Báb
Báb (arabs. باب báb - brána), vlastným menom Sajjid Alí Muhammad alebo Mirza Alí Muhammad (* 20. október 1819, Šíráz, Perzia – † 9. júl 1850, Tabríz, Perzia) bol zakladateľ bábizmu. Zakladateľ bahaizmu Bahá’u’lláh považoval Bába za svojho predchodcu.
| Báb | |||
| zakladateľ bábizmu | |||
 | |||
| Narodenie | 20. október 1819 Šíráz, Perzia | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 9. júl 1850 (30 rokov) Tabríz, Perzia | ||
| Odkazy | |||
| Projekt Guttenberg | Báb (plné texty diel autora) | ||
| Commons |  | ||
| |||
Sajjid Alí Muhammad sa živil ako obchodník a cestoval po Iráne a Iraku. V rokoch 1840–41 navštívil šiitske pútne miesto Karbala, kde sa dostal do kontaktu s šajchizmom, islamským mystickým hnutím. 22. mája 1844 sa vyhlásil za predchodcu skrytého imáma (vodcu šiitskych moslimov) a prijal meno Báb. Ešte v ten večer začal písať svoje prvé náboženské dielo, komentár k dvanástej súre Koránu (súre Júsuf) pod názvom Kajjúm al-Asma'. Bábisti a bahájci považujú tento spis za prvé Bábovo dielo inšpirované Bohom.
V septembri 1844 vykonal Báb púť do Mekky. Pre svoju reformovanú verziu šiitskeho islamu sa mu nepodarilo získať veľa prívržencov. Po návrate do Šírázu ho perzské úrady uväznili. Vo väzení strávil pol roka a krátko po svojom prepustení sa v ňom začiatkom roku 1847 ocitol zase. Na jar roku 1848 sa v liste svojim žiakom vyhlásil za očakávaného dvanásteho imáma šiitskeho islamu. Po smrti perzského šáha na jeseň roku 1848 sa niektorí radikálni Bábovi prívrženci rozhodli využiť príležitosť a definitívne sa oddeliť od islamu. Začali viesť formu bábistického džihádu s cieľom vytvoriť bábistickú teokraciu. Séria povstaní Bábových prívržencov trvala päť rokov. Perzské úrady Bába v roku 1850 odsúdili na trest smrti a popravili.
Najdôležitejším Bábovým dielom je Baján, posvätná kniha bábistov a bahájcov.
Bibliografia
- Manfred Hutter. „Bābīs". In: Lindsay Jones (ed.), Encyclopedia of Religion, Second Edition, Vol. 2, Farmington, MI: Thomson Gale, 2005.