Bahá’ Alláh

Bahá'u'lláh sa narodil v Teheráne v Perzii a už ako malé dieťa bol známy svojou múdrosťou. Bol zbožným moslimom a v 13 rokoch diskutoval o náboženských problémoch s vykladačmi islamského práva (ulamá). Jeho meno – Bahá'u'lláh – v preklade z arabčiny znamená „Sláva Božia“, čo naznačuje Bahá'u'lláhovo životné poslanie: to, že prišiel v sláve Boha, tak ako to sľubovali náboženské knihy ako Biblia či Korán, aby zohral úlohu eschatologického Vykupiteľa na konci časov, keď ľudstvo dospeje do Zlatého veku – do očakávaného Kráľovstva Božieho na Zemi.

Keď bol Bahá'u'lláh mladý muž, na Východe i na Západe vznikli mnohé náboženské skupiny, ktoré očakávali príchod Mesiáša, druhý príchod Krista, ktorý sa podľa ich výpočtov mal udiať niekedy okolo roku 1844. Medzi takéto skupiny patrili napríklad Adventisti siedmeho dňa či skupina nemeckých templárov. Na Východe išlo o nasledovníkov Šejcha Ahmada a Sajjida Kázima. Nadšenie v týchto skupinách bolo také veľké, že keď mladík menom Báb (1819 – 1850) začal ohlasovať, že príchod Mesiáša je blízko a že mu má pripraviť cestu, získal si v priebehu krátkeho času desaťtisíce nasledovníkov. Keď sa Bahá'u'lláh o Bábovom učení dopočul, bez váhania sa s ním stotožnil a odmietol kariéru ministra na šachovom dvore. Tým, ktorí to potrebovali pomáhal a rozdával svoj majetok, čím sa stal známy ako „Otec chudobných“. Perzská vláda začala zakrátko Bábových nasledovníkov prenasledovať a okolo 20 000 z nich prišlo počas prenasledovania o život. Samotný Báb bol 9. júna 1850 verejne popravený na námestí v perzskom Tabríze. Bahá'u'lláha za jeho podporu uväznili a neskôr vyhostili z Perzie do Osmanskej ríše. Postupne medzi miesta jeho vyhnanstva patril Konštantinopol (dnes Istanbul), Adrianopol (dnes Edirne) a posledným miestom bola väzenská kolónia v Palestíne v Akke.

väzenská kolónia v Akke kde bol uväznený

Niekoľko dní pred odchodom z Perzie strávil Bahá'u'lláh v bagdadskej záhrade nazvanej Ridván (arabs. "Raj"), kde svojím nasledovníkom oznámil, že On je tým Prisľúbeným, ktorého príchod predpovedal Báb. Tvrdil, že je Mesiáš, Druhý príchod Krista, Duch pravdy a Kniežať pokoja zmieňovaným v proroctvách Starého a Nového zákona ako aj ostatných náboženských kníh. Toto oznámenie si jeho nasledovníci v bahájskom kalendári pripomínajú ako "slávnosť Ridvánu", ktorá pripadá na 21. 4. – 2. 5.

Počas svojho života zaznamenával svoje učenie v knihách a listoch (nazývaných tabuľky), pričom viaceré z nich adresoval vtedajším panovníkom. So svojím posolstvom o potrebe ustanoviť mier a jednotu na zemi oslovil rakúskeho cisára Františka Jozefa, anglickú kráľovnú Viktóriu, Napoleona III., pápeža Pia IX., ruského cára Alexandra II., tureckého sultána ´Abu´l-Azíza, perzského šacha či vládcov Ameriky. Okrem duchovného učenia sa vo svojich spisoch sústreďoval na spoločenské otázky, ktoré mali prispieť k "zlepšeniu sveta a pokoja národov". Objavuje sa v nich myšlienka rovnoprávnosti mužov a žien, zrušenia otroctva, potreba vzdelania pre všetkých ľudí, ale aj riešenie ekonomických otázok spolu s problémom ekológie a kolektívnej bezpečnosti ľudstva. Všetko toto učenie spájal s tým, že ide o nevyhnutné podmienky pre ustanovenie Kráľovstva Božieho. V otázkach náboženstva učil, že jeho zmyslom je "posilňovať ducha lásky a bratstva medzi ľuďmi", a preto nikdy nesmie skĺznuť k fanatizmu či nevraživosti medzi nasledovníkmi jednotlivých náboženstiev. Jednou z jeho ústredných myšlienok je predstava o "postupnom zjavovaní", ktorú vysvetľuje v jednej zo svojich prvých kníh – Kitáb-i-Íqáne (Knihe istoty). Hovorí, že Boh, ktorý je len jeden a je spoločným pre všetky náboženstvá, postupne posiela Poslov Božích ako napríklad Ježiš Kristus, Mohamed či Bahá'u'lláh, aby viedli ľudstvo a učili ho o Bohu. Podľa Bahá'u'lláha bolo náboženské učenie zjavované ľuďom v každej dobe v závislosti od ich duchovných možností. Preto ľudia rozlične vnímali význam jednotlivých Poslov Božích. Toto poznanie o spoločnej podstate všetkých náboženstiev by malo viesť k ich mierovému spolunažívaniu – za týmto účelom Bahá'u'lláh vyzýval svojich nasledovníkov: "Stýkajte sa s nasledovníkmi všetkých náboženstiev v duchu priateľstva a družnosti."

