Kanada

Archeologické štúdie datujú prvé ľudské osídlenie do doby pred asi 26 000 rokmi na miestach severného Yukonu a pred asi 9 500 rokmi na miestach južného Ontária.[12][13][14] Prvé európske osídlenie založili na kanadskom území Vikingovia okolo roku 1000 v L’Anse aux Meadows,[15] to však existovalo iba krátko a z dlhodobého hľadiska nemalo žiadny význam. Kanada (resp. jej východné pobrežie) bola pre Európu znovu objavená na prelome 15. a 16. storočia výskumnou plavbou Johna Cabota (1497),[16] ďalšie výpravy podnikli Jacques Cartier (1534)[17] a ďalší. Prvé dlhodobé európske osídlenie tu založili Francúzi. Išlo o Port Royal (1605) a Quebec (1608). Angličania ich nasledovali v roku 1610 v oblasti Newfoundlandu. S príchodom Európanov sa na kanadskom území začali rýchlo šíriť európske choroby, ktoré decimovali pôvodných obyvateľov a otvárali kolonistom cestu do indiánskych území.[18]

Francúzi v 17. storočí kolonizovali okolie Rieky svätého Vavrinca kým Briti osídľovali trinásť kolónií na východnom pobreží dnešných Spojených štátov.[19] Spoločnosť Hudsonovho zálivu sa sústredila na oblasť Zemi princa Ruprechta. V rokoch 1689 – 1763 došlo k sérii tzv. francúzskych a indiánskych vojen.[17] Tieto vojny vyústili do zániku francúzskej moci v Kanade, ktorá pripadla Veľkej Británii.

Tá v roku 1774 schválila pre upokojenie situácie tzv. Quebec Act, ktorý akceptoval katolícke náboženstvo, francúzsky civilný zákonník a francúzštinu ako úradný jazyk na území provincie Quebec.

Obchodníci s kožušinami pracujúci pre HBC preskúmali kanadské vnútrozemie

Počas americkej vojny za nezávislosť sa Kanada nepripojila ku povstaniu 13 kolónií a stala sa cieľovou krajinou desiatok tisíc lojalistov odchádzajúcich z územia dnešných USA. Tým sa dostal na územie Quebecu rad anglicky hovoriacich protestantov usídľujúcich sa predovšetkým v oblasti Veľkých jazier. To viedlo k neskoršiemu rozdeleniu provincie Quebec na Hornú a Dolnú Kanadu, pre Hornú Kanadu (dnešná provincia Ontário) nebol Quebec Act naďalej relevantný.[20]

V britsko-americkej vojne v rokoch 1812 – 1815 hrala kanadská fronta enormne dôležitú úlohu. USA sa opakovane pokúšali obsadiť Hornú aj Dolnú Kanadu, ale ich vpády boli odradené. Významný bol v tomto ohľade postoj indiánskeho obyvateľstva, ktoré podporovalo skôr Britov (na britskej strane bojovali hlavné kmene z oblasti Veľkých kanadských jazier a Tecumsehova únia), a takisto miestnych kolonistov. Vojny sa francúzski obyvatelia väčšinou nezúčastňovali a pokiaľ áno, tak väčšinou na strane Britov. Vojna s USA skončila nakoniec uznaním statu quo ante.

Smrťou generála Brocka v bitke na Queenston Heights bol tvrdo odrazený prvý pokus Američanov o dobytie Hornej Kanady

Nasledovala expanzia na sever a západ s pomocou Severozápadnej spoločnosti a Spoločnosti Hudosonovho zálivu, ktorá intenzívne prebiehala už niekoľko desaťročí. V roku 1837 došlo k povstaniu časti francúzskeho obyvateľstva (pozri Povstanie v roku 1837). Po jeho potlačení sa Británia rozhodla vytvoriť z Hornej a Dolnej Kanady jeden celok (Zjednotená kanadská provincia).

