19. storočie

• Priemyselná revolúcia
• Európsky imperializmus
• Viktoriánska éra (Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska)
• Bourbonovská renovácia, Júlová monarchia, druhá francúzska republika, druhé francúzske cisárstvo, tretia francúzska republika (Francúzsko)
• Belle Époque (Európa)
• Obdobie Edo, obdobie Meidži (Japonsko)
• Dynastia Čching (Čína)
• Dynastia Čoson (Kórea)
• Zuluský štát (Juhoafrická republika)
• Tanzimat, prvá ústavná éra (Osmanská ríša)
• Ruská ríša
• Pozlátený vek (Spojené štáty)

Napoleonské vojny boli séria významných konfliktov od roku 1803 do roku 1815, ktoré stavali Francúzske cisárstvo a jej spojencov pod vedením Napoleona I. proti kolísajúcemu zoskúpeniu európskych mocností, ktoré sa formovali do rôznych koalícií, financovaných a zvyčajne vedených Spojeným kráľovstvom. Vojny pramenili z nevyriešených sporov spojených s francúzskou revolúciou a jej výsledného konfliktu.

Napoleonov ústup z Ruska v roku 1812

Po francúzskej revolúcii získal Napoleon Bonaparte vo Francúzsku v roku 1799 moc. V roku 1804 sa korunoval za francúzskeho cisára.

V roku 1805 Francúzsko zvíťazilo nad rakúsko-ruskou armádou v bitke pri Slavkove, ktorá ukončila vojny tretej koalície. V dôsledku Bratislavského mieru bola Svätá rímska ríša zničená.

Neskoršie úsilie bolo menej úspešné. V španielskej vojne za nezávislosť sa Francúzsko neúspešne pokúsilo ustanoviť Jozefa Bonaparteho za španielskeho kráľa. V roku 1812 mala francúzska invázia do Ruska masívne francúzske straty a bola zlomovým bodom napoleonských vojen.

V roku 1814, po porážke vo vojne šiestej koalície, sa Napoleon vzdal a bol vyhostený na ostrov Elba. Neskôr toho roku utiekol do vyhnanstva a začal vládnuť sto dní predtým, ako bol nakoniec porazený v bitke pri Waterloo a vyhnaný na ostrov Svätá Helena, čo je ostro v južnom Atlantickom oceáne.

Po Napoleonovej porážke sa konal Viedenský kongres, ktorý mal určiť nové hranice krajín.

Čílske vyhlásenie nezávislosti dňa 18. februára 1818

Väčšina krajín Strednej Ameriky a Južnej Ameriky získala v 19. storočí nezávislosť od koloniálnych vládcov. V roku 1804 získala Haiti nezávislosť od Francúzska. V Mexiku bola mexická vojna za nezávislosť desaťročným konfliktom, ktorý sa skončil mexickou nezávislosťou v roku 1821.

V dôsledku napoleonských vojen sa kráľovská rodina Portugalska v rokoch 1808 – 1821 presťahovala do Brazílie, čo viedlo k tomu, že Brazília mala samostatnú monarchiu od Portugalska.

Stredoamerická federatívna republika získala nezávislosť od Španielska v roku 1821 a od Mexika v roku 1823. Po niekoľkých povstaniach sa federácia do roku 1841 rozpustila v nezávislých krajinách Guatemaly, Salvádoru, Hondurasu, Nikaragui a Kostariky.[9]

V roku 1830 sa rozpustil post-koloniálny štát Veľká Kolumbia a miesto neho vznikli štáty Kolumbia (vrátane dnešnej Panamy), Ekvádor a Venezuela.

Revolúcia vo Francúzsku v roku 1848. Potom sa rozšírila do väčšiny Európy. Je známa ako „jar národov“.

Revolúcie v roku 1848 boli radom politických otrasov v celej Európe v roku 1848. Revolúcie mali v podstate demokratický a liberálny charakter s cieľom odstrániť staré monarchické štruktúry a vytvoriť nezávislé národné štáty.