Hoci bol Bahá'u'lláh vyhnancom a väzňom, postupne si v každom meste získal množstvo nasledovníkov a priaznivcov, až na mieste jeho posledného vyhnanstva, v ´Akke, mu bolo umožnené, aby sa presťahoval za brány mesta na panstvo zvané Bahjí. Sem ho chodili peši až z Perzie navštevovať jeho nasledovníci. Tu sa s ním stretol aj jediný Európan – orientalista z Cambridgskej univerzity, Edward Browne. Toto stretnutie na Browna urobilo hlboký dojem: "Tvár toho, na koho som hľadel, nikdy nezabudnem, aj keď ju nedokážem opísať. Tie prenikavé oči akoby vám videli do hlbín duše, v tom hustom obočí driemala moc a sila, kým hlboké čiary na čele a tvári poukazovali na vek, ktorý sa zdal byť v rozpore s ebenovo čiernymi vlasmi a nesmierne bohatou bradou spadajúcou až takmer k pásu. Nebolo sa treba pýtať, pred kým stojím. Poklonil som sa pred človekom, ktorý je predmetom oddanosti a lásky, ktorú môžu králi závidieť a po ktorej panovníci márne túžia."

Bahá'u'lláh zomrel dňa 29. mája 1892 blízko izraelského mesta Akko a miesto jeho posledného odpočinku nazývané Bahjí je dnes pre bahájov najsvätejším miestom na Zemi, ktoré je cieľom ich púte.

Jeho najvýznamnejším dielom je Kitáb-i-Aqdas (Najsvätejšia kniha), ktorá zahŕňa Bahá'u'lláhove zákony určené pre spoločnosť žijúcu v Zlatom veku ľudstva, ktorý bude charakterizovaný mierom a jednotou medzi národmi: "Blahobyt ľudstva, jeho mier a bezpečie, nemožno dosiahnuť, pokiaľ nebude pevne ustanovená jeho jednota." Ďalej sú Bahá’u’lláhove spoločenské zákony "pozmenené tak, aby vyhovovali nadchádzajúcej dobe, a sú určené na to, aby ľudstvo priviedli k svetovej civilizácii, ktorej nádheru si teraz sotva dokážeme predstaviť". V Kitáb-i-Aqdas sa však nachádzajú aj zákony týkajúce sa duchovného života jednotlivcov, ako napríklad zákony o modlitbe, pôste, púti, duchovnom rozvoji prostredníctvom čítania Svätých spisov a pod. Obsahuje tiež etické maximy známe z ostatných náboženstiev, ako napríklad potrebu rozvoja duchovných vlastností, akými sú pravdovravnosť, láskavosť, odpúšťanie, čestnosť, štedrosť, služba druhým, zákaz ohovárania a tiež myšlienka, že práca vykonávaná v duchu služby predstavuje uctievanie.

Bahá'u'lláh vo Svojich spisoch takisto vyriešil jednu z najproblematickejších otázok, a to, ako udržať celistvosť bahájskeho spoločenstva po jeho smrti. S cieľom zachovať jednotu spoločenstva a aby sa vyhol jeho rozdeleniu na skupiny, písomne ustanovil svojho najstaršieho syna ´Abdu´l-Bahu (1844 – 1921) za svojho právoplatného nástupcu, ktorý ako jediný má právo autoritatívne vysvetľovať spisy.

Do slovenčiny bolo preložených viacero z jeho kníh, medzi iným aj Kitáb-i-Aqdas, ale aj malé dielo s názvom Skryté slová, ktoré sa zaoberá etickým rozmerom ľudského bytia: "Moja prvá rada znie: Maj čisté, láskavé a žiariace srdce, aby si mohol získať kráľovstvo pradávne, večné a nepomíňajúce."

1. BAHĀʾ ALLĀH. In: The Encyclopaedia of Islam. New. ed. Zväzok I A – B. Leiden : E. J. Brill, 1986. ISBN 90-04-08114-3. S. 911-912.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bahá’ Alláh

• The Life of Bahá'u'lláh - A Photographic Narrative