John Wilkes Booth

John Wilkes Booth (* 10. máj 1838, Bel Air, Maryland, Spojené štáty – † 26. apríl 1865, Port Royal, Virgínia, Spojené štáty) bol americký divadelný herec, ktorý 14. apríla 1865 zavraždil prezidenta Abrahama Lincolna vo Fordovom divadle vo Washingtone, D.C. Bol členom prominentnej divadelnej rodiny Boothovcov z Marylandu z 19. storočia. Booth bol tiež sympatizantom Konfederácie, ktorý odsúdil prezidenta Lincolna za zrušenie otroctva v USA.

John Wilkes Booth

Booth v roku 1865
Iné menáJ. B. Wilkes
Narodenie10. máj 1838
Bel Air, Maryland, Spojené štáty
Úmrtie26. apríl 1865 (26 rokov)
Port Royal, Virgínia, Spojené štáty
ZamestnanieHerec
Známy vďakaAtentát na Abrahama Lincolna
Aktívne roky1855 - 1865
Podpis
Odkazy
Commons John Wilkes Booth
 Biografický portál

Booth a jeho malá skupina sprisahancov pôvodne plánovali únos Lincolna, ale neskôr sa dohodli, že ho zavraždia rovnako ako viceprezidenta Andrewa Johnsona a ministra zahraničných vecí Williama H. Sewarda, aby pomohli veci Konfederácie. Hoci sa jej armáda Severnej Virgínie, ktorej velil generál Robert E. Lee, vzdala armáde Únie o štyri dni skôr, Booth veril, že občianska vojna neskončila, pretože armáda Konfederácie generála Josepha E. Johnstona pokračovala v bojoch.

Booth strelil prezidenta Lincolna do zadnej časti hlavy. Lincolnova smrť nasledujúce ráno splnila pre Bootha jednu tretinu akcie. Seward, ktorý bol ťažko zranený, sa však zotavil, zatiaľ čo viceprezident Johnson nebol nikdy napadnutý. Utiekol na koni do južného Marylandu a o 12 dní neskôr bol na farme vo vidieckej severnej Virgínii vypátraný v stodole. Boothov spoločník David Herold sa vzdal, on však ale tak neurobil. Po tom, čo vojaci stodolu zapálili, ho vojak Únie Boston Corbett smrteľne strelil do krku. Ochrnutý o niekoľko hodín zomrel. Z ôsmich sprisahancov, ktorí boli neskôr odsúdení, boli štyria čoskoro obesení.

Pozadie a raný život

Boothovými rodičmi boli britský shakespearovský herec Junius Brutus Booth a jeho milenka Mary Ann Holmesová, ktorí sa v júni 1821 presťahovali z Anglicka do USA.[1] Zakúpili farmu s rozlohou 61 hektárov na pobreží Bel Air v štáte Maryland, kde sa 10. mája 1838 narodil v štvorizbovom zrube John Wilkes Booth, deviate z desiatich detí.[2] Meno dostal podľa anglického radikálneho politika Johna Wilkesa, vzdialeného príbuzného. Junius sa s jeho manželkou Adelaide Delannoyovou Boothovou v roku 1851 rozišiel z dôvodu cudzoložstva a s Holmesovou sa legálne oženil 10. mája 1851, v deň 13. narodenín Johna Wilkesa. Nora Titoneová vo svojej knihe My Thoughts Be Bloody (2010) naznačuje, že hanba a ctižiadosť synov herca Juniusa Brutusa Bootha, Edwina a Johna Wilkesa, ich nakoniec podnietili k tomu, aby sa usilovali o úspech a mali medzi sebou rivalitu - Edwin ako Únionista a John Wilkes ako atentátnik Abrahama Lincolna.[3]

Boothov otec postavil Tudor Hall na pozemku Harford County ako rodinné letné sídlo v roku 1851 a zároveň si ponechal zimné sídlo na ulici Exeter v Baltimore.[4][5][6][7] Rodina Boothovcov bola počas sčítania obyvateľstva v roku 1850 uvedená ako žijúca v Baltimore.[8]

