Mathew Brady

Narodil sa vo Warren County írskym prisťahovalcom Andrewovi a Julii Bradyovcom. Ako 17-ročný sa presťahoval do New Yorku a od roku 1844 mal vlastný fotografický ateliér, v ktorom o rok neskôr začali vznikať prvé snímky popredných osobností USA. V roku 1849 si otvoril štúdio vo Washingtone, kde stretol Juliett Handyovú, ktorú si v roku 1851 vzal za ženu. Bradyho početné fotografické obrazy začali získavať čoraz viac prestížnych ocenení a aj verejnosť si ich veľmi obľúbila. V roku 1859 parížsky fotograf André-Adolphe-Eugène Disdéri popularizoval carte de visite a tieto malé obrázky veľkosti navštívenky sa rýchlo stali populárnou novinkou a tisícky ich vznikli a predali sa v USA a Európe.

Pri fotografovaní v prebiehajúcej vojne riskoval veľa - svoju kariéru, povesť ba niekedy aj zdravie. Práve tým sa zapísal nezmazateľne do histórie amerického fotografovania. Napriek nebezpečenstvám, finančnému riziku a odhováraniu zo strany priateľov vraj neskôr povedal vetu: „Musel som ísť. Duch v mojich nohách mi hovoril 'Choď' a ja som išiel.“ Jeho prvé populárne fotografie konfliktu vznikli v prvej bitke pri Bull Rune, v ktorej sa dostal tak blízko k dianiu, že ledva unikol zajatiu.

Alexander Gardner: fotografia z bitky o Antietam

Brady zamestnával niekoľko fotografov, ako boli napr. Alexander Gardner, James Gardner, Timothy H. O'Sullivan, William Pywell, George N. Barnard a ďalších sedemnásť mužov, ktorí od neho dostali cestovnú tmavú komoru a fotili vonku scény z Americkej občianskej vojny. Brady väčšinou ostal vo Washingtone, kde organizoval asistentov, a zriedkavo navštevoval bojiská osobne, čo aspoň sčasti mohlo byť spôsobené tým, že sa mu po roku 1850 začal zhoršovať zrak.

V roku 1862, Brady predstavil vo svojej galérii v New Yorku fotografie z bitky o Antietam pod názvom "The Dead of Antietam." Mnoho grafických fotografií z tejto krvavej bitky zachytávalo prvý raz vojnovú realitu na fotografiách bez príkras, čo sa veľmi líšilo od predchádzajúcich štylizovaných záberov.

Po skončení Americkej občianskej vojny verejnosť stratila záujem o fotky z vojny, Bradyho popularita poklesla a stratil cvik.

Počas vojny Brady minul vyše 100 000 dolárov na vytvorenie vyše 10 000 fotografií. Očakával, že americká vláda fotografie kúpi, keď sa vojna skončí, ale keď to vláda odmietla, bol nútený predať svoje štúdio v New Yorku a vyhlásiť bankrot. Kongres mu v roku 1875 poskytol 25 000 dolárov, ale Brady ostal vysoko zadlžený. Keďže bol deprimovaný svojou finančnou situáciou, stratou zraku a smrťou svojej ženy v roku 1887, stal sa veľmi osamelým. Zomrel bez peňazí v charitatívnom bloku Presbyteriánskej nemocnice v New Yorku o piatej ráno 15. januára 1896 na komplikácie po nehode s električkou. Bradyho pohreb finančne zabezpečili veteráni zo 7th New York Infantry. Pochovaný bol na Kongresovom cintoríne vo Washingtone.

Medzi popredné osobnosti, ktoré fotografoval, patrili napr. Ulysses S. Grant, Nathaniel Banks, Don Carlos Buell, Ambrose Burnside, Benjamin Butler, Joshua Chamberlain, George Custer, David Farragut, John Gibbon, Winfield Hancock, Samuel P. Heintzelman, Joseph Hooker, Oliver Howard, David Hunter, John A. Logan, Irvin McDowell, George McClellan, James McPherson, George Meade, David Dixon Porter, William Rosecrans, John Schofield, William Sherman, Daniel Sickles, Henry Warner Slocum, George Stoneman, Edwin V. Sumner, George Thomas, Emory Upton, James Wadsworth, Lew Wallace, P.G.T. Beauregard, Stonewall Jackson, James Longstreet, Lord Lyons, James Henry Hammond, Robert E. Lee čiSamuel Morse.

Brady tiež fotografoval Abrahama Lincolna pri mnohých príležitostiach. Lincolnova fotografia sa použila aj na 5 dolárovej bankovke a na cente.

Dielo Mathewa Bradyho je veľmi rozsiahle. Počet jeho fotografický portrétov prevyšuje 800 kusov a počet fotografií z bojiska zahŕňa niekoľko desiatok originálnych fotografií.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mathew Brady

• http://www.mathewbrady.com
• Mathew Brady in the Civil War
• Complete collection of Mathew Brady's Civil War photographs
• Civil War Photographs by Mathew Brady and his collaborators, Library of Congress
• Mathew Brady - Biographical Note, Library of Congress