V roku 1846 boli podpísaním Oregonskej zmluvy ukončené teritoriálne spory medzi USA a Kanadou (za hranicu na západe bola určená 49. rovnobežka). Prudký rast kanadskej populácie vďaka veľkej emigrácii z Európy a vysokej pôrodnosti viedol k osídľovaniu kanadského vnútrozemia a zakladaniu nových kolónií: Vancouver a Britská Kolumbia.[21] Zároveň niektorí Európania začali Kanadu opúšťať a odchádzali do USA. V roku 1867 bol prijatý Zákon o Britskej Severnej Amerike, ktorý zjednotil britské severoamerické kolónie Provincia Kanada, Nové Škótsko a New Brunswich do jedného, už do značnej miery autonómneho domínia.[22][23][24] Krátko nato došlo k znovuvytvoreniu provincií Ontário a Quebec. Do týchto provincií bola začlenená Zem princa Ruprechta a pričlenené boli oblasti bývalej Severozápadnej spoločnosti ako Severozápadné teritóriá a novo vytvorená provincia Manitoba. Následne bola pripojená Britská Kolumbia (od roku 1866 zjednotená s Vancouverom). Osídľovanie nových území bolo podporené okrem iného výstavbou troch transkontinentálnych železníc (vrátane Canadian Pacific Railway) a ustanovením North-West Mounted Police.[25][26] V roku 1873 sa pripojila ďalšia kolónia (Ostrov princa Eduarda) a provinčný status získali časti Severozápadných teritórií: Alberta a Saskatchewan (1905).[27]

Kanadská pechota postupujúca za tankom Mark II v bitke pri Vimy Ridge, 1917

Kanada vstúpila do prvej svetovej vojny automaticky vyhlásením vojny s Veľkou Britániou a poslala na európske bojisko kontingent zložený prevažne z dobrovoľníkov. Straty však boli natoľko ťažké, že pre doplnenie kanadských síl v roku 1917 musel premiér Robert Borden vypísať povinné odvody do armády. Z približne 625 000 Kanaďanov, ktorí bojovali v Prvej svetovej vojne, bolo okolo 60 000 zabitých a ďalších 173 000 bolo zranených.[28]

V roku 1919 Kanada v rámci ďalšieho osamostatňovania sama za seba vstúpila do Spoločnosti národov a v roku 1931 Westminsterský štatút potvrdil jej nezávislosť.[4] Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov zasiahla aj Kanadu.

Kanadská posádka tanku Sherman, južne od Vaucelles, Francúzsko, počas bitky o Normandiu, jún 1944

Pred druhou svetovou vojnou Kanada podporovala politiku appeasementu voči Nemecku, po invázii na Poľsko potom jej premiér William Lyon Mackenzie King presadil v kanadskom parlamente vyhlásenie vojny (10. septembra). Počas vojny došlo k obrovskému rozvoju zbrojného priemyslu, Kanada zásobovala svojimi produktmi nielen Veľkú Britániu, ale aj USA a ZSSR. Jej pozemné jednotky boli najprv dislokované prevažne vo Veľkej Británii, neskôr sa zúčastnili vojnových operácií. Obchodné aj vojenské loďstvo hralo enormne významnú úlohu v bitke o Atlantik.

V roku 1949 sa do tej doby formálne nezávislé Domínium Newfoundland pripojilo ku Kanade ako jej 10. provincia.[29] Výsledkom silnej povojnovej emigrácie bola tzv. tichá revolúcia v Quebecu, kde zreteľne poklesol podiel francúzsky hovoriacich obyvateľov a došlo k výraznej sekularizácii spoločnosti.

Počas roku 1981 došlo k tzv. patriácii ústavy, ktorá mala definitívne zrealizovať z Kanady nezávislú krajinu. 17. apríla 1982 tak došlo aj cez odpor predstaviteľov Quebecu k schváleniu novej verzie ústavy, podľa ktorej sa Kanada stala úplne nezávislou krajinou, v ktorej čele stojí monarcha zdieľaný s Veľkou Britániou.[30]

Sociálne a spoločenské zmeny v rámci kanadského zriadenia a zmienených ústavných zmien viedli k prudkému nárastu autonomizačných a separatistických snáh Quebecu a výsledkom boli dve referendá o osamostatnenie tejto provincie. Prvé bolo jednoznačne zamietnuté (1980, ešte pred zmenou ústavy), výsledok druhého bol už veľmi tesný (1995, pre odtrhnutie 49,4% hlasujúcich). Kanadský najvyšší súd však vydal v roku 1997 stanovisko, že Quebec nemá právo na jednostranné vyhlásenie nezávislosti. Separatistické hnutie v Quebecu ale stále pokračuje v činnosti a viac-menej odmieta toto stanovisko akceptovať.[31]

