Pavol Dobšinský

Pavol Dobšinský (* 16. marec 1828, Slavošovce – † 22. októbra 1885, Drienčany[1]) bol slovenský evanjelický kňaz, folklorista a zberateľ ľudovej slovesnosti, ktorý sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie.

Pavol Emanuel Dobšinský
slovenský spisovateľ, folklorista a evanjelický kňaz
Narodenie16. marec 1828
Slavošovce, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)
Úmrtie22. október 1885 (57 rokov)
Drienčany, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Odkazy
Commons Pavol Dobšinský
 Biografický portál

Život

Narodil sa v rodine evanjelického farára v Slavošovciach. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave a Miškovci. Od roku 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči .

V roku 1850 úspešne doštudoval a zložil farársku skúšku. V rokoch 1848 – 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850 – 1852 pôsobil v Revúcej ako asistent u evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa. Vďaka svojmu zamestnávateľovi sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti. Od roku 1852 pracoval ako pomocný redaktor v časopise Slovenské pohľady, neskôr pôsobil ako kaplán, v rokoch 1858 – 1861 ako profesor slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici, a napokon sa usadil v Drienčanoch, kde od roku 1861 pôsobil ako kňaz. Zomrel 22. októbra 1885 na silný zápal pľúc.

Oženil sa celkom dvakrát – prvý raz si vzal Paulínu Schmidtovú. Jeho druhou manželkou sa stala Adela Medvecká-Čajaková, vdova po Jankovi Čajakovi a sestra Terézie Vansovej.

Tvorba

Začiatky jeho literárnej tvorby sa datujú ešte od čias jeho štúdia na evanjelickom lýceu. Už v tej dobe písal básne v intenciách štúrovskej poézie. Boli to najmä ponášky na ľudovú pieseň, vlastenecké a alegorické básne. Sústavne tiež prekladal zo svetovej poézie. V rôznych časopisoch mu postupne vyšli preklady Byrona, Lamartina, Mickiewicza. Vydával rukopisný časopis Holubica, vydával časopis Sokol, recenzoval almanachy Concordia a Lipa. Ako editor sa zaslúžil o vydanie literárnych prác Janka Čajaka, Jána Bottu či Ľudovíta Kubániho.

Ťažisko jeho činnosti je vo folkloristike. Už ako študent sa zaoberal problematikou ľudovej slovesnosti. Časopisecky publikoval folkloristické štúdie a zhrnul ich do knihy Úvahy o slovenských povestiach (1872). Sústavne zbieral a zapisoval piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje a povery. Pred publikovaním ich zbavil pôvodnej erotickosti a šťavnatého humoru, vďaka čomu sa ľudové diela (pôvodne určené dospelým) stali obľúbenými a vhodnými medzi detskými čitateľmi. Spolu s A. H. Škultétym zostavili a v roku 1858 – 1861 vydali súbor 64 rozprávok v šiestich zošitoch pod názvom Slovenské povesti. Krátko pred smrťou vydal 90 rozprávok v ôsmich zošitoch pod názvom Prostonárodné slovenské povesti (1880 – 1883). Tieto zbierky sú základným a dodnes reprezentatívnym dielom slovenskej folkloristiky.