Prvá revolúcia sa začala v januári na Sicílii. Revolúcie sa potom rozšírili po Európe po samostatnej revolúcii, ktorá sa začala vo februári vo Francúzsku. Postihnutých bolo viac ako 50 krajín, ale bez ich koordinácie alebo spolupráce medzi ich príslušnými revolucionármi.

Podľa Evansa a von Strandmanna (2000) boli niektoré z hlavných faktorov, ktoré k nim prispeli, rozšírená nespokojnosť s politickým vedením, požiadavky na väčšiu účasť na vláde a demokracii, požiadavky na slobodu tlače, ďalšie požiadavky pracujúcej triedy, rozmach nacionalizmu a preskupenie zavedených vládnych síl.[10]

Abolicionistické hnutie dosiahlo úspech v 19. storočí. Obchod s otrokmi privezených cez Atlantik bol zrušený v roku 1808 a do konca storočia takmer každá vláda zakázala otroctvo. Zákon o zrušení otroctva z roku 1833 zakázal otroctvo v celom britskom impériu a Lei Áurea zrušila otroctvo v Brazílii v roku 1888.

William Wilberforce (1759 – 1833), politik a filantrop, ktorý bol vodcom hnutia za zrušenie obchodu s otrokmi

Abolicionizmus v Spojených štátoch pokračoval až do konca americkej občianskej vojny. Medzi inými boli Frederick Douglass a Harriet Tubmanová dvaja z mnohých amerických abolicionistov, ktorí pomáhali vyhrať boj proti otroctvu.

Americká občianska vojna sa konala v rokoch 1861 – 1865. Jedenásť južných štátov vystúpilo zo Spojených štátov, najmä z dôvodu obáv týkajúcich sa otroctva. V roku 1863 prezident Abraham Lincoln vydal vyhlásenie o emancipácii. Trinásty dodatok ústavy[11] ratifikovaný v roku 1865 oficiálne zrušil otroctvo v celej krajine.

Päť dní potom, čo sa Robert E. Lee vzdal Appomattox Court house vo Virginii, bol Lincoln zavraždený hercom a sympatizantom Konfederácie Johnom Wilkesom Boothom.

V roku 1830 sa Grécko stalo prvou krajinou, ktorá sa po gréckej vojne za nezávislosť odtrhla od Osmanskej ríše. V roku 1831 došlo k veľkému bosnianskemu povstaniu proti osmanskej vláde. V roku 1817 sa Srbské kniežatstvo stalo suverenitou Osmanskej ríše a v roku 1867 schválilo ústavu, ktorá definovala jeho nezávislosť od Osmanskej ríše. V roku 1876 Bulhari podnietili aprílové povstanie proti osmanskej vláde. Po rusko-tureckej vojne uznala Berlínska zmluva formálnu nezávislosť Srbského kniežatstva, Čiernej Hory a Rumunska. Bulharsko sa stáva autonómnym.

Scéna z tchaj-pchingovho povstania

Povstanie tchaj-pchingov bola najkrvavejším konfliktom 19. storočia a viedla k úmrtiam 20 miliónov ľudí. Ich vodca, Hong Xiuquan, sa vyhlásil za mladšieho brata Ježiša Krista a vyvinul nové čínske náboženstvo známe ako Spoločnosť bohoslužieb. Po vyhlásení založenia nebeského kráľovstva Tchaj-pchinga v roku 1851 dobyla tchaj-pchingská armáda veľkú časť Číny a v roku 1853 zajala Nanking. V roku 1864, po smrti Hong Xiuquan, jednotky Čching znovu chytili Nanking a ukončili povstanie.[12]

Počas obdobia Edo sa Japonsko vo veľkej miere snažilo izolovať zahraničnú politiku. V roku 1853 sa americký námorník Commodore Matthew C. Perry vyhrážal japonskému hlavnému mestu Edo bojovými loďami a požadoval, aby súhlasili s otvoreným obchodom. To viedlo k otvoreniu obchodných vzťahov medzi Japonskom a zahraničím, pričom politika Sakoku sa formálne skončila v roku 1854.

