Gustave Courbet

Maliarom sa stal ako samouk, sám aj uznával len školu života a prírody. V Louvri študoval obrazy starých známych maliarov (hlavne španielskych a holandských realistov).

Bol odporcom bonapartizmu a mal socialistické zmýšľanie, preto sa aktívne zúčastnil na Parížskej komúne. Po jej porážke bol uväznený a neskôr roku 1873 utiekol do Švajčiarska, kde aj zomrel.

Pekná Írka (Portrét Jo), maľba Joanny Hiffernanovej, pravdepodobného modelu pre obraz Pôvod sveta

Na svojich najlepších dielach maľuje bohato sfarbené akty, zátišia a krajinky, všetky rozochvené vzrušením, ktoré zabraňuje, aby sa stali obyčajnou fotografiou.

V obrazoch Štrkári (1849) a Osievačky obilia (1853-54) oslavuje jednoduché gestá práce, čo je v protiklade k „veľkolepým“ témam romantizmu či klasicizmu.

Obrovské nekonvenčné plátna Pohreb v Ornanse (1850, 7x3 m) a Ateliér (1855, 6x3,5 m) namaľoval, aby dokázal, že jeho realizmus je rovnocenný s veľkolepými historickými a náboženskými maľbami. Prvý obraz zobrazuje smútočný obrad s množstvom postáv v životnej veľkosti. Druhý zobrazuje maľujúceho Courbeta s nahým modelom obklopeného postavami zo všetkých vtedajších spoločenských vrstiev.

Známy je aj obraz Dobrý deň, pán Courbet.

Nahá žena je zobrazená napríklad na obraze Raňajky v tráve. Ku koncu 1860-tych rokov namaľoval viacero aktov. Je napríklad autorom škandalózneho obrazu na objednávku Pôvod sveta (1866), ktorý bol v tých časoch označovaný ako pornografia.

Jeho krajinomaľby (napr. Potok) fungujú ako spojovací článok medzi romantizmom a impresionizmom. Romantické („veľkolepé“) sú len jeho obrazy mora.

Vytvoril aj niekoľko sôch: portrétne medailóny, bustu Helvetie, Chlapec loviaci ryby a pod.

• 
  Autoportrét s čiernym kokršpanielom
  (1844)
• 
  Pohreb v Ornanse
  (1849-1850)
• 
  Osievačky obilia
  (1854)
• 
  Skutočná alegória, interiér môjho ateliéru
  (1856)
• 
  Žena s papagájom
  (1866)
• 
  Spánok
  (1866)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gustave Courbet