Sturm und Drang
Sturm und Drang (doslova zhruba „búrka a tlak“), po slovensky Búrka a vzdor alebo Búrka a nápor, bolo literárne hnutie v Nemecku v rokoch asi 1767–1785, ktorého názov bol odvodený z hry Friedricha Maximiliana von Klinger.
Hlavnými predstaviteľmi hnutia boli Johann Wolfgang Goethe a Friedrich Schiller. V roku 1767 vyšli Fragmenty Johanna Gottfrieda Herdera a v roku 1785 nastupuje nemecká klasika čiže zrelé obdobie tvorby Goetheho a Schillera.
Hnutie Sturm und Drang je charakterizované ako prúd nemeckého preromantizmu, ktorého všetky základné znaky nesie. Špecifické pre toto hnutie je najmä idealizovanie individuálnej vzbury silného jednotlivca, génia v prométeovskom zmysle, v dôsledku čoho sa označovalo aj ako Genienperiode (obdobie génia).
Proti intelektualizmu osvietencov a racionalizmu klasicistov stavia Sturm und Drang cit a vášeň, proti umŕtvenej spoločenskej hierarchizácii a estetickej kanonizácii starého absolutistického obdobia zdôrazňuje tvorivú slobodu osobnosti, nespútanej žiadnymi konvenciami a riadiacej sa len zákonmi vlastného srdca, a proti znásilňujúcej moci mestskej civilizácie kladie voľnosť prírody a života v nej a prikláňa sa k ľudovým tradíciám a vzorom.
Predstavitelia
- Johann Wolfgang Goethe
- Friedrich Schiller (v mladšom veku)
- Friedrich Maxmilian Klinger
- Jakob Michael Reinhold Lenz
- Gottfried August Bürger
- Heinrich Wilhelm von Gerstenberg
- Johann Georg Hamann
- Johann Jakob Wilhelm Heinse
- Johann Gottfried Herder
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.