Vakcína

Vakcína je imunobiologická látka, ktorá sa používa na aktívnu imunizáciu pomocou introdukcie modifikovaných živých, oslabených alebo mŕtvych a neaktívnych infekčných organizmov alebo toxínov – agentov. Introdukcia podporuje tvorbu protilátok v organizme a zvyšuje tak jeho odolnosť.[1]

Jonas Salk v roku 1955 s dvoma fľašami kultúry, ktorá sa používa na pestovanie vakcín proti detskej obrne.

Agent stimuluje imunitný systém tela, tak aby telo spoznalo agenta ako hrozbu, zničilo ho a do budúcna spoznalo a zničilo všetky mikroorganizmy asociované s týmto agentom. Vakcíny môžu byť profylaktické (na prevenciu alebo zmiernenie účinkov budúcej infekcie patogénom) alebo terapeutické (napr. vakcíny proti rakovine, ktoré sú vo vývoji).[2][3][4][5]

Podávanie vakcín sa nazýva vakcinácia alebo očkovanie. Očkovanie je najúčinnejšou metódou prevencie infekčných chorôb.[6] Rozšírená imunita spôsobená očkovaním je do veľkej miery zodpovedná za celosvetové vyhubenie kiahní a obmedzenie chorôb, ako sú detská obrna, osýpky a tetanus vo väčšine sveta. Účinnosť očkovania bola široko skúmaná a overená, napríklad vakcíny, ktoré sa ukázali ako účinné, zahŕňajú chrípkovú vakcínu,[7] vakcínu proti HPV,[8] a vakcínu proti kiahňam.[9] Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že v súčasnosti sú k dispozícii licencované vakcíny na dvadsaťpäť rôznych infekcií, ktorým sa dá predísť.[10]

Pojmy vakcína a vakcinácia sú odvodené od termínu Variolae vaccinae. Išlo o sérum z kráv infikovaných vírusom Vaccinia (kravské kiahne), ktoré navrhol Edward Jenner.[11] V roku 1881, na jeho počesť, navrhol Louis Pasteur, aby sa tento názov používal aj na ostatné očkovacie látky.[12]

Referencie

  1. PORTA, Miquel; GREENLAND, Sander; HERNÁN, Miguel; Isabel dos Santos Silva; LAST, John M.. A Dictionary of Epidemiology. Oxford : Oxford University Press, 2014. 343 s. ISBN 978-0-19-997673-7. S. 287.
  2. Therapeutic cancer vaccines. The Journal of Clinical Investigation, September 2015, s. 3401–12. DOI: 10.1172/JCI80009. PMID 26214521.
  3. Prophylactic vaccines are potent activators of monocyte-derived dendritic cells and drive effective anti-tumor responses in melanoma patients at the cost of toxicity. Cancer Immunology, Immunotherapy, March 2016, s. 327–39. DOI: 10.1007/s00262-016-1796-7. PMID 26861670.
  4. HPV prophylactic vaccines: lessons learned from 10 years experience. Future Virology, 2015, s. 999–1009. DOI: 10.2217/fvl.15.60.
  5. Development and implementation of papillomavirus prophylactic vaccines. Journal of Immunology, May 2014, s. 4007–11. DOI: 10.4049/jimmunol.1490012. PMID 24748633.
  6. Seasonal influenza vaccines. [s.l.] : [s.n.], 2009. ISBN 978-3-540-92164-6. DOI:10.1007/978-3-540-92165-3_3 S. 43–82.
  7. Evaluating the impact of human papillomavirus vaccines. Vaccine, July 2009, s. 4355–62. DOI: 10.1016/j.vaccine.2009.03.008. PMID 19515467.
  8. Varicella zoster virus vaccines: effective, but concerns linger. Canadian Journal of Ophthalmology, August 2009, s. 379–84. Dostupné online. DOI: 10.3129/i09-126. PMID 19606157.
  9. World Health Organization, Global Vaccine Action Plan 2011-2020. Archived 2014-04-14 at the Wayback Machine Geneva, 2012.
  10. Edward Jenner's Inquiry; a bicentenary analysis. Vaccine, January 1999, s. 301–7. DOI: 10.1016/s0264-410x(98)00207-2. PMID 9987167.
  11. PASTEUR, Louis. Address on the Germ Theory. Lancet, 1881, s. 271–72. DOI: 10.1016/s0140-6736(02)35739-8.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vaccine na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.