V priebehu povojnových rokov dochádzalo ku stále väčšej ekonomickej integrácii medzi Kanadou a USA. Tá v roku 1987 vyústila do kanadsko-americkej zmluvy o voľnom obchode, ktorá vytvorila kanadsko-americkú zónu voľného obchodu. Pod silným americkým vplyvom sú tiež kanadské médiá (v americkom pohraničí a v anglicky hovoriacich častiach krajiny všeobecne upadá pod konkurenciou amerických médií), čo vedie na jednej strane k snahám ešte viac posilniť integráciu oboch krajín (existuje tu signifikantná skupina, ktorá sa usiluje o vytvorenie tzv. Severoamerickej únie). Dňa 1. apríla 1999 došlo k poslednej zmene v najvyššom administratívnom členení krajiny, keď bolo zo Severozápadných teritórií vyčlenené teritórium Nunavut.[32]

Kanadské územie zahŕňa severnú časť Severnej Ameriky. S rozlohou 9 984 670 km² je Kanada druhým najväčším štátom sveta. Veľkosťou prevyšuje svetadiel Austráliu a je len o niečo menšia ako Európa.[33] Na severe k nej patrí rozsiahla skupina arktických ostrovov v Severnom ľadovom oceáne.[34][35] Na severovýchode sú tieto ostrovy úzkymi prielivmi oddelené od dánskeho Grónska. Kanada reklamuje od roku 1925 svoje právo na časť Arktídy medzi 60 a 141° geografickej dĺžky,[36] ale tieto nároky neuznávajú všetky štáty. Na východe je pobrežie Atlantického oceánu, na juhu hranica so Spojenými štátmi (postupne od východu ide o štáty Maine, New Hampshire, Vermont, New York, Pensylvánia, Ohio, Michigan, Wisconsin, Minnesota, Severná Dakota, Montana, Idaho a Washington) a na západe je pobrežie Tichého oceánu a hranica s americkým štátom Aljaška. Od New Yorku po Minnesotu tvorí hranicu s USA systém Veľkých kanadských jazier a s nimi súvisiace rieky.

Stredo-severnú časť Kanady tvorí Kanadský štít, ktorý obklopuje Hudsonov záliv. Ide o oblasť skál odrených predchádzajúcou činnosťou ľadovcov. Je tu len slabá vrstva pôdy (pokiaľ vôbec nejaká je), veľké množstvo minerálov a tiež množstvo jazier a riek. Kanadský štít je najstaršou geologickou jednotkou budujúcou oblasť Severnej Ameriky, resp. severoamerickej platne. Tvoria ho najmä vyvreté a premenené horniny. Zaberá prevažne východnú a strednú Kanadu a tiež severovýchodnú časť USA. Na juhu siaha od oblasti Veľkých kanadských jazier až po Severný ľadový oceán. Z geologického hľadiska patrí ku Kanadskému štítu aj Grónsko a Hebridy, ktoré sa však oddelili od Severnej Ameriky neskôr počas vývoja Atlantického oceánu. Kanadský štít sa delí na menšie fyzickogeografické provincie: Laurentínska vrchovina (Laurentínska vrchovina), Kazan, Davis, Hudson a James.

Najvyšším vrchom Kanady je Mount Logan s nadmorskou výškou 5 959 m n. m., ktorý leží v juhozápadnej časti teritória Yukon na území Národnej prírodnej rezervácie Kluane. Mount Logan je po vrchu Denali (6 190 m n. m.) zároveň druhým najvyšším vrchom v Severnej Amerike.

Na severovýchodnom konci Zálivu svätého Vavrinca leží ostrov Newfoundland. Južne od zálivu a polostrova Gaspé sa nachádzajú tzv. Prímorské provincie (Maritime Provinces). Faktom je, že tento názov by sa dal teoreticky použiť pre každú provinciu okrem Alberty a Saskatchewanu. New Brunswick a Nové Škótsko sú tu rozdelené Fundyjským zálivom, ktorý je známy vysokým rozpätím medzi prílivom a odlivom. Stred Kanady je z klimatického i tranzitného hľadiska silne ovplyvnený na severe hlboko do severoamerickej pevniny zasahujúcim Hudsonovým zálivom a Jamesovou zátokou, na juhu systémom Veľkých kanadských jazier. Na západe sa potom nachádzajú jednak prérie s tromi tzv. Prérijnými provinciami, ktoré Skalnaté vrchy odtínajú od jedinej „pacifickej“ provincie, Britskej Kolumbie.

