Draslík

Vďaka svojej vysokej reaktivite sa v prírode draslík vyskytuje len vo forme zlúčenín. Vo všetkých svojich zlúčeninách sa vyskytuje v mocenstve K⁺.

Draslík je bohato zastúpený na Zemi i vo vesmíre. Predpokladá sa, že zemská kôra obsahuje 2,0 – 2,4 % draslíka. Priemerný obsah v morskej vode činí približne 380 mg/l K. Vo vesmíre sa predpokladá výskyt jedného atómu draslíka na približne 10 miliónov atómov vodíka. Okrem významného podielu draslíka v morskej soli sa nachádza aj takmer vo všetkých podzemných minerálnych vodách.

Z minerálov draslíka obsiahnutých v zemskej kôre je najznámejší sylvín, chemicky chlorid draselný, KCl. Významný je tiež dusičnan draselný KNO₃, nazývaný aj liadok draselný.

Draslík spolu so sodíkom patrí medzi biogénne prvky a pomer ich koncentrácií v bunkových tekutinách je významným faktorom pre zdravý vývoj organizmu. Zvyčajne sa zdôrazňuje významná úloha draslíka, naopak vysoká konzumácia sodných solí sa považuje za zdravie ohrozujúcu.

Elementárny draslík sa priemyselne vyrába elektrolýzou roztaveného chloridu alebo hydroxidu draselného. Materiálom katódy je bežne železo, anóda je grafitová .Ďalším produktom elektrolýzy je plynný chlór, ktorý sa zvyčajne ihneď ďalej použije na chemickú syntézu.

Vzhľadom na svoju mimoriadnu nestálosť a reaktivitu sa čistý kovový draslík prakticky využíva iba minimálne. Vo výnimočných prípadoch sa používa pri redukčných reakciách v organickej syntéze alebo analytickej chémii.

V chemických zlúčeninách sa draslík vyskytuje iba ako kladne jednomocný K⁺. Medzi zlúčeniny zásadného významu patria tieto chemické látky:

• Reakciou draslíka s kyslíkom vzniká silné oxidačné činidlo - superoxid draselný KO₂:

K + O₂ → KO₂

• Reakcia draslíka s vodou vedie k vzniku mimoriadne silne zásaditej zlúčeniny – hydroxidu draselného (KOH). Je to bezfarebná hygroskopická silne leptavá látka, ktorá rozpúšťa i sklo a porcelán. Je veľmi dobre rozpustný vo vode, pri jeho rozpustení sa uvoľňuje značné množstvo tepla a vzniknutý roztok sa zahrieva. Využíva sa napr. pri výrobe mydla, liečiv, ale uplatňuje sa samozrejme i v laboratóriách.
• Uhličitan draselný (K₂CO₃), starším názvom potaš, sa používa prevažne pri výrobe skla, v textilnom a papierenskom priemysle.
• Dusičnan draselný (KNO₃, draselný liadok) je veľmi účinným draselným hnojivom a zároveň nachádza využitie v pyrotechnike ako silné oxidačné činidlo.

Technicky je zatiaľ takmer bezvýznamný. Používa sa len do fotoelektrických článkov a jeho zliatina so sodíkom, ktorá je tekutá sa uplatňuje pri syntéze organických zlúčenín napr. gumy. Draslík je tiež dôležitým biogénnym prvkom pri raste rastlín, najmä pri tvorbe listovej zelene. Je prvkom, ktorý má podstatný vplyv na úrodnosť pôdy. Rastom rastlín sa pôda ochudobňuje o draslík a hrozí "draslíkový hlad rastlín", ktorý znižuje výnosy. Preto je dôležité dodávať pôde draslík vo forme draselných hnojív. V živých organizmoch sa draslík hromadí v srdcovom svale a je dobrým močopudným činiteľom. Prírodný draslík obsahuje 0,0119% rádiodraslíka. Takže draslík sa javí ako prírodný rádioaktívny žiarič beta. Tento prírodný rádioizotop s polčasom premeny 1,3.109 rokov je najvýznamnejšou zložkou biosféry a litosféry, pretože je hlavným nositeľom rádioaktivity vôd morí a oceánov, ktorý svojim rozpadom dodáva pôde teplo. Jeho prítomnosťou sa tiež vysvetľuje rádioaktivita ľudského tela. Prírodné beta žiarenie draslíka využívajú baníci pri vyhľadávaní ložísk draselných solí a živcových surovín pre keramický priemysel. Trubicami beta, ktoré zachytávajú beta žiarenie draslíka sa stanovuje obsah draslíka v živcových surovinách a triedia sa živce podľa obsahu oxidu draselného na rôzne technické použitie. Táto metóda je veľmi rýchla a triedenie je automatizované.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Draslík
• Wikislovník ponúka heslo Draslík