V roku 1872 japonská vláda pod cisárom Mucuhitom odstránila systém daimyō a vytvorila silnú ústrednú vládu. Ďalšie reformy zahŕňali zrušenie triedy samurajov, rýchlu industrializáciu a modernizáciu vlády, pričom sa dôsledne riadili európskymi modelmi.

V roku 1867 Spojené štáty odkúpili Aljašku

V roku 1862 získalo Francúzsko svoje prvé územie v juhovýchodnej Ázii a v roku 1863 si pripojilo Kambodžu.

• 1803: Spojené štáty sa viac ako zdvojnásobili, keď kúpili teritoriálne nároky Francúzska v Severnej Amerike prostredníctvom kúpi Louisiane. Začala sa tým západná expanzia Spojených štátov do Tichého oceánu, ktorá sa označuje ako jej manifestný osud, ktorý zahŕňal anexiu a dobytie pôdy z Mexika, Británie a domorodých Američanov.
• 1823 – 1887: Britské impérium po troch anglo-barmských vojnách anektovalo Barmu (teraz tiež nazývanú Mjanmarsko).
• 1867: Spojené štáty odkúpili Aljašku od Ruska.

Porovnanie Afriky v rokoch 1880 a 1913

V Afrike viedli európske prieskumy a technológie ku kolonizácii takmer celého kontinentu do roku 1898. Nové lieky, ako napríklad chinín a pokročilejšie strelné zbrane, umožnili európskym národom dobyť pôvodné populácie.[13]

Medzi motívy delenia Afriky patrila národná hrdosť, túžba po surovinách a kresťanská misijná činnosť. Británia prevzala kontrolu nad Egyptom, aby zabezpečila kontrolu nad Suezským prieplavom. Francúzsko, Belgicko, Portugalsko a Nemecko mali tiež významné kolónie. Berlínska konferencia v rokoch 1884 – 1885 sa pokúsila dosiahnuť dohodu o koloniálnych hraniciach v Afrike, ale spory pokračovali tak medzi európskymi mocnosťami, ako aj odporom pôvodného obyvateľstva.

V roku 1867 boli objavené diamanty v oblasti Kimberley v Južnej Afrike. V roku 1886 bolo v Transvaali objavené zlato. To viedlo ku kolonizácii Britov v južnej Afrike a obchodných záujmov pod vedením Cecila Rhodesa.

Rusko-perzská vojna (1815).

Americká občianska vojna.

