Severonemecký spolok

Severonemecký spolok (nem. Norddeutscher Bund) bol spolkový štát (pôvodne 1866 – 1867 vojenský spolok) severonemeckých štátov nachádzajúcich sa severne od rieky Mohan v rokoch 1866 – 1871.

Severonemecký spolok Norddeutscher Bund ←  1866 – 1871  → vlajka znak
Geografia Severonemecký spolok je vyznačený na červeno
Hlavné mesto	Berlín
Obyvateľstvo
Jazyky	nemčina
Náboženstvo	kresťanstvo
Štátny útvar
Štátne zriadenie	spolkový štát
Vznik	16. apríla 1866, výsledok rakúsko-pruskej vojny
Zánik	18. januára 1871, výsledok prusko-francúzskej vojny
Predchádzajúce štáty: Nemecký spolok Nástupnícke štáty: Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)

Bol vytvorený v roku 1866 po rakúsko-pruskej vojne a bol to de facto nástupca Nemeckého spolku, hoci zahŕňal len severnejšie položené štáty. Spolok tvoril základ pre budúce Nemecké cisárstvo, bol jeho priamym predchodcom. Hlavnú rolu v spolku malo samozrejme Prusko, ktoré bolo aj majoritnou silou, tak vojensky, ako aj rozlohou, a v spolkovom parlamente malo 17 zo 43 hlasov. V roku 1867 sa z pôvodného vojenského zväzku (konfederácie) stal spolkový štát (federácia).

Súčasťou spolku boli všetky nemecké štáty, resp. štáty, ktoré boli predtým súčasťou Nemeckého spolku, okrem Rakúska, Bavorska, Württemberska, Badenska a južných častí Hessenska. Hessensko (Hessenské veľkovojvodstvo), resp. Hessensko-Darmstadtsko, ktorého severne od rieky Mohan ležiaca polovica sa v roku 1867 tiež stala súčasťou Severonemeckého spolku, bolo spolovice nezávislým štátom a spolovice členom spolku, takže jeho južná časť zostávala mimo. Jediným územím južne od rieky Mohan bolo Hohenzollersko, ktoré v tom období bolo pevnou súčasťou Pruska.

Jeho snem (parlament) zasadal v Berlíne. Jediným prezidentom spolku bol pruský kráľ Viliam I. a kancelárom bol Otto von Bismarck.

Štát prestal existovať, keď bolo 18. januára 1871 v zrkadlovej sále vo Versailles po víťazstve Severonemeckého spolku a spojeneckých juhonemeckých štátov v prusko-francúzskej vojne vyhlásene Nemecké cisárstvo.