Impresionizmus
Impresionizmus je umelecký smer, ktorý vznikol koncom 19. storočia. Bol reakciou na ateliérovú maľbu, jeho cieľom je maľba v prírode, kde sa pokúša zachytiť okamžitú atmosféru danej chvíle. Nadväzuje na realizmus, s ktorým má mnoho spoločných prvkov. Predstavitelia tohoto smeru sa usilovali podať obraz krajiny alebo predmetu tak, ako sa javí nášmu oku v určitom okamihu. Obraz krajiny, alebo predmetu sa mení okolnosťami a v každej chvíli, takže najpravdivejší je obraz okamihu, ktorý zanecháva v nás najsilnejší dojem - impresiu (od toho je názov smeru). Prvýkrát použil tento pojem (v hanlivom zmysle) kritik Louis Leroy po zhliadnutí obrazu Clauda Moneta Impression, soleil levant (Impresia, východ slnka), ktorý bol vystavený na výstave nezávislých maliarov v ateliéri fotografa Nadara na Boulevard des Capucines v apríli 1874 v Paríži, lebo obraz považoval za nedokončený. Toto v podstate výstižné pomenovanie sa vzápätí vžilo a zostalo už natrvalo synonymom, označením tvorivého úsilia skupiny, ale aj mnohostranného rozvoja tejto tvorivej metódy na prelome 19. a 20. storočia v celej Európe. Presadenie impresionizmu ukončilo éru tradičného akademického umenia a nastal rozvoj moderného umenia.
Pojem impresionizmus sa neobmedzoval iba na samotné maliarstvo, ale aj na ostatné umelecké kategórie: sochárstvo, hudbu, literatúru atď.
Výtvarné umenie
Farba je podstatným činiteľom obrazu, v prírode sa však mení podľa toho, aká je vrstva vzduchu a svetla obklopujúca predmet. Obraz sa nám preto javí ako zmes farebných škvrniek a zamazaných plošiek. Až pri správnom odstupe môžeme mať správny dojem. Typické impresionistické obrazy sa poznajú podľa toho, že sú tvorené krátkymi ťahmi (resp. dotykmi) štetca a nemiešanou farbou (predovšetkým jasné a žiarivé farby), čím vznikol štruktúrovaný povrch, ktorý ich odlišuje od ich predchodcov. Ustúpili tu akademické zostavy sivých a hnedých farieb a neutralizujúcej diskrétnej tonality čistým spektrálnym tónom, ktoré sa dostávali do vzájomných vzťahov na základe farebných kontrastov v zmysle zásad novoobjavovaných zákonov o komplementárnych farbách (každá farba má svoj farebný kontrast - náprotivnú farbu). Princíp optického rozochvievania farebného vnemu, vibrácie, farebnej iritácie bol jednou zo základných vlastností impresionizmu. Oproti predchádzajúcej praxi uplatňoval sa koloristický element aj v tieňoch. V impresionizme zdanlivo ustupuje do pozadia obsah, námet ale najmä opis a naratívnosť. Nová tvorivá metóda si utvára vlastný svet predstáv, tlmočiaci poéziu všedného života prostých ľudí. Impresionizmus objavuje pre svet čaro nábreží a morských pláží, povodia riek s kúpajúcimi sa postavami, živý rytmus bulvárov a mesta vôbec, prostredie reštaurácií a ľudových tančiarní, divadla, scén z rodinného prostredia i pôvab kvetinového, či ovocného zátišia.
Predstavitelia
- Claude Monet
- Eugène Boudin
- Gustave Caillebotte
- Jean-Baptiste Camille Corot
- Edgar Degas
- Henri de Fantin-Latour
- Laura Muntz Lyall
- Edouard Manet
- Berthe Morisot
- Camille Jacob Pissarro
- Pierre Auguste Renoir
- Alfred Sisley
- Paul Cézanne
- Armand Guillaumin
- Berthe Morisotová
- Jean Frédéric Bazille
- Paul Gauguin
- Pál Szinyei Merse
Sochárstvo
- Auguste Rodin - jeden z najväčších sochárov 19. storočia, vychádzal zo štúdia antiky, gotiky, renesancie a orientálneho umenia. Za základ svojej umeleckej činnosti pokladal prírodu. Z nej stále vychádzal a zostával jej verný až do smrti. Ľudské telo bolo pre neho najvhodnejším prostriedkom, ktorým možno vyjadriť každý vnútorný duševný stav.
- Antoine Bouderlle - vytvoril niekoľko monumentálnych pomníkov a veľký počet plastík.
Hudba
Za zakladateľa hudobného impresionizmu sa považuje francúzky skladateľ Claude Debussy. V širšom slova zmysle je to tvorivý postoj zameraný na zachytenie atmosféry vizuálnych vnemov a obrazných predstáv. Dosahuje sa uprednostňovaním akordickej a farebnoinštrumentálnej zložky hudby - teda prvkov, ktoré pôsobia na senzuálnu príjemnosť vnímania hudby. Impresionizmus v hudbe sa začal zdôrazňovaním momentálnych vnemov, akordickej krásy vznikajúcej zo zložitejších súzvukov, ale čoskoro sa zacielil na obnovenie funkcie melódie napr. drobnokresbou melodických ozdôb, arabesiek.
Predstavitelia
- Claude Debussy
- Maurice Ravel
- Albert Roussel
- Manuel de Falla
- Ottorino Respighi
- Alexandr Nikolajevič Skriabin
- Jozef Suk
Literatúra
Literárny impresionizmus sa prejavil predovšetkým posilnením lyrickosti a hudobnosti verša. Tematicky sa orientoval na intímnu a prírodnú poéziu. Ďalej došlo k vyjadrovaniu v náznakoch, popisovaniu emócií a nálad. To samozrejme viedlo k istému zblíženiu so symbolizmom.
Z toho logicky vyplýva, že impresionizmus sa objavoval predovšetkým v básňach, kde je možné pomerne dobre vystihovať nálady a pocity, pokiaľ sa objavil v próze alebo dráme, boli pri hrdinoch tiež vyzdvihované predovšetkým ich pocity a nálady, čo nutne viedlo k chatrnosti deja, tieto diela potom nemali úspech.
Predstavitelia
- Paul Verlaine
- Paul Bourget
- André Gide
- Marcel Proust
- Hugo von Hofmannsthal
- Anton Pavlovič Čechov
- Rainer Maria Rilke
- Jiří Mahen
- Fráňa Šrámek