Dielo
  • 1858/1861 – Slovenské povesti. Rožňava – Banská Štiavnica
  • 1874 – Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádanok, hier, obyčajov a povier
  • 1880 – Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské
  • 1880/1883 – Prostonárodné slovenské povesti
    • Prvý zväzok:
      Úvod, Zakliata hora, Laktibrada, Panna z rosy počatá a z deväť matiek splodená, Matej veľký kráľ a Uliana veľká kráľovná, Radúz a Ľudmila, Myšacia bundička, Hadogašpar, Dvanásti bratia a trinásta sestra, Tri stromy, Za zlatým jabĺčkom, Zlatá podkova, zlatô pero, zlatý vlas; Lomidrevo alebo Valibuk, Tri perá z draka alebo hľadanie zlého a dobrého, Chorý kráľ, Zlatovláska, O kráľovičovi, čo si mladú hľadal, Černokňažník, Dvä šibalci, Mahuliena zlatá panna alebo slncová panička, Vlkolak, Zlatovlasé dvojčatá, Berona, Jelenček, Dalajláma, Čarodejná lampa, Pani Mačička, Zlí bratia, Víťaz Kuchta, Či še hnevace?, Svetovládny rytier, Otcov hrob, Vintalko, Ľudojedi, Zlatá priadka, Škrupinový zámok, O kocúrikovi
    • Druhý zväzok:
      Janko a Macko, Sirota, Zlatná krajina, Dlhý nos, Zlatý kľúč, Čarodejná kráľovná, Zlatý zúbok, O veternom kráľovi, Šurienka a Atalienka, Tri holúbky, Neverná žena, My trǟ bratǟ, Had, mačička a psík, Fundži palica, cepy von z vreca, Tri píšťalky, O Mechúrikovi, Kozičky, Mať a macocha alebo zlatá páva, Rovnopekný pár, Hrdá panička; Kraľčík, Kucharčík, Popelčík; Piatko a Pustaj, Zlý brat, Pijan, Tri zlaté hrušky, Bračok vtáčok, Baláž, Zlatovláska, Mlynček, Či jesto pravda na svete, Janko Hraško, Stará dievka a čert, Červenkráľ a žltovláska, Černovlasý princ, O krásnej Ibronke, O sirote, Divostvorný lovec, Cesta k Slncu, Mataj, Ľubka a Kovovlad, O dvanástich mesiačkoch, Plavčík a Vratko čo osúšajú slzy sveta, O hlúpej žene, Zlatí bratkovia, Zakliaty zámok, Drevená krava, Čert slúži, Žabina kmotra; Hádač, strúhač, strelec, poprac; Najmladší z dvanástich, O troch grošoch
    • Tretí zväzok:
      Soľ nad zlato, Kubove príhody, Nebeská sláva, Chudobných rodičov syn, Na Boha s kyjom, Sitno; Hopsa, hor sa - zem, otvor sa!; Ako šlo vajce na vandrovku, Tetka smrť, Svenči gazda, zvieracej reči vedomý, Stratený chlapec, Peračina, Traja zhavranelí bratia, Prorok Rak, Tri práčky, Psota, Zabitá sestra, Panna za drakom, Ružová Anička, Petor a Otec nebeský v širokom údolí, Nebojsa, Klinko a Kompit kráľ, Bača a šarkan, Kráľ času, Trojruža, O človeku, čo nikdy nehrešil, O pohanskom kráľovi, Medveď a komár, Mechúrik-Koščúrik s kamarátmi, Drotári a ten špatný, Slncový kôň, O Víťazkovi, Smrť kmotra a zázračný lekár, Múdry chlapec, Sirôtky; Pamodaj šťastia, lavička; Jeleň zlatorohý, Mŕtvy frajer, Popolvár najväčší na svete, Ženský vtip, Dobrý strelec, Cigáň čerta ošialil, Pes, O Peterkovi, Starý Bodrík a vlk, Starý človek a dvanásť oviec, Ďuro-truľo, Súdnej pám, Vešťec, Cesta k Slncu a Mesiacu, Popelvár - Hnusná tvár, Tri zakliate kniežatá, Tri citróny, O zakliatej sestre, Zelezník, Múdry Maťko a blázni; O vlku, čo si dal šiť boty; Svetská krása, Statočný valach, O ednom chudobnom mlinarevi, Pravda, Popeluša, Salaš na čertovici, Pecko-sprostáčik, Koza odratá a jež, Kozliatka

Dielo v elektronickej podobe

Iné projekty

Referencie
  1. záznam o úmrtí a pohrebe v matrike evanjelického cirkevného zboru Drienčany

Externé odkazy
Literárny portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.