Kanada má rozmanité podnebie. Od mierneho na západnom pobreží Britskej Kolumbie po subpolárne na severe.[37] V polárnom pásme na severe Kanady môže byť po väčšinu roka sneh.[38] Vo vnútrozemí prevláda kontinentálne podnebie s teplými letami. Výnimkou je oblasť juhozápadného Ontária, kde je vlhké kontinentálne podnebie s horúcimi letami.[39] V častiach západnej Kanady je polosuché podnebie, zatiaľ čo v niektorých oblastiach Vancouverovho ostrova je dokonca stredomorské podnebie s chladnými letami. Najvyššia nameraná teplota na území Kanady je 45,0 °C v Midale a Yellow Grass v Saskatchewane z 5. júla 1937. Najnižšiu teplotu namerali 3. februára 1947 v lokalite Snag v teritóriu Yukon, kde bolo vtedy -63,0 °C.[40]

Kanada je krajina s najväčším počtom jazier na svete a v týchto jazerách sa nachádza tiež najväčšia svetová zásoba sladkej povrchovej vody. Medzi najvýznamnejšie jazerá patrí systém Veľkých kanadských jazier – Ontárijské, Michiganské, Erijské, Hurónske a Horné jazero, ktoré tvoria hraničné územie s USA. Jazerá na území Kanady vznikli z ľadovca, ktorým bol kedysi pokrytý Kanadský štít. Najväčším jazerom je Veľké medvedie jazero s rozlohou 31 153 km². Pomerne rozľahlé je aj Veľké jazero otrokov na severe Kanady.

Riečna sieť Kanady je hustá a vývojovo mladá. Jej základom sú dlhé vodné toky, ktoré patria do úmoria Atlantického, Tichého a Severného ľadového oceánu. Väčšina kanadských riek sa vlieva do Hudsonovho zálivu: Albany, Eastmain, Churchill a iné. Najvýznamnejšou riekou je Rieka svätého Vavrinca, ktorá odvodňuje juhovýchodnú časť územia. Rieka svätého Vavrinca ústí do Atlantického oceánu najväčším nálevkovitým ústím na svete. K významným riekam patrí aj Yukon, Fraser a Columbia. Najdlhšou kanadskou riekou je Mackenzie s dĺžkou 1 738 km. Vyteká z Veľkého jazera otrokov a tečie smerom na sever do Beaufortovho mora, kde vytvára deltu s rozlohou 12 000 km². Dolina rieky obsahuje nivné vrstvy a ľadovcové usadeniny. Zároveň je silno močaristá a lemovaná smrekovým porastom.

Z vegetačného a klimatického hľadiska prechádza kanadské arktické územie ľadových púští cez tundru a severský ihličnatý les až k prériám a zmiešaným a listnatým lesom mierneho pásma na juhu. Veľké kanadské jazerá potom stabilizujú priľahlé územia tak, že tam mrzne pomerne málo a na niektorých miestach sa vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam dajú pestovať aj rôzne subtropické až tropické rastliny (napr. oblasť Niagarského polostrova). Prevládajú menej úrodné pôdy, ktoré nie sú vhodné na obhospodarovanie.

V oblasti tundry nerastie takmer žiadna vegetácia. Darí sa tam však machom a lišajníkom. Ďalej na juh sa vyskytujú zakrpatené stromy, kríky a najodolnejšie trávy a ostrice. Južne od lesotundry, ale stále na severe, sa rozprestiera najväčšia oblasť tajgy na svete. Hranica týchto lesov prebieha v oblúku zo stredného Labradoru k východnému pobrežiu Hudsonovho zálivu a pokračuje cez Veľké medvedie jazero až na Aljašku. Na juhovýchode Kanady sa od Veľkých jazier až k Atlantiku rozprestierajú zmiešané lesy s javormi, bukmi, jedľami a jedľovcom kanadským (Tsuga canadensis). V južných nížinách prevažujú listnaté lesy. Pozdĺž pobrežia Tichého oceánu sa tiahne jeden z najpôsobivejších lesných komplexov sveta s hustými porastmi duglasky tisolistej (Pseudotsuga menziesii), západného červeného cédru a jedľovca kanadského. Prérie sú veľmi suché oblasti, preto tam stromy rastú vo veľmi malom počte. Prevažujú tu trávy. V súčasnosti sa v tamojších oblastiach nachádzajú rozsiahle obilné polia.