• 1801 – 1815: prvá barbarská vojna a druhá barbaská vojna medzi Spojenými štátmi a Barbarskými štátmi severnej Afriky.
• 1804 – 1813: Rusko-perzská vojna.
• 1806 – 1812: Rusko-turecká vojna, Bukureštská zmluva.
• 1808 – 1809: Rusko vo fínskej vojne dobýva Fínsko od Švédska.
• 1810: Grito de Dolores začína mexickú vojnu za nezávislosť.
• 10. roky – 20. roky 19. storočia: Pandžábska vojna medzi Sikhskou ríšou a Britským impériom.
• 1812 – 1815: Vojna v roku 1812 medzi Spojenými štátmi a Britániou; končí remízou, až na to, že domorodí Američania stratia moc.
• 1813 – 1837: Afgánsko-sikhská vojna.
• 1814 – 1816: Anglo-nepálska vojna medzi Nepálom (Gurkská ríša) a Britským impériom.
• 1817: Prvá seminolská vojna začínajúca na Floride.
• 1817: Rusko začína dobývanie Kaukazu.
• 1820: Revolúcie v roku 1820 v južnej Európe.
• 1825 – 1830: Jávska vojna.
• 1826 – 1828: Po poslednej rusko-perzskej vojne získala Perzská ríša späť územie stratené Ruskom z predchádzajúcej vojny.
• 1828 – 1832: Čierna vojna v Tasmánii vedie k takmer vyhynutiu tasmánskych domorodcov.
• 1830: Novembrové povstanie v Poľsku proti Rusku.
• 1831: Francúzsko napadne a okupuje Alžírsko.
• 1831 – 1833: Egyptsko-osmanská vojna.
• 1846 – 1848: Mexicko-americká vojna vedie k mexickej strate väčšiny dnešných juhozápadných Spojených štátov.
• 1853 – 1856: Krymská vojna medzi Francúzskom, Spojeným kráľovstvom a Osmanskou ríšou proti Rusku.
• 1861 – 1865: Americká občianska vojna medzi Úniou a Konfederáciou.
• 1861 – 1867: Francúzska intervencia v Mexiku a vytvorenie druhej mexickej ríše, ktorej vládol Maximilián I. a jeho manželka Carlota.
• 1863 – 1865: Poľské povstanie proti Ruskej ríši.
• 1864 – 1870: Paraguajská vojna ukončuje paraguajské ambície v expanzii a ničí väčšinu paraguajskej populácie.
• 1866: Výsledkom rakúsko-pruskej vojny bolo rozpustenie Nemeckého spolku a vytvorenie Severonemeckého spolku a rakúsko-uhorskej duálnej monarchie.
• 1868 – 1869: Výsledkom vojny v Bošine je koniec šógunátu a založenia Japonskej ríše.
• 1868 – 1878: Desaťročná vojna medzi Kubou a Španielskom.
• 1870 – 1871: Francúzsko-pruská vojna má za následok zjednotenie Nemecka a Talianska, kolaps druhého francúzskeho cisárstva a vznik nového imperializmu.
• 1879: Anglo-zuluská vojna má za následok britské víťazstvo a anexiu Zuluského štátu.
• 1879 – 1880: Malá vojna proti španielskej vláde na Kube vedie k porážke povstalcov.
• 1879 – 1883: Čile bojuje s Peru a Bolíviou o územie Andy v tichomorskej vojne.
• 1880 – 1881: Prvá búrska vojna.
• 1881 – 1899: Máhdítská vojna v Sudáne.
• 1882: Anglo-egyptská vojna, Britská invázia a následná okupácia Egypta.
• 1894 – 1895: Po prvej čínsko-japonskej vojne, prenechala Čína Taiwan Japonsku a poskytla mu voľnú ruku v Kórei.
• 1895: Taiwan je prenechaní Japonskému cisárstvu v dôsledku prvej čínsko-japonskej vojny.
• 1895 – 1896: Abyssinia porazila Taliansko v prvej taliansko-etiópskej vojne.
• 1895 – 1898: Kubánska vojna za nezávislosť má za následok kubánsku nezávislosť od Španielska.
• 1896 – 1898: Filipínska revolúcia vedie k víťazstvu Filipín.
• 1898: Španielsko-americká vojna má za následok nezávislosť Kuby.
• 1899 – 1901: Boxerské povstanie v Číne potláča Aliancia ôsmich národov.
• 1899 – 1902: Tisícdňová vojna v Kolumbii vypukla medzi „liberalistami“ a „konzervatívcami“, čo vyvrcholilo stratou Panamy v roku 1903.
• 1899 – 1902: Začala druhá búrska vojna.
• 1899 – 1902: Začala filipínsko-americká vojna.

• 1804: Bol prvýkrát izolovaný morfín.
• 1842: Prvýkrát bola použitá anestézia.
• 1855: Friedrich Gaedcke izoloval kokaín.
• 1885: Louis Pasteur vytvoril prvú úspešnú vakcínu proti besnote pre mladého chlapca, ktorého pohrýzol besný pes.
• 1889: Bol patentovaný Aspirín.

