Rakúsko-pruská vojna

Rakúsko-pruská vojna alebo nemecká vojna bola vojna o prevahu nad nemeckými štátmi v roku 1866, do ktorej proti Rakúskemu cisárstvu vstúpilo aj Taliansko. Na talianskom fronte bolo Rakúsko úspešné, na pruskom fronte v bitke pri Hradci Králové bolo však porazené.[1]

Rakúsko-pruská vojna
Bitka pri Hradci Králové (Georg Bleibtreu)
Dátum 1866 Miesto Nemecko, Taliansko, Čechy, Jadranské more Výsledok Prusko-talianske víťazstvo Mocenské oslabenie Rakúskeho cisárstva v strednej Európe
Protivníci
Rakúske cisárstvo Sasko Bavorsko Ďalší nemeckí spojenci	Prusko Taliansko Ďalšie nemecké štáty
Sila
600 000 rakúskych vojakov a nemeckých spojencov	500 000 pruských vojakov a nemeckých spojencov 300 000 talianskych vojakov
Straty
71 000 mŕtvych a ranených	37 000 mŕtvych a ranených

Definitívna porážka rakúskej armády nastala v bitke pri Lamači pri Bratislave. Pruská armáda disponovala podstatne väčším delostrelectvom a lepším vybavením pechoty. Nová strelná zbraň "ihlovka" bola oveľa účinnejšia ako "predovka", ktorá sa nabíjala spredu. Prusi tak za minútu vystrelili 2 až 3-krát viac ako Rakúšania. Aj napriek veľmi silnému rakúskemu jazdectvu, ktoré patrilo k najsilnejším v Európe sa vo výsledku bitky odrazil nedostatok financií v armáde.

Aj napriek tomu, že sa pruský generál dozvedel o uzavretom mieri medzi krajinami, nechal svojich mužov bojovať až do konca.