V prevažne chladnej Kanade žijú najmä odolnejšie živočíšne druhy. V severnej časti sa živočíchy koncentrujú predovšetkým popri Severnom ľadovom oceáne, kde žijú hlavne veľryby, mrože a tulene. Arktické oblasti obývajú medvede biele (Ursus maritimus) a v tundre žijú soby polárne (Rangifer tarandus), pižmone, vlky, líšky polárne (Vulpes lagopus) a lumíky. V lete sem prilietajú kŕdle sťahovavých vtákov. Hlavne alka, rybár riečny (Sterna hirundo), kulík, kajka morská (Somateria mollissima) a čajka. V tajge žijú soby, losy, rosomák, medviediky čistotné (Procyon lotor) a medvede čierne (Ursus americanus) a hnedé (Ursus arctos). V minulosti sa obyvatelia týchto oblastí živili hlavne lovom zvierat na kožušiny: bobrov, kún, ondatier, norkov a ďalších zvierat, ktoré tu žijú dodnes. Dnes sa tieto živočíchy chovajú v špecializovaných farmách. Bobor kanadský (Castor canadensis) je národným zvieraťom Kanady, keďže bobry sprevádzali Kanadu už od svojich počiatkov osídlenia Európanmi. Kanadské rody si zvykli dávať bobry do svojich erbov. Bolo to rozšírené zviera, ktoré tiež malo a stále má dôležitú funkciu v kožušinovom priemysle. Juh Kanady je obývaný jeleníkom bielochvostým (Odocoileus virginianus). Lasice, vydry a veveričky žijú predovšetkým v obývaných oblastiach. V oblasti prérií možno natrafiť na severoamerické druhy zajacov, sysľov a tetrovov. Ďalej bizóny a vidlorohy (prežúvavce podobné antilopám). V horských oblastiach žijú ovce hruborohé (Ovis canadensis), horské kozy, svište a pumy. Taktiež veľa druhov vtákov: kardinál červený (Cardinalis cardinalis), kolibiarik sykavý (Phylloscopus sibilatrix), vlha, severoamerický drozd a mnoho ďalších.

Kanadské národné parky sú nielen kanadské, ale tiež svetové prírodné klenoty. Nachádzajú sa v každej z 13 provincií a teritórií. Kanadské národné parky spravuje Parks Canada, vládna agentúra pod jurisdikciou Ministerstva životného prostredia a zmeny klímy. Cieľom systému národných parkov je vyčleniť územia predstavujúce 39 rôznych prírodných regiónov krajiny, ktoré sú charakterizované v Pláne systému národných parkov, hlavne s cieľom chrániť ekologickú integritu krajiny a umožniť verejnosti skúmať, spoznávať a užívať si prírodné prostredie Kanady. Najstarším kanadským národným parkom je Národný park Banff, ktorý bol zriadený v roku 1885 a nachádza sa v juhozápadnej časti provincie Alberta. S rozlohou 44 972 km² je Národný park Wood Buffalo najväčším v Kanade. Rozprestiera sa na hranici Alberty a Severozápadných teritórií.

V súčasnosti je v Kanade 38 národných parkov, deväť národných prírodných rezervácií a jeden národný mestský park.[41]

Inuiti z provincie Nunavut

Chinatown vo Vancouveri je najväčšou čínskou štvrťou v Kanade a jednou z najväčších v Severnej Amerike

Kanada je etnicky veľmi rôznorodá. Podľa sčítania z roku 2001 tu existuje 34 etnických skupín, ku ktorým sa hlási minimálne 100 000 obyvateľov. Veľa obyvateľov (najmä francúzsky hovoriacich) navyše o sebe hovorí ako o Kanaďanoch aj ako o Francúzoch, pričom v sčítaní udávajú obidve tieto etnické zaradenia.

Najväčšie etnické skupiny sú Kanaďania (39,4%), Angličania (20,2%), Francúzi (15,8%), Škóti (14,0%), Íri (12,9%), Nemci (9,3% ), Taliani (4,3%), Číňania (3,7%), Ukrajinci (3,6%) a Prvé národy (3,4%). Pôvodní obyvatelia Kanady (asi 600 000) žijú prevažne na západe (Indiáni) a na severe krajiny (Inuiti).

Francúzsky hovoriaca populácia je sústredená najmä v Quebecu a existujú v nej silné separatistické tendencie. Eskimáci sú sústredení hlavne na severe, prvé národy a Métisovia na juhu centrálnej časti krajiny (prériové provincie). Populácia týchto troch pôvodných etník rastie viac než dvakrát rýchlejšie ako zvyšok kanadskej populácie.