Tudor Hall v roku 1865

Ako chlapec bol Booth atletický a obľúbený typ a získal zručnosť v jazde na koni a v šerme. Navštevoval Bel Air Academy a bol ľahostajným študentom, o ktorom riaditeľ povedal, že „nemá nedostatok inteligencie, ale nechce využívať možnosti, ktoré mu ponúka vzdelávanie. Každý deň jazdil tam a späť z farmy na školu a viac sa zaujímal o to, čo sa stalo po ceste, ako o to, aby chodil na hodiny včas“. V rokoch 1850–1851 navštevoval internátnu školu pre chlapcov v Milkone, ktorú prevádzkuje Quaker, v Sparks v štáte Maryland a neskôr biskupskú vojenskú akadémiu sv. Timoteja v Catonsville v Marylande. Na miltonskej škole študenti recitovali klasické diela od autorov ako Cicero, Hérodotos a Tacitus.[9] Študenti v akadémii sv. Timoteja nosili vojenské uniformy a podliehali režimu denných formačných cvičení a prísnej disciplíne. Booth opustil školu ako 14 ročný po smrti svojho otca.[10]

Počas štúdia na internáte v Miltone sa Booth stretol s rómskym veštcom, ktorý mu prečítal dlaň a vyslovil pochmúrny osud. Povedal mu, že bude mať skvelý, ale krátky život, bude odsúdený na smrť mladý a „stretne sa so zlým koncom“. Jeho sestra si spomenula, že predpoveď veštca si zapísal, ukázal ju svojej rodine a ostatným a často hovoril o jeho predzvestiach vo chvíľach melanchólie.

Vo veku 16 rokov sa Booth zaujímal o divadlo a o politiku a stal sa delegátom Bel Air na zhromaždenie strany Know Nothing za Henryho Wintera Davisa, kandidáta antiimigrantskej strany na Kongres vo voľbách v roku 1854. Booth sa usiloval ísť v šľapajach svojho otca a jeho bratov hercov Edwina a Juniusa Brutusa mladšieho. Denne začal praktizovať prednesy v lesoch okolo Tudor Hall a študoval Shakespeara.

Divadelná kariéra

50. roky 19. storočia
Richmondské divadlo v Richmonde vo Virgínii v roku 1858, keď tam Booth, ktorý začal hrať v roku 1855, absolvoval prvé vystúpenie na javisku
Carte de visite Johna Wilkesa Bootha

Booth debutoval na javisku vo veku 17 rokov 14. augusta 1855 vo vedľajšej úlohe grófa z Richmondu v hre Richard III. v baltimorskom Charles Street Theatre.[11][12] Publikum sa mu posmievalo, keď zabudol niektoré z jeho replík.[13] Začal tiež hrať v baltimorskom Holliday Street Theatre, ktoré vlastnil John T. Ford, kde Boothovci často účinkovali.[14] V roku 1857 nastúpil do Arch Street Theatre vo Philadelphii, kde hrával celú sezónu. Na jeho žiadosť bol menovaný ako „J. B. Wilkes“, čo je pseudonym, ktorým sa má vyhnúť porovnávaniu s ostatnými členmi jeho slávnej hereckej rodiny. Jim Bishop napísal, že Booth „sa vyvinul do nehorázneho zlodeja scény, ale jeho časti hral s takým zvýšeným nadšením, že ho diváci zbožňovali“. Vo februári 1858 hral v Lucrezii Borgia v Arch Street Theatre. V úvodnú noc zažil trému a skomolil jednu zo svojich replík. Namiesto toho, aby sa predstavil slovami: „Madame, som Petruchio Pandolfo“, vykoktal: „Madame, som Pondolfio Pet - Pedolfio Pat - Pantuchio Ped - sakra! Kto som?“, Čo spôsobilo, že publikum burácalo smiechom.

