Ahmadíja

	Súčasť série článkov na tému
	Islam
	Dejiny islamu
	Viera a praktiky
	Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
	Hlavné osobnosti
	Mohamed ; Abú Bakr as-Siddík ; Umar ibn al-Chattáb ; Utmán ibn Affán ; Alí ibn Abí Tálib ; Mohamedovi súčasníci ; Členovia Mohamedovej domácnosti; Proroci islamu
	Texty a zákony
	Korán • Sunna • Šaría ; Zákonodarstvo; Životopisy Mohameda
	Vetvy islamu
	Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • Drúzi) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja)
	Sociopolitické aspekty
	Umenie • Architektúra ; Mestá • Kalendár ; Veda • Filozofia ; Náboženskí vodcovia ; Ženy v islame • Džihád ; Politický islam • Liberálny islam ; Ahmadíja • Wahhábizmus;
	Pozri aj
	Slovníček islamských pojmov ; Zoznam významných mešít ; Zoznam článkov o islame

Ahmadíja (urds. احمدیہ, podľa mena zakladateľa) je heterodoxné islamské mesianistické hnutie, ktoré vzniklo v 80. rokoch 19. storočia v indickom Pandžábe.

Vlajka ahmadíje

Založil ho Mírzá Gulám Ahmad (1853 – 1908) z Kádijánu, ktorý sa v roku 1882 prehlásil za obnoviteľa moslimskej viery (mudžaddid) v 14. storočí hidžry a neskôr v roku 1889 za mahdího a druhé (alegorické) zjavenie Ježiša (prisľúbeného Mesiáša, arabs. masíhi maw‘úd), ktorého moslimovia očakávajú pred koncom sveta.

Mirza Ghulam Ahmad

Gulám Ahmad vo svojich pamfletoch ostro kritizoval britskú nadvládu v Indii. Považoval ju za znamenie apokalyptickej doby, ktorá sa začne príchodom Antikrista. Rovnako odsudzoval západný kapitalizmus a jeho neblahé vplyvy na moslimskú spoločnosť. Formuloval vlastnú ideu džihádu: kresťanským misionárom treba čeliť skôr kázaním a argumentáciou, než so zbraňou v ruke. Ozbrojený džihád je vyhradený len pre extrémne situácie, možno ho viesť iba v ohrození, nikdy nie s cieľom dobyť nejaké územie.

V roku 1914 sa ahmadíja rozdelila na dva prúdy: kádijánsky a láhórsky. Kádijánci považujú Guláma Ahmada za proroka (podľa ortodoxného islamu však po Mohamedovi, „pečati prorokov“, už nemôže prísť žiaden ďalší prorok), láhórci mu prisudzujú iba titul „obnoviteľa“ (mudžaddid).

Kvôli vieroučným rozdielom (proroctvo a mesiášstvo Ahmada, džihád) čelí ahmadíja ostrej kritike zo strany ortodoxného islamu.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.