V roku 1971 kanadská vláda oficiálne prijala politiku multikulturalizmu. V súčasnosti Kanada prijíma každý rok okolo 280 000 imigrantov a väčšina z nich pochádza z Ázie. V roku 2001 patrilo 13,4% populácie k tzv. viditeľným menšinám a v roku 2011 sa k viditeľným menšinám hlásilo už 19,1% populácie.[45]

Dvojjazyčná francúzsko-anglická varovná značka pred medveďmi v Národnom parku Forillon v Quebecu

Kanada je multikultúrna krajina mnohých jazykov. Na federálnej úrovni sa od roku 1969 profiluje ako dvojjazyčná. Úradné jazyky sú angličtina (materinský jazyk 59,7% obyvateľov) a francúzština (materinský jazyk 23,2% obyvateľov). Jeden z týchto jazykov ovláda 98,5% obyvateľov (len angličtinu 67,5%, len francúzštinu 13,3% a oba jazyky 17,7%). Znalosť jedného z jazykov je podmienka k udeleniu občianstva žiadateľom z iných krajín. Angličtina je materskou rečou väčšiny obyvateľov všetkých provincií s výnimkou Quebecu a v dvoch z troch teritórií (Yukon a Severozápadné teritóriá). Pri pohľade do etnických štatistík je potrebné si uvedomiť fakt, že ak sa niekto hlási k francúzskej národnosti, ešte neznamená, že nutne má za materinský jazyk francúzštinu, u ďalších etník, Írov a Škótov, sa takto nedá uvažovať už vôbec. Ako materinskú reč udáva angličtinu aj veľká časť potomkov pôvodných obyvateľov.

Francúzština má najsilnejšiu pozíciu v Quebecu, kde je zároveň jediným oficiálnym jazykom. Quebec je tiež jedinou provinciou Kanady, v ktorej nemá angličtina žiadny oficiálny status, a v ktorej sa väčšina obyvateľov anglicky nedohovorí. Mimo Quebec má francúzština silnú pozíciu v provincii New Brunswick, ktorý je jedinou provinciou, ktorá je rovnako ako federálna úroveň vlády dvojjazyčný. V Ontáriu je oficiálnym jazykom iba angličtina, pričom francúzština má polooficiálny status a je v úradnom styku používaná, podobne je na tom Manitoba. Britská Kolumbia nemá oficiálny jazyk, ale de facto je ním angličtina.

Ostrov princa Eduarda a Newfoundland a Labrador majú za úradný jazyk vedenú iba angličtinu, pričom na nižších úrovniach služieb sa možno v rámci komunít dohovoriť rôzne. V Novom Škótsku je bežná angličtina, okrem nej majú významnú pozíciu francúzština, írčina a škótčina. Úradný jazyk nie je určený. V Alberte je jediným oficiálnym jazykom angličtina. V Yukone sú úradnými jazykmi angličtina a francúzština, vo zvyšných dvoch teritóriách sú ako úradné jazyky vedené okrem týchto dvoch ešte jazyky pôvodných obyvateľov (v Severozápadných teritóriách ich je šesť, v Nunavute dva).

Podiel materských jazykov

Zdroj: Sčítanie obyvateľstva v Kanade, 2001 (tabuľka kombinuje jedno a viacnásobné odpovede)

Rímskokatolícke Oratórium svätého Jozefa v Montreale

Väčšina obyvateľov Kanady (67,3%) sa hlási ku kresťanstvu. Najsilnejšou kresťanskou cirkvou je rímskokatolícka cirkev, ku ktorej sa hlási 43,6% obyvateľov. V Kanade pôsobia aj početné diecézy východných katolíkov z celkovo 7 cirkví: arménski katolíci, chaldejskí katolíci z Iraku, maroniti, gréckokatolíci-melchiti, ukrajinskí gréckokatolíci, rumunskí gréckokatolíci a slovenskí gréckokatolíci. Majú celkovo 251 500 veriacich a časť z 36 000 arménskych katolíkov a časť z 6 200 rumunských gréckokatolíkov majú diecézy pre USA a Kanadu.

Najväčšou protestantskou denomináciou je Zjednotená cirkev Kanady (9,6%), nasleduje ju anglikánska cirkev. Z nekresťanských náboženstiev je najvýznamnejší islam (3,2%). Ako bez vyznania sa profiluje 23,9% obyvateľov.[46]

Zastúpenie rôznych vyznaní nie je pochopiteľne rovnomerné. Katolícka cirkev má enormne silnú pozíciu v Quebecu a všeobecne potom medzi obyvateľstvom írskeho a francúzskeho pôvodu. Sikhizmus, islam a budhizmus majú silnú pozíciu vo veľkých mestách ako Toronto alebo Vancouver.