Neskôr v tom roku Booth hral úlohu indiánskeho náčelníka Moheganov Uncasa v predstavení v Petersburgu vo Virgínii a potom sa stal hercom v Richmondskom divadle vo Virgínii, kde si ho pre svoje energické výkony čoraz viac publikum obľúbilo. 5. októbra 1858 hral v Hamletovi rolu Horatia po boku svojho staršieho brata Edwina v hlavnej úlohe. Potom ho Edwin viedol k reflektorom divadla a divákom povedal: „Myslím, že sa mu dobre darilo, však?“. Na to publikum hlasno zatlieskalo a zvolalo: „Áno! Áno!“ Celkovo Booth v roku 1858 účinkoval v 83 hrách. Booth povedal, že zo všetkých shakespearovských postáv bol jeho obľúbenou rolou Brutus, zabijak tyrana.

Niektorí kritici označili Bootha za „najkrásnejšieho muža v Amerike“ a za „prirodzeného génia“ a uviedli, že má „úžasnú pamäť“; iní boli zmiešaní v odhadoch jeho konania. Meral 173 cm, mal čierne vlasy a bol štíhlej a atletickej postavy.[15] Známy reportér občianskej vojny George Alfred Townsend ho opísal ako „svalnatého, dokonalého muža“ s „vlnitými vlasmi, ako korintské hlavné mesto“. Boothove vystúpenia na javisku jeho súčasníci často charakterizovali ako akrobatické a intenzívne fyzické, s tým, že skákal na javisko a vášnivo gestikuloval.[16] Bol vynikajúcim šermiarom, hoci si jeho istý herecký kolega spomenul, že sa príležitostne dokázal porezať vlastným mečom.

Historik Benjamin Platt Thomas napísal, že Booth „získal medzi divákmi slávu svojou romantickou osobnou príťažlivosťou“, ale bol „príliš netrpezlivý na tvrdé štúdium“ a jeho „brilantné talenty zlyhali v plnom rozvoji“. Autor Gene Smith napísal, že Boothovo konanie nebolo možno také presné ako jeho brata Edwina, ale jeho nápadne pekný vzhľad nadchol ženy. S blížiacim sa koncom päťdesiatych rokov sa Booth stal bohatým hercom a zarábal 20 000 dolárov ročne (v prepočte zhruba o 569 000 dolárov v súčasnosti).[17]

60. roky 19. storočia

Booth sa vydal na svoje prvé národné turné ako hlavný herec po ukončení divadelnej sezóny 1859 – 1860 v Richmonde vo Virgínii. Angažoval filadelfského právnika Matthewa Canninga, aby mu slúžil ako agent. Do polovice 60. rokov 19. storočia hrával v mestách ako New York, Boston, Chicago, Cleveland, St. Louis, Columbus (Georgia), Montgomery (Alabama) a New Orleans. Kritik dramatického časopisu Philadelphia Press uviedol: „Bez toho, aby mal [jeho brat] Edwinovu kultúru a milosť, má pán Booth oveľa viac akcie, viac života a, ako si myslíme, prirodzenejšiu genialitu.“ V októbri 1860 bol Booth počas vystúpenia v meste Columbus v štáte Georgia nešťastnou náhodou vo svojom hoteli postrelený, čo zanechalo ranu, o ktorej sa predpokladalo, že ukončí jeho život.[18]

