Jozef I. Bonaparte
Jozef I. Bonaparte (* 7. január 1768, Corte, Korzika – † 28. júl 1844, Florencia, Taliansko), pôvodným menom Giuseppe Buonaparte, bol najstarší brat Napoleona Bonaparte. Ten ho vymenoval za neapolského kráľa (1806 – 1808) a neskôr za španielskeho kráľa (1808 – 1813), kde vládol ako Jozef I..
| Jozef I. Bonaparte | |||
| Neapolský kráľ Španielsky kráľ | |||
.jpg.webp) | |||
 | |||
| Panovanie | |||
|---|---|---|---|
| Dynastia | Bonapartovci | ||
| Panovanie | Neapolsko: 1806 – 1808 Španielsko: 1808 – 1813 | ||
| Predchodca | Ferdinand VII. | ||
| Nástupca | Ferdinand VII. | ||
| Biografické údaje | |||
| Pôvodné meno | Giuseppe Buonaparte | ||
| Narodenie | 7. január 1768 Corte, Korzika | ||
| Úmrtie | 28. júl 1844 (76 rokov) Florencia, Taliansko | ||
| Pochovanie | Invalidovňa, Francúzsko | ||
| Rodina | |||
| Manželka | |||
| Potomstvo |
Zénaïde Laetitia Júlia Bonaparteová Šarlota Napoleone Bonaparteová | ||
| Otec | Carlo Buonaparte | ||
| Matka | Letízia Ramolinová | ||
| Odkazy | |||
 | Jozef I. Bonaparte (multimediálne súbory na commons) | ||
| |||
Štúdium a kariéra diplomata
Vďaka kráľovskému štipendiu pre chudobnú šľachtu mohli bratia Jozef a Napoleon študovať vo Francúzsku. V roku 1779 vstúpil Jozef na internát v Autune. Pôvodne mal študovať náboženstvo, no nakoniec študoval právo na univerzite v Pise, kde študoval aj jeho otec Karol (Carlo). Po dokončení štúdia pracoval ako advokát, sudca a ako francúzsky veľvyslanec sa venoval diplomatickým úlohám v Ríme. Aj konkordát uzatvorený s pápežským stolcom v roku 1801 vznikol vďaka jeho správnemu postupu pri diplomatických jednaniach. V roku 1793 vstúpil v Marseille do slobodomurárskej lóže Parfaite Sincérité, a v roku 1804 ho brat Napoleon Bonaparte vymenoval za veľmajstra lóže Veľký Orient Francúzska (Grand Orient de France). V Neapolskom kráľovstve bol veľmajstrom lóže Veľký Orient Talianska.
Neapolský a španielsky kráľ
V roku 1806 ho jeho brat Napoleon dosadil na neapolský trón. V roku 1808 ho nahradil jeho nástupca, Napoleonov generál a švagor, Joachim Murat. V tom istom roku bol vymenovaný za španielskeho kráľa. Na španielskom tróne bol váhavý, nesystematický a neprofesionálny, čím si vyslúžil bratovu kritiku. Tá spôsobila, že chcel vstúpiť do kláštora.
Exil v USA, návrat do Európy a smrť
Po prehratej bitke pri Vittorie, v ktorej mal na prehre výrazný podiel, musel 11. decembra 1813 opustiť Španielsko. Po páde jeho brata odišiel do exilu do USA do Bordentownu v Jersey. Prežil tam 17 rokov. Zomrel v Taliansku, ale pochovaný je vo Francúzsku blízko svojho brata v parížskej Invalidovni v bočnej kaplnke.
Manželstvo a potomkovia
1. augusta 1794 sa vo Francúzsku oženil s Júliou Claryovou, s ktorou mal neskôr tri deti.
Milenky a nemanželské deti
Ďalšie dve deti mal so svojou milenkou Máriou Giuliou Colonna, grófkou di Atri:
Jeho ďalšou milenkou bola Annette Savageová, Madame de la Folie, ktorá mu porodila ďalšie dve dcéry:
Syna Félixa Jozefa Františka Lacoste (* 1825) mal aj s Émilie Hémartovou (1798 – 1879).
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Josef Bonaparte na českej Wikipédii a Joseph Bonaparte na anglickej Wikipédii.