Otto von Bismarck

Otto Eduard Leopold von Bismarck-Schönhausen, vojvoda z Lauenburgu[1] (* 1. apríl 1815, Schönhausen, Nemecký spolok – † 30. júl 1898, Friedrichsruhe, Nemecké cisárstvo) bol jeden z najvýznamnejších politikov 19. storočia a zakladateľ Nemecka. Bol predsedom vlády Pruského kráľovstva (1862 - 1890) a stal sa prvým kancelárom (1871 - 1890) Nemeckej ríše. Jeho nekompromisný prístup a autoritatívne vystupovanie mu vynieslo prezývku železný kancelár (chcel spojiť Nemecko železom i krvou ).

Otto von Bismarck

nemecký politik
Narodenie1. apríl 1815
Schönhausen, Nemecký spolok
Úmrtie30. júl 1898 (83 rokov)
Friedrichsruhe, Nemecké cisárstvo
Podpis
Odkazy
Commons Otto von Bismarck
Biografický portál
Bismarckov pamätník v Hamburgu

Životopis

Narodil sa v luteránskej rodine v Schönhausene a študoval právo v Göttingene a Berlíne. V roku 1847 sa oženil s Johannou von Puttkamer, s ktorou mal v dlhom a šťastnom manželstve tri deti. Ich korešpondencia patrí k vrcholom listovej literatúry 19. storočia.[2]

Po skončení revolúcie v roku 1848 bol v nasledujúcom roku zvolený do pruského parlamentu.[3] Ako reprezentant Pruska vo Frankfurte bol Bismarck čoraz viac presvedčený, že Prusko by malo viesť zjednotený nemecký národ (to bolo považované za cieľ každého liberála v tej dobe). Následne pracoval ako veľvyslanec v Rusku a Paríži. V roku 1862 ho pruský kráľ Viliam I. vymenoval za ministerského predsedu a ministra zahraničných vecí Pruska[4], čím sa vyriešil konflikt medzi stále liberálnejším parlamentom a kráľom.

Bismarck zožal úspechy pri zjednocovaní Nemecka vďaka viacerým vojnám, ktoré vyprovokoval. Najprv, v spolupráci s Rakúskom, zaútočil na Dánsko – mierová zmluva bola podpísaná vo Viedni 30. októbra 1864.[5] Hoci už v roku 1865 bolo Rakúsko nútené prenechať Prusku správu týchto severných zemí, v roku 1866 napadol Bismarck Rakúsko a dosiahol rýchle víťazstvo v bitke pri Königgratzi, čím vytvoril Severnú nemeckú konfederáciu.

V roku 1870 sa vyostrili už tak napäté vzťahy s Francúzskom vinou emžskej depeše[6] v ktorej zosmiešnil jednanie s Francúzskom. Bola mobilizovaná pruská armáda a vypukla francúzsko-pruská vojna. Južné nemecké štáty, považované Francúzskom za agresora, sa pripojili k severnej nemeckej konfederácii.[7] Po obkľúčení francúzskej armády pri Sedane a niekoľkomesačnom obliehaní Paríža bolo Francúzsko donútené v máji 1871 podpísať mierovú zmluvu; bolo ňou anektované Alsasko a časť Lotrinska a navyše museli Francúzi zaplatiť penále 5 miliárd frankov.

18. januára 1871 bolo v Zrkadlovej sieni vo Versailles vyhlásené Nemecké cisárstvo, Viliam I. sa stal nemeckým cisárom a von Bismarck prvým nemeckým kancelárom.

Bismarck, oslavovaný ako národný hrdina, bol prvým ríšskym kancelárom novej Ríše. V zahraničnej politike sa teraz venoval udržiavaniu mieru medzi európskymi silami Francúzska, Rakúska, Nemecka a Ruska. Veril tomu, že v prípade vojny by Nemecko vďaka svojmu umiestneniu v strede Európy bolo zničené.

Vo vnútroštátnych záležitostiach ho znepokojoval vznik dvoch nových strán: Katolíckej strany a Sociálno-demokratickej strany. V roku 1872 sa začala kampaň proti katolicizmu, nazvaná „Kulturkampf“. Napadol tiež sociálnych demokratov dvoma spôsobmi: strana a jej organizovanie boli zakázané, zatiaľ čo robotnícka trieda bola upokojená veľmi progresívnou legislatívou, ktorá garantovala zdravotné a úrazové poistenie rovnako ako aj starobné dôchodky.

Vo voľbách roku 1890 mali ako katolícka, tak aj sociálno-demokratická strana veľký úspech a za vlády cisára Viliama II. (nastúpil na trón v roku 1888) 18. marca 1890 odstúpil.[8]

Uchýlil sa na svoje statky, kde písal pamäte. V novembri 1894 zomrela jeho manželka Johanna, čo ho hlboko zasiahlo. On sám zomrel 30. júla 1898, krátko pred jedenástou hodinou večer.[9]

Na jeho počesť boli pomenované nemecká bojová loď Bismarck a mesto Bismarck v Severnej Dakote, USA.

Literatúra

  • TAYLOR, A. J. P.: Bismarck. Praha : Baronet, 1998. 296 s. ISBN 80-7214-084-1

Referencie

  1. Bismarck podľa Volkera Ullricha (Otto von Bismarck. 4. Auflage, Rowohlt Verlag, Reinbek 1998) titul vojvodu z Lauenburgu dôsledne odmietal a poštu s týmto titulom odmietal
  2. Ullrich: Bismarck. S. 32 f.
  3. Gall: Bismarck. S. 83.
  4. Nipperdey: Bürgerwelt. S. 757; Ullrich: Bismarck, S. 58–60.
  5. Undervisningsministeriet 2008
  6. Die ursprüngliche und die von Bismarck bearbeitete Fassung der Emser Depesche (GHDI-Dokument).
  7. Lothar Gall, 1871 – Fragen an die deutsche Geschichte. Ausstellungskatalog, Bonn 1971, S. 128.
  8. Alfred Milatz (Hrsg.): Otto von Bismarck. Ausgewählte Werke. Wissenschaftliche Buchgesellschaft, Darmstadt 1981, Band 7, S. 758.
  9. Volker Ullrich: Tod eines Patriarchen. In: Die Zeit 40/1998 (Digitalisat).

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.