Islam je najrýchlejšie rastúcim náboženstvom v Kanade a počet jeho vyznávačov stúpol z 98 000 v roku 1981 na viac ako 1 milión v roku 2011, predovšetkým v dôsledku liberálnej imigračnej politiky.[47] Kanadský premiér Justin Trudeau vyhlásil, že utečenci sú v jeho krajine vítaní bez ohľadu na náboženské vyznanie.[48]

Toronto

Montreal

Calgary

Ottawa

Edmonton

Sídelná štruktúra je ovplyvnená drsnými klimatickými podmienkami na väčšine územia Kanady. Mnoho sídiel v severnej časti krajiny existuje len vďaka baníctvu, či už minerálnych surovín alebo dreva. Najväčšie kanadské mesto Toronto leží na juhu štátu. Rozprestiera sa na brehoch Ontárijského jazera a je centrom najbohatšej kanadskej provincie Ontário. Druhé najväčšie mesto Montreal leží približne 500 km severovýchodne, na Rieke svätého Vavrinca. Montreal je najväčšie mesto provincie Quebec. Smerom na západ Kanady je väčších miest menej. V predhorí Kordiller ležia mestá Calgary a Edmonton. Najväčšie mesto západného pobrežia, Vancouver, býva často označované ako najkrajšie v Kanade. Hlavné mesto Ottawa nepatrí k najväčším. Leží približne na polceste medzi Torontom a Montrealom.[49]

V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Kanade podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2016). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí.[50]

Logo kanadskej vlády

Alžbeta II., kráľovná

Julie Payettová, generálna guvernérka

Justin Trudeau, premiér

Budova Parlamentu Kanady v hlavnom meste Ottawa

Rideau Hall (oficiálne Government House) v Ottawe, oficiálna rezidencia generálneho guvernéra Kanady

Budova Najvyššieho súdu Kanady v Ottawe

Kanada je de iure konštitučná monarchia, ktorej hlavou je Alžbeta II., kráľovná Veľkej Británie. Zástupcom kráľovnej v Kanade je generálny guvernér (v súčasnosti, rok 2019, Julie Payettová).[51][52] Kanada je tiež parlamentná zastupiteľská demokracia s federálnym usporiadaním a silnými demokratickými tradíciami. Základom Kanadskej monarchie sú zložky výkonnej moci, legislatívy a súdnej moci vlády.[53][54][55][56]

Kanadská ústava vytvára právny rámec existencie krajiny, skladá sa z písaného obsahu a nepísaných tradícií a konvencií. Jej základ je obsiahnutý v Zákone o britskej Severnej Amerike z roku 1867 („British North America Act 1867“, resp. „Constitution Act 1867“). Hovorí sa, že Kanada má ústavu podobnú princípom Spojeného kráľovstva a rozdeľuje moc medzi federálne a provinčné vlády. Zahŕňa tzv. Canadian Charter of Rights and Freedoms (Kanadská charta práv a slobôd) zaručujúcu základné práva a slobody, ktoré vo všeobecnom meradle nemôžu byť potlačené žiadnymi legislatívnymi alebo procedurálnymi krokmi na žiadnej z úrovní vlády. Federálnemu parlamentu a provinčným správam akokoľvek umožňuje na päť rokov niektoré jej ďalšie časti potlačiť.

Funkcia premiéra prináleží vodcovi strany, ktorý získava dôveru väčšiny dolnej komory kanadského parlamentu. Generálny guvernér zastupujúci kráľovnú formálne menuje vládu aj premiéra. Podľa konvencií však voľbu premiéra rešpektuje. Kanadská vláda sa tradične skladá z členov strany prvého ministra, ktorí majú kreslo v parlamente, väčšinou v dolnej snemovni. Jej členovia sú viazaní prísahou k Kráľovninej tajnej rade pre Kanadu a stávajú sa ministrami britskej koruny. Premiér má širokú politickú moc predovšetkým pri menovaní ďalších vysokých úradníkov. Súčasným premiérom je od roku 2015 vodca Liberal Party of Canada, Justin Trudeau.[57]

Kanadský parlament je zložený z dvoch komôr, snemovne ľudu a senátu. Každý z členov snemovne ľudu je volený väčšinovým volebným systémom. Všeobecné voľby vypisuje generálny guvernér na žiadosť predsedu vlády. Nové voľby musia byť vypísané do štyroch rokov od posledných volieb. Členovia senátu, ktorých kreslá sú prideľované na regionálnom základe, sú vyberaní premiérom a formálne menované generálnym guvernérom. Svoju funkciu potom zastávajú až do veku 75 rokov.[58]

Štyrmi hlavnými kanadskými politickými stranami sú Conservative Party of Canada (Konzervatívna strana Kanady), Liberal Party of Canada (Liberálna strana Kanady), New Democratic Party (Nová demokratická strana) (NDP) a „Bloc Québécois“ (Quebecký blok). Súčasná (2015) vláda je zostavená liberálnou stranou (vládne od roku 2015).