Booth s bratmi Edwinom a Juniusom mladším v hre Julius Caesar

Keď sa 12. apríla 1861 začala občianska vojna, Booth hral v Albany v štáte New York. Hrdo obdivoval odchodu Juhu, ktorý verejne označil za „hrdinský“. To miestnych obyvateľov tak rozzúrilo, že požadovali pre neho zákaz pódiového vystupovania za „vlastizradné vyhlásenia“. Albanskí dramatickí kritici boli milší a dávali mu nadšené recenzie. Jeden ho označil za génia a pochválil jeho herecké výkony za to, že „nikdy nesklamal jeho majstrovské dojmy“. Keď v roku 1862 cez rozdelenú zem zúrila občianska vojna, Booth sa objavoval väčšinou v štátoch Únie a pohraničných štátoch. V januári hral v St. Louis hlavnú rolu v hre Richard III. a potom debutoval v Chicagu. V marci sa prvýkrát predstavil v New Yorku. V máji 1862 debutoval v Bostone; večer hrával v bostonskom múzeu v hrách Richard III. (12., 15. a 23. mája), Rómeo a Júlia (13. mája), Zbojníci (14. a 21. mája), Hamlet (16. mája), Odpadlíci (19. mája), Cudzinec (20. mája) a Lyonská dáma (22. mája). Po predstavení hry Richard III., ktoré sa konalo 12. mája, nazvala Bostonská recenzia Transcript nasledujúceho dňa Bootha „najsľubnejším mladým hercom na americkej scéne“.

V januári 1863 sa vrátil do bostonského múzea na sériu divadelných hier vrátane úlohy darebáka vojvodu Pescara v hre Odpadlík, ktorá si získala ohlas publika i kritikov. Ešte v apríli vo Washingtone hral hlavné úlohy v Hamletovi a Richardovi III., v jedných z jeho najobľúbenejších hier. Bol označovaný ako „Pýcha Američanov, Hviezda prvého rozsahu“, a rovnako nadšení boli aj kritici. Kritik národného republikánskeho dramatu uviedol, že Booth „chytil za srdce publikum“ a jeho predstavenie označil za „úplný triumf“. Začiatkom júla 1863 Booth ukončil hereckú sezónu na Clevelandskej hudobnej akadémii, pretože v Pensylvánii zúrila bitka pri Gettysburgu. V období od septembra do novembra 1863 mal na severovýchode hektický program predstavení, objavoval sa v Bostone, Providence na Rhode Islande a v Hartforde v štáte Connecticut. Každý deň dostával poštu od fanúšikov, hlavne od zaľúbených žien.

Rodinný priateľ John T. Ford otvoril 9. novembra vo Washingtone D.C. Fordovo divadlo, kde bol jedným z prvých popredných mužov, ktorý sa tam objavil, keď hral v hre Charlesa Selbyho Mramorové srdce.[19] V tejto hre stvárnil Booth gréckeho sochára v kostýme, ktorý oživil mramorové sochy. Lincoln sledoval hru zo svojej lóže. V jednom okamihu vystúpenia vraj Booth pretriasal prstom smerom k Lincolnovi, keď predniesol svoju repliku. Lincolnova švagriná sedela s Lincolnom v tej istej prezidentskej lóži, kde bol neskôr zabitý; otočila sa k nemu a povedala: „Pán Lincoln, vyzerá, akoby to myslel vážne.“ Prezident odpovedal: „Pozerá na mňa dosť ostro, však?“ Pri inej príležitosti uvidel Lincolnov syn Tad vystúpenie Bootha. Uviedol, že herec ho nadchol a vyzval Bootha, aby dal Tadovi ružu. Booth medzi hrami ignoroval Lincolnove pozvanie do Bieleho domu.

25. novembra 1864 Booth vystúpil jediný krát so svojimi bratmi Edwinom a Juniusom v jednej zásnubnej inscenácii Julius Caesar vo Winter Garden Theatre v New Yorku. Zahral si Marcusa Antonia a jeho brat Edwin mal väčšiu rolu Bruta v predstavení označovanom ako „najväčšia divadelná udalosť v histórii New Yorku“. Výťažok smeroval na sochu Williama Shakespeara pre Central Park, ktorá stojí dodnes (2021). V januári 1865 účinkoval v Shakespearovej hre Rómeo a Júlia vo Washingtone a opäť získal pochvalné hodnotenia. Národný spravodajca označil Bootha ako Rómea za „najuspokojivejšie zo všetkých stvárnení tohto skvelého charakteru“, zvlášť ocenil scénu smrti. Booth sa posledné vystúpenie v jeho hereckej kariére vo Fordovom divadle 18. marca 1865, kde opäť hral vojvodu Pescara v Odpadlíkovi.

