Európa

Európa je svetadiel, ktorý sa nachádza na severnej pologuli a vo východnej hemisfére. Pozostáva z najzápadnejších polostrovov kontinentálnej pevniny Eurázie, a hraničí so Severným ľadovým oceánom na severe, Atlantickým oceánom na západe, Stredozemným morom na juhu, a Áziou na východe. Európa sa bežne považuje za oblasť oddelenú od Ázie prostredníctvom povodia pohoria Ural, rieky Ural, Kaspického mora, Veľkého Kaukazu, Čierneho mora a vodných tokov Tureckej úžiny. Aj keď veľká časť tejto hranice presahuje pevninu, Európe sa všeobecne pripisuje štatút celého svetadiela pre jej veľkú fyzickú veľkosť a váhu histórie a tradícií.

O iných významoch výrazu Európa pozri Európa (rozlišovacia stránka).

Európa
Rozloha	10 118 000 km² (6.)
Počet obyvateľov	746 419 440 (2018; 3.)
Počet štátov	50 suverénnych štátov 6 štátov s obmedzeným uznaním
Regióny	Západná Európa Stredná Európa Východná Európa Severná Európa Južná Európa
Ďalšie odkazy
Commons	Európa

Európa z vesmíru

Politická mapa Európy

Všeobecnogeografická mapa Európy

Európa pokrýva približne 10 180 000 km2, čiže 2% zemského povrchu (6,8% rozlohy pevniny), čo z nej robí druhý najmenší kontinent (pomocou modelu siedmich kontinentov). Politicky je rozdelená do okolo päťdesiatich suverénnych štátov, z ktorých Rusko je najväčšie a najľudnatejšie, pokrýva 39% kontinentu a predstavuje 15% jeho populácie. K roku 2018 mala Európa približne 741 miliónov obyvateľov (okolo 11% svetovej populácie).[1][2] Európske podnebie je do značnej miery ovplyvnené teplými atlantickými prúdmi, ktoré zmierňujú zimy a letá na väčšine kontinentu, a to aj v zemepisných šírkach, v ktorých je podnebie v Ázii a Severnej Amerike nepriaznivé. Ďalej od mora sú ročné obdobia badateľnejšie ako v tesnej blízkosti pobrežia.

Európska kultúra je koreňom západnej civilizácie, ktorá siaha až do starovekého Grécka a starovekého Ríma. Pád Západorímskej ríše v roku 476 n.l. a následné sťahovanie národov znamenali koniec Európskeho staroveku a začiatok stredoveku. Renesančný humanizmus, skúmanie, umenie a veda viedli k novoveku. Od veku objavu, ktorý začali Portugalsko a Španielsko, hrala Európa v globálnych záležitostiach prevládajúcu úlohu. Medzi 16. a 20. storočím európske mocnosti kolonizovali v rôznych dobách Ameriku, takmer celú Afriku a Oceániu, a väčšinu Ázie.

Vek osvietenstva, následná francúzska revolúcia a napoleonské vojny formovali kontinent kultúrne, politicky a ekonomicky od konca 17. storočia do prvej polovice 19. storočia. Priemyselná revolúcia, ktorá sa začala vo Veľkej Británii na konci 18. storočia, spôsobila radikálne ekonomické, kultúrne a sociálne zmeny v západnej Európe a nakoniec aj v širšom svete. Obe svetové vojny sa odohrávali z väčšej časti v Európe, čo prispelo k poklesu západoeurópskej dominancie vo svetových záležitostiach od polovice 20. storočia, keď sa do popredia dostali Sovietsky zväz a USA. Počas studenej vojny bola Európa rozdelená pozdĺž železnej opony medzi NATO na západe a Varšavskú zmluvu na východe, až do revolúcií v roku 1989 a pádu Berlínskeho múru.

V roku 1949 bola založená Rada Európy s myšlienkou zjednotenia Európy s cieľom dosiahnuť spoločné ciele a zabrániť budúcim vojnám. Ďalšia európska integrácia zo strany niektorých štátov viedla k vytvoreniu Európskej únie (EÚ), samostatného politického subjektu, ktorý leží medzi konfederáciou a federáciou. EÚ pochádza zo západnej Európy, ale od pádu Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa rozširuje aj na východ. Mena väčšiny krajín Európskej únie, euro, je medzi Európanmi používaná najčastejšie; a schengenský priestor EÚ zrušuje hraničné a imigračné kontroly medzi väčšinou jej členských štátov a niektorými nečlenskými štátmi. Existuje politické hnutie, ktoré uprednostňuje vývoj Európskej únie v jednu federáciu zahŕňajúcu veľkú časť kontinentu.