Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov
Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov (rus. Николай Андреевич Римский-Корсаков) (* 18. marec 1844, Tichvin, Ruské impérium – † 8. jún 1908, Ľubensk, blízko Lugy, Ruské impérium) bol ruský hudobný skladateľ.
Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov | |||
Rimskij-Korsakov v roku 1897 | |||
Základné informácie | |||
---|---|---|---|
Narodenie | 18. marec 1844 Tichvin, Ruské impérium | ||
Úmrtie | 8. jún 1908 (64 rokov) Ljubensk, blízko Lugy, Ruské impérium | ||
Národnosť | |||
Hudobný smer | romantizmus, ruská ľudová tradícia | ||
Dielo | |||
Kľúčové diela
| |||
Doplnkové informácie | |||
Podpis | |||
Odkazy | |||
multimediálny obsah na commons | |||
Životopis
Narodil sa v meste Tichvin, 200 km východne do Petrohradu v aristokratickej rodine. Od detstva sa prejavoval jeho talent aj záujem o hudbu, rodičia však nepovažovali povolanie skladateľa za adekvátne jeho spoločenskému postaveniu a poslali ho študovať na Školu matematických a navigačných vied v Petrohrade. Popri štúdiu sa však venoval hudbe. Neskôr sa stal námorným kapitánom, v mladosti absolvoval plavbu okolo sveta.
Okolo roku 1890, Rimskij-Korsakov ochorel na angínu. Jeho zdravotný stav zhoršovala aj napätá politická situácia a prebiehajúca revolúcia. Koncom decembra 1907 sa jeho choroba začala zhoršovať, čo mu zabránilo v práci. Zomrel na svojom panstve v Ljubensku blízko Lugy 8. júna 1908. Bol pochovaný na Tichvinskom cintoríne v chráme Alexandra Nevského v Petrohrade.
Dielo
Hudbu začal Rimskij-Korsakov študovať až keď mal 27 rokov na petrohradskom konzervatóriu. Zanedlho sa vypracoval na post najvzdelanejšieho umelca v celom Rusku. Bol jedným z členov Mocnej hŕstky. Zbieral a harmonizoval pôvodné ruské ľudové piesne, venoval sa štúdiu starých bylín a dávnych legiend. Zaujala ho svojrázna realita ruského ľudového života. V Rusku niet iného umelca, ktorého dielo by tak hlboko vyvieralo z ľudovej tradície.[chýba zdroj] Tvorivo pracoval aj s piesňovými a tanečnými prvkami iných národností žijúcich na území Ruska. Rimskij-Korsakov vytvoril množstvo symfonických skladieb, z ktorých svetovú popularitu dosiahli Šeherezáda, Španielske capriccio a Veľkonočná ouvertúra.
Operné dielo
Ťažisko jeho hudobného diela spočíva v 15 operách, ktoré písal na Puškinov či Gogoľov námet. Jeho prvé opery majú názvy Pskovanka, Májová noc a Snehulienka. V opere Sadko spracoval starú legendu o kupcovi spevákovi, putujúcom k morskému cárovi, v ktorej sa prelína história s mytológiou, kresťanstvo s pohanstvom.
V komornej opere Mozart a Salieri stelesnil dva kontrastné umelecké princípy, v Cárskej neveste využil ľudský hlas ako hlavný prostriedok na zdramatizovanie deja, v Rozprávke o cárovi Saltánovi so známym intermezzom Let čmeliaka zámerným kontrastom vokálneho a inštrumentálneho výrazu charakterizoval postavy skutočné a neskutočné. V opere Pán vojvodca skomponovanej na historický námet z poľských dejín demonštroval úsilie Poľska v boji proti cárskej nadvláde. Jeho ďalšie opery nesú názvy Kaščej nesmrteľný, Legenda o neviditeľnom meste Kiteži. Spomedzi ostatných vyniká jeho opera Zlatý kohútik.
Mnohé jeho opery vyvolávali vo vládnych kruhoch pobúrenosť, počas premiér niektorých z nich zakročovala polícia.
Médiá
Let čmeliaka