Obchodné podniky

Booth investoval časť svojho rastúceho bohatstva od začiatku 60. rokov 19. storočia do rôznych podnikoch, vrátane špekulácií s pôdou v bostonskej časti Back Bay. Začal tiež obchodné partnerstvo s Johnom A. Ellslerom, manažérom Clevelandskej hudobnej akadémie, a s Thomasom Mearsom na vybudovanie ropných vrtov v severozápadnej Pensylvánii, kde sa ropný boom začal v auguste 1859 po objavení tamojšej ropy Edwinom Drakom, pôvodne svoj podnik nazvali Dramatic Oil, ale neskôr ho premenovali na Fuller Farm Oil. Koncom roku 1863 investovali partneri do vrtov na ploche 12,7 ha pri rieke Allegheny vo Frankline v Pensylvánii. Začiatkom roku 1864 mali pre Mearsovu manželku ťažobný ropný vrt hlboký 579 m s názvom Wilhelmina, ktorý denne vyťažoval 25 barelov (4 kL) ropy, čo sa potom považovalo za dobrý výťažok. Spoločnosť Fuller Farm Oil predávala akcie s prospektom, v ktorom bol známy herec známy ako „pán J. Wilkes Booth, úspešný a inteligentný operátor v ropných krajinách“. Partneri boli netrpezliví, aby zvýšili výkon vrtu, a pokúsili sa použiť výbušniny, ktoré vrt zničili a ukončili výrobu.

Booth už bol čoraz viac posadnutý zhoršujúcou sa situáciou Juhu v občianskej vojne a rozzúrilo ho Lincolnovo znovuzvolenie. Z ropného biznisu vystúpil 27. novembra 1864 so značnou stratou svojej investície vo výške 6 000 dolárov (v prepočte na súčasný dolár to činí 100 514 dolárov).

Roky občianskej vojny

Booth bol dôrazne proti abolicionistom, ktorí sa usilovali o ukončenie otroctva v USA. Zúčastnil sa obesenia vodcu abolicionistov Johna Browna 2. decembra 1859, ktorý bol popravený za vlastizradu, vraždu a podnecovanie povstania otrokov. Obvinenia vyplývali z jeho razie vo federálnej zbrojnici v Harpers Ferry vo Virgínii (od roku 1863 v Západnej Virgínii).[20] Booth akurát trénoval v Richmondovom divadle, keď čítal v novinách o Brownovej nadchádzajúcej poprave.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John Wilkes Booth na anglickej Wikipédii.