Kanada je zložená z desiatich provincií a troch teritórií. Medzi provincie patria Alberta, Britská Kolumbia, Manitoba, New Brunswick, Newfoundland a Labrador, Nové Škótsko, Ontário, Ostrov princa Eduarda, Quebec a Saskatchewan. Medzi teritória patria Severozápadné teritóriá, Nunavut a Yukon. Provincie majú vysoký stupeň autonómie, teritória o niečo menší. Oboje disponujú vlastnými provincionálnymi (resp. teritoriálnymi) symbolmi, pozri zoznam kanadských provinciálnych a teritoriálnych symbolov.

Provincie sú zodpovedné za väčšinu štátnych sociálnych programov v Kanade a spoločne sústredia viac finančných prostriedkov ako federálna vláda. Miera finančnej a samosprávnej autonómie je tu veľmi vysoká. Federálna vláda môže iniciovať národné programy a politiku v jednotlivých provinciách (napr. Canada Health Act), ale provincie môžu rozhodnúť, že sa nebudú na tejto politike podieľať. O viac-menej vyrovnanú úroveň služieb v jednotlivých provinciách sa starajú tzv. vyrovnávacie platby riadené Federálnou vládou, ktoré presúvajú finančné prostriedky od bohatších provincií do rozpočtov chudobnejších provincií.[59]

Všetky provincie a teritória majú jednokomorový volený zákonodarný orgán, v ktorého čele stojí premiér, vyberaný rovnako ako prvý minister Kanady. Zároveň má každá provincia viceguvernéra (Lieutenant-Governor), ktorý reprezentuje Korunu a je analógiou generálneho guvernéra na federálnej úrovni. V teritóriách je obdobou viceguvernéra korunný komisár.

Kanada je rozčlenená na 10 provincií a 3 spolkové teritóriá

Kanadskí vojaci v Afganistane vzdávajú poctu padlému kolegovi

Kanada je jedným zo zakladajúcich členov NATO. V súčasnosti disponuje približne 65 900 vojakmi a 21 700 rezervistami.[60] Kanadské ozbrojené sily sa skladajú z armády, námorníctva a vzdušných síl. Disponujú 1 400 obrnenými vozidlami, 34 vojenskými plavidlami a 861 lietadlami.

Vo svojej histórii sa Kanada okrem mierových misií OSN priamo zúčastnila aj vojnových konfliktov ako vojnová strana, konkrétne druhej búrskej vojny, prvej svetovej vojny, druhej svetovej vojny, kórejskej vojny, druhej vojny v Perzskom zálive a intervencii v Afganistane. Pokiaľ by sme započítali aj prehistóriu Kanady – tak je nutné pripočítať ešte významnú úlohu Kanaďanov v britsko-americkej vojne. Medzi marcom a októbrom 2011 sa Kanadské ozbrojené sily podieľali na intervencii NATO v líbyjskej občianskej vojne.[61]

Zvláštne oddiely určené na boj s prírodnými katastrofami (Disaster Assistance Response Team, DART) zasahovali v 21. storočí pri troch mimoriadne rozsiahlych katastrofách: zemetrasenie v Indickom oceáne 26. decembra 2004, zemetrasenie v Kašmíre (2005) a hurikáne Katrina (2005).

Kanada má úzke zahraničné vzťahy s USA, s ktorými má najdlhšie nebránenú hranicu na svete, alebo napr. spoločnú vzdušno-kozmickú obranu (NORAD). Obe krajiny spolu často kooperujú ako na politickej, tak aj vojenskej úrovni a ich ekonomiky sú veľmi úzko spojené (tiež Severoamerická menová únia). Okrem toho má Kanada nadštandardné vzťahy s Veľkou Britániou a Francúzskom, dvomi bývalými imperiálnymi mocnosťami, ktoré hrali nezastupiteľnú úlohu pri jej vzniku – je členom Commonwealthu a La Francophonie.[62] S Veľkou Britániou má navyše spoločnú formálnu hlavu štátu.

Zhruba od polovice 20. storočia je Kanada advokátom multilateralizmu, a vyvíja úsilie na dosiahnutie riešenia globálnych problémov v spolupráci s inými národmi. Jednou z prvých výrazných demonštrácií tohto stanoviska je vystupovanie