Dynamit
Dynamit je výbušná zmes vynájdená Alfredom Nobelom v roku 1867. Pôvodné zloženie dynamitu pozostávalo zo 75 % nitroglycerínu, 24,5 % žíhaného diatomitu (infuzóriovej hlinky) a 0,5 % sódy. Namiesto žíhaného diatomitu sa v dnešnej dobe používajú zmesi liadku amónneho a drevnej múčky. Vyrábajú sa však aj dynamity s iným zložením.
A. piliny (alebo iný absorpčný materiál) namočené v nitroglyceríne
B. ochranný obal okolo výbušného materiálu
C. rozbuška
D. kovové pásky udržiavajúce dynamit
Tento vynález Alfred Nobel vysvetľoval a zároveň ospravedlňoval ako prostriedok, ktorý ľudstvu poskytne spoľahlivú a bezpečnú banskú trhavinu, ktorý nahrádza nebezpečný nitroglycerín a nevypočítateľnú strelnú bavlnu - nitrocelulózu, prípadne málo účinný čierny pušný prach. Traskavá ortuť a rozbušky ňou plnené sa však okamžite stali zbrojárskym tovarom a boli montované do granátov, mín, torpéd a ďalších smrtiacich zbraní a projektilov.
Externé odkazy
 |
Chemický portál |
- SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok
- Plastické trhaviny (po česky)