Referencie
  1. SMITH, Gene. American gothic : the story of America's legendary theatrical family, Junius, Edwin, and John Wilkes Booth. New York : Simon & Schuster, 1992. Dostupné online. ISBN 0-671-76713-5.
  2. KAUFFMAN, Michael W.. American Brutus : John Wilkes Booth and the Lincoln conspiracies. New York : Random House, 2004. (1st ed.) Dostupné online. ISBN 0-375-50785-X.
  3. TITONE, Nora. My thoughts be bloody : the bitter rivalry between Edwin and John Wilkes Booth that led to an American tragedy. New York : Free Press, 2010. (1st Free Press hardcover ed.) Dostupné online. ISBN 978-1-4165-8605-0.
  4. Dover, New Hampshire [online]. New Hampshire's Towns & Cities in Maps, 1969, [cit. 2021-03-15]. Dostupné online.
  5. Aeromagnetic map of Baltimore County and Baltimore City, Maryland. [s.l.] : [s.n.], 1967. Dostupné online.
  6. Tento domov Johna Wilkesa Bootha z detských čias v Tudor Hall stále stojí na Marylandskej ceste 22 neďaleko Bel Air. Získal ho Harford County v roku 2006, aby bol nakoniec sprístupnený verejnosti ako historické miesto a múzeum.
  7. Washington Post Washington, DC, Finance and Home Rule Poll, February 1995 [online]. ICPSR Data Holdings, 2004-04-28, [cit. 2021-03-15]. Dostupné online.
  8. BURGESS, Larry E.; RHODEHAMEL, John; TAPER, Louise. "Right or Wrong, God Judge Me": The Writings of John Wilkes Booth.. The Journal of Southern History, 1999-02, roč. 65, čís. 1, s. 186. Dostupné online [cit. 2021-03-15]. ISSN 0022-4642. DOI: 10.2307/2587769.
  9. KAUFFMAN, Michael W.. American Brutus : John Wilkes Booth and the Lincoln conspiracies. New York : Random House, 2004. (1st ed.) Dostupné online. ISBN 0-375-50785-X.
  10. GOODRICH, Th. The darkest dawn : Lincoln, Booth, and the great American tragedy. Bloomington : Indiana University Press, 2005. Dostupné online. ISBN 0-253-11132-3.
  11. BURGESS, Larry E.; RHODEHAMEL, John; TAPER, Louise. "Right or Wrong, God Judge Me": The Writings of John Wilkes Booth.. The Journal of Southern History, 1999-02, roč. 65, čís. 1, s. 186. Dostupné online [cit. 2021-03-15]. ISSN 0022-4642. DOI: 10.2307/2587769.
  12. Booth Reservation Form: AFS- Little Rock, AR September 8–12, 2013. Fisheries, 2013-05-22, roč. 38, čís. 5, s. 233–233. Dostupné online [cit. 2021-03-15]. ISSN 0363-2415. DOI: 10.1080/03632415.2013.800353.
  13. GATES, Arnold. The Day Lincoln Was Shot (review). Civil War History, 1955, roč. 1, čís. 4, s. 436–437. Dostupné online [cit. 2021-03-15]. ISSN 1533-6271. DOI: 10.1353/cwh.1955.0064.
  14. SHEADS, Scott S.. Baltimore during the Civil War. Linthicum, Md. : Toomey Press, 1997. Dostupné online. ISBN 0-9612670-7-0.
  15. DONALD, David Herbert. Lincoln. New York : [s.n.], 1995. Dostupné online. ISBN 0-684-80846-3.
  16. Abraham Lincoln: A Biography. By <italic>Benjamin P. Thomas</italic>. (New York: Alfred A. Knopf. 1952. Pp. xiv, 548, xii. $5.75.). The American Historical Review, 1953-07. Dostupné online [cit. 2021-03-15]. ISSN 1937-5239. DOI: 10.1086/ahr/58.4.944.
  17. Federal Reserve Bank of Atlanta, Consumer Payments Research Data Reports, 2020-06-22, roč. 2020, čís. 3. Dostupné online [cit. 2021-03-15]. DOI: 10.29338/rdr2020-03.
  18. BURGESS, Larry E.; RHODEHAMEL, John; TAPER, Louise. "Right or Wrong, God Judge Me": The Writings of John Wilkes Booth.. The Journal of Southern History, 1999-02, roč. 65, čís. 1, s. 186. Dostupné online [cit. 2021-03-15]. ISSN 0022-4642. DOI: 10.2307/2587769.
  19. KUNHARDT, Philip B., Jr.. A new birth of freedom : Lincoln at Gettysburg. Boston : Little, Brown, 1983. (1st ed.) Dostupné online. ISBN 0-316-50600-1.
  20. ALLEN, Thomas B.. The Blue and the Gray. [Washington, D.C.] : National Geographic Society, 1992. Dostupné online. ISBN 0-87044-876-5.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.