• 1804: Začala sa prevádzka prvej parnej lokomotívy.
• 1825: Otvorením Erijského prieplavu vzniklo prepojenie Veľkých jazier s Atlantickým oceánom.
• 1825: Bol izolovaný hliník.
• 1825: Bola otvorená prvá verejná železnica Stockton – Darlington.
• 1826: Samuel Morey si patentoval spaľovací motor.
• 1829: Bol skonštruovaný prvý elektromotor.
• 1837: Bol patentovaný telegraf.
• 1841: Richard Owen prvýkrát použil pojem „dinosaurus“.
• 1844: Vznikla prvá verejne financovaná telegrafná linka na svete – medzi Baltimorom a Washingtonom. 24. mája vysielala demonštračnú správu s ohlasom na vek telegrafu.
• 1849: Bol vynájdený spínací špendlík a plynová maska.
• 1855: Bessemerov proces umožnil hromadnú výrobu ocele.
• 1856: V Rumunsku vznikla prvá ropná rafinéria na svete.
• 1858: Vynájdením a skonštruovaním fonautografu vzniklo prvé zariadenie na nahrávanie zvuku.
• 1860: Joseph Swan vynašiel prvú elektrickú žiarovku.
• 1863: Bola dokončená a otvorená prvá časť londýnskeho metra.
• 1866: Transatlantický telegrafný kábel prepojil oba brehy Atlantiku.
• 1867: Alfred Nobel vynašiel dynamit.
• 1869: 10. mája bola dokončená prvá transkontinentálna železnica v Spojených štátoch.
• 1870: Vynález Rasmusa Mallinga-Hansena, známy ako Hansenov písací stôl, sa stal prvým komerčne predávaným písacím strojom.
• 1873: Začali sa vyrábať modré džínsy a ostnatý drôt.
• 1877: Thomas Edison vynašiel fonograf.
• 1878: Bola dokončená prvá komerčná telefónna ústredňa v New Haven.
• 1879: Thomas Edison vylepšil žiarovku.
• 1881: Vznikla prvá elektráreň a rozvodná sieť v Godalmingu v Británii.
• 1884: Sir Hiram Maxim vynašiel prvý samohybný guľomet.
• 1885: Spoločnosť Singer začala s výrobou modelu „Vibrating Shuttle“, ktorý sa stal najobľúbenejším modelom šijacieho stroja.
• 1886: Karl Benz predal prvý komerčný automobil.
• 1890: Bola vyrobená prvá kartónová krabica.
• 1892: John Froelich skonštruoval prvý benzínový traktor.
• 1894: Karl Elsener vynašiel švajčiarsky nôž.
• 1894: Vznikla prvá gramofónová nahrávka.
• 1895: Wilhelm Röntgen vynašiel röntgen.

Ľudovít Štúr.

Jedna z prvých fotografií, ktorú vytvoril Nicéphore Niépce v roku 1826.

Nadar (1860).

Na literárnom fronte sa nové storočie začalo romantizmom, hnutím, ktoré sa šírilo po celej Európe v reakcii na racionalizmus 18. storočia a vyvíja sa viac-menej v súlade s priemyselnou revolúciou s návrhom reagovať proti dramatickým zmenám spôsobeným prírodou pomocou parného motora a železnice. William Wordsworth a Samuel Taylor Coleridge sa považujú za iniciátorov novej školy v Anglicku, zatiaľ čo na kontinente nemecké hnutie Sturm und Drang rozširovalo svoj vplyv až do Talianska a Španielska. Napoleonské vojny brzdili francúzske umenie, avšak rýchlo sa rozvíjalo. Modernizmus sa začal.[17]

Goncourts a Émile Zola vo Francúzsku a Giovanni Verga v Taliansku produkovali niektoré z najlepších prírodovedných románov. Talianske prírodovedné romány sú obzvlášť dôležité v tom, že dávajú sociálnu mapu nového zjednoteného Talianska ľuďom, ktorí dovtedy neboli dostatočne informovaní o svojej etnickej a kultúrnej rozmanitosti. Počas 19. storočia sa uskutočňoval obrovský literárny vzostup. Medzi najslávnejších spisovateľov patria Rusi Alexandr Puškin, Nikolaj Gogoľ, Lev Tolstoj, Anton Čechov a Fiodor Dostojevskij; Angličania Charles Dickens, John Keats, Alfred Tennyson a Jane Austenová; Škót sir Walter Scott; Ír Oscar Wilde; Američania Edgar Allan Poe, Ralph Waldo Emerson a Mark Twain; a Francúzi Victor Hugo, Honoré de Balzac, Jules Verne, Alexandre Dumas a Charles Baudelaire.[18]

