Konzervativizmus
Konzervativizmus (z lat. conservare = zachovať) je:
- všeobecne: konzervatívnosť, odmietanie zmien, lipnutie na starom, opatrné alebo umiernené správanie a/alebo konvenčný životný štýl
- vágne označenie pre niekoľko rôznych politických ideológií (smerov, postojov), ktoré odmietajú aktuálne spoločenské pomery zmeniť radikálnym spôsobom; inak povedané zameranie na tradičné kultúrne, ekonomické a politické hodnoty, pričom predstava o "tradičnosti" sa môže výrazne líšiť, čo vedie k rôznym významom pojmu konzervativizmus. Termín zahŕňa rôzne hnutia v rôznych krajinách a v rôznych časoch; často označujúce aj protichodné ideológie. Príkladom môže byť otázka, kto sú vlastne konzervatívci v dnešnom Rusku: nereformovaní stalinisti alebo reformátori, ktorí si osvojili názory Margaret Thatcher?
| Konzervativizmus |
| Príbuzné smery |
| Kultúrny · Fiškálny · Zelený · Liberálny · Libertarianistický · Národný · Neo- · Nová pravica · Paleo- · Náboženský · Sociálny · Tradicionalistický · Kresťanská pravica |
| Pozri aj |
| Zoznam konzervatívcov Konzervatívne strany |
Politická ideológia
Príčinami tejto ideológie sú presvedčenia, že zmeny sa nedajú robiť radikálne, alebo považovanie aktuálnych pomerov za dobré, alebo strach z ešte horších pomerov, ako aj odpor voči liberalizmu, socializmu a utopistickým reformátorom.
Základnou charakteristikou konzervatizmu je pragmatizmus. Samotní konzervatívci nepovažujú konzervativizmus za ideológiu, ale len za „postoj“, či „spôsob myslenia“.
Na rozdiel od liberalizmu sú konzervatívci zástancami:
- tradičných historických hodnôt a nie náhlych zmien
- celospoločenských záujmov a nie záujmov jednotlivca
- viac štátu a štátnych inštitúcií (ako ochrancu občana a tvorcu právneho rámca; dôležité je však podľa konzervatívcov zabezpečiť deľbu moci)
Pojem konzervatizmus v politike sa prvýkrát objavil ako reakcia na zmeny spôsobené Francúzskou revolúciou, teda koncom 18. storočia. Tento konzervatizmus dodnes pokračuje v Spojenom kráľovstve a je charakteristický veľmi oslabeným odporom k zmenám (heslo „meniť v záujme zachovania“). Naopak v samotnej Európe sa pojem konzervativizmus v 19. storočí chápal hlavne ako obhajoba monarchie a rigidných hodnôt na rozdiel od reforiem. V USA konzervativizmus vznikol až v polovici 20. storočia v podobe krídiel oboch politických strán (napr. konzervatívni republikáni podporovali Reagana v kandidatúre na prezidenta).
Dnes konzervatívci vytvárajú republikánske strany a kresťansko-demokratické strany. Typickým príkladom je britská Konzervatívna strana (Conservative Party).
Prirodzene, konzervativizmus je relatívny pojem a ako taký sa, napriek už spomenutým spoločným znakom, dá rozdeliť na niekoľko stupňov:
- Mierny konzervativizmus - charakterizovaný pragmatizmom, schopnosťou akceptovať isté zmeny, avšak určité tradičné hodnoty považuje za nedotknuteľné
- Silný konzervativizmus - silne konzervatívni síce neuznávajú niektoré konzervatívne výstrelky, avšak zmeny akceptujú až vtedy, ak už práve prebiehajú a vykazujú perspektívne dobré výsledky
- Ultrakonzervativizmus - hraničiaci s iracionalitou, ultrakonzervatívci v zásade odmietajú akékoľvek novoty a každú zmenu vítajú s nárekmi
Iné projekty
Externé odkazy
- Konzervatívny inštitút (po slovensky)
- Európsky liberalizmus a konzervatizmus (po česky)