Niektorí slovenskí literárni spisovatelia, básnici a novelisti boli: Ján Botto, Ľudovít Štúr, Janko Kráľ, Samo Chalúpka, Janko Matúška, Michal Miloslav Hodža, Jonáš Záborský, Pavol Országh-Hviezdoslav, Jozef Ignác Bajza, Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik, Pavol Dobšinský, Martin Kukučín, Ľudmila Podjavorinská, Jozef Gregor-Tajovský, Božena Slančíková-Timrava a Svetozár Hurban-Vajanský.

• Ottomar Anschütz, chronofotografia.
• Mathew Brady dokumentoval americkú občiansku vojnu.
• Edward S. Curtis dokumentoval americký západ, najmä domorodých Američanov.
• Louis Daguerre, vynálezca daguerrotypického procesu fotografie, chemik.
• Thomas Eakins, priekopník pohybového fotografovania.
• George Eastman, vynálezca fotografického filmu.
• Hércules Florence, inovátor fotografie.
• Auguste a Louis Lumièrovci, priekopníci filmu, vynálezcovia.
• Étienne-Jules Marey, priekopník pohybového fotografovania, chronofotografia.
• Eadweard Muybridge, priekopník pohybovéhofotografovania, chronofotografia.
• Nadar a.k.a. Gaspard-Félix Tournachon, portrétny fotograf.
• Nicéphore Niépce, priekopnícky vynálezca fotografie.
• Louis Le Prince, vynálezca filmu a priekopník filmu.
• Sergej Prokudin-Gorskij, chemik a fotograf.
• William Fox Talbot, vynálezca negatívneho/pozitívneho fotografického procesu.

Realizmus a romantizmus začiatkom 19. storočia ustúpili impresionizmu a postimpresionizmu v neskoršej polovici storočia, pričom Paríž bol dominantným umeleckým hlavným mestom sveta. Medzi maliarmi 19. storočia boli:

Francisco Goya, Tretí máj 1808 (1814), Museo del Prado.

Eugène Delacroix, Sloboda vedie ľud na barikády (1830), Louvre.

Vincent van Gogh, autoportrét (1887).

Piotr Iľjič Čajkovskij (1888).

Decembristi na námestí Senátu.

Emigranti opúšťajúci Írsko. Od roku 1830 do roku 1914 odišlo do Spojených štátov takmer 5 miliónov írskych obyvateľov.

Samuel Colt.

Sonátová forma dozrievala počas klasickej éry a stala sa primárnou formou inštrumentálnych skladieb v priebehu 19. storočia. Väčšina hudby z 19. storočia bola označovaná ako romantická. Počas tejto éry žilo mnoho veľkých skladateľov, ako napríklad Ludwig van Beethoven, Franz Liszt, Fryderyk Chopin, Piotr Iljič Čajkovskij a Richard Wagner. Zoznam obsahuje:

• 1872: Hralo sa prvé uznávané medzinárodné futbalové stretnutie medzi Anglickom a Škótskom.
• 1877: Odohral sa prvý testovací kriketový zápas medzi Anglickom a Austráliou.
• 1891: James Naismith vynašiel basketbal.
• 1895: Bol vynájdený volejbal.
• 1896: Odohrali sa Olympijské hry v Aténách.

• 1801: Kráľovstvo Veľkej Británie a Írske kráľovstvo sa zlúčili a vytvorili Spojené kráľovstvo.
• 1803: William Symington demonštroval svoj parník Charlotte Dundas ako „prvý praktický parný čln“.
• 1803: Wahhábovia prvého saudského štátu obsadzujú Mekku a Medinu.
• 1804: František II. založil Rakúske cisárstvo.
• 1804: Svetová populácia presiahla 1 miliardu.
• 1805: Bitka pri Trafalgare eliminovala francúzske a španielske námorné flotily a umožnila britskú dominanciu na mori, čo bolo hlavným faktorom úspechu britského impéria neskôr v tomto storočí.
• 1805 – 1848: Muhammad Ali modernizoval Egypt.
• 1810: Bola založená Univerzita v Berlíne. Medzi jej študentov patrili Hegel, Marx a Bismarck. Nemecká univerzitná reforma sa ukázala byť tak úspešná, že jej model bol kopírovaný po celom svete.
• 1814: 1. februára vybuchla sopka Mayon.
• 1815: V apríli vybuchla sopka Tambora na ostrove Sumbawa, stala sa najväčšou sopečnou erupciou v zaznamenanej histórii, zničila tamborskú kultúru a zabila najmenej 71 000 ľudí, vrátane následkov. Táto erupcia spôsobila globálne klimatické anomálie známe ako „sopečná zima“.[19]
• 1816: Rok bez leta: Neobvykle chladné podmienky spôsobili chaos na celej severnej pologuli, pravdepodobne ovplyvnené výbuchom sopky Tambora z roku 1815.
• 1816 – 1828: Šakov Zuluský štát sa stal najväčším v južnej Afrike.
• 1819: Moderné mesto Singapur založila Britská východoindická spoločnosť.
• 1820: Bola objavená Antarktída.
• 1820: Bola založená Libéria Americkou kolonizačnou spoločnosťou pre oslobodených amerických otrokov.
• 1820: Koniec Maráthskej ríše.
• 1821 – 1823: Prvá mexická ríša, prvá vláda po nezávislosti Mexika, vládol jej mexický cisár Agustín I.
• 1823: Vyhlásenie Monroeovej doktríny prezidentom Spojených štátov, Jamesom Monroeom.
• 1825: Decembristické povstanie.
• 1829: Sir Robert Peel založil Metropolitnú policajnú službu, prvý moderný policajný zbor.
• 1830: Anglo-ruské súperenie o Afganistan, tzv. Veľká hra, ktorá sa začala a skončila v roku 1895.
• 1831: Novembrové povstanie skončilo poľskou bitkou pri Varšave.
• 1832: Britský parlament schválil zákon o veľkej reforme.
• 1834 – 1859: Povstanie Imáma Šamiľa na Rusku okupovanom Kaukaze.
• 1835 – 1836: Texaská revolúcia v Mexiku vyústila do krátkodobej Texaskej republiky.
• 1836: Samuel Colt popularizoval revolver a založil strelnú spoločnosť na výrobu svojho vynálezu revolvera Colt Paterson, strelnej zbrane so šiestimi nábojmi, strieľaných postupne, bez manuálneho nabíjania.
• 1837 – 1838: Povstania v roku 1837 v Kanade.
• 1838: Do tejto doby bolo nútene premiestnených 46 000 domorodých Američanov na Cestu sĺz.
• 1839 – 1860: Po prvej a druhej ópiovej vojne získali Francúzsko, Veľká Británia, Spojené štáty a Rusko veľa obchodných a súvisiacich ústupkov od Číny, čo viedlo k začiatku úpadku dynastie Čching.
• 1839 – 1919: Anglo-afganské vojny viedli k patovej situácii a vytvoreniu Durandovej línie.
• 1842: Nankingská zmluva prenechala Hongkong Britom.
• 1843: Prvý vlak s vagónmi vychádzal z Missouri.
• 1844: Rochdalské družstvo poctivých pionierov zaviedlo to, čo sa považuje za prvé družstvo na svete.
• 1845 – 1849: Írsky zemiakový hladomor viedol k írskej diaspóre.
• 1848: Bol publikovaný Manifest komunistickej strany.
• 1848: Konferencia v Seneca Falls bola prvou konferenciou o právach žien v Spojených štátoch a viedla k boju o volebné právo žien.
• 1848 – 1858: Kalifornská zlatá horúčka.
• 1849: Prvý zaznamenaný nálet, kedy Rakúsko využilo 200 balónov na doručenie munície proti Benátkam.
• 1850: Malá ľadová doba sa skončila niekedy v tomto čase.
• 1850: Franz Hermann Schulze-Delitzsch založil prvú družstevnú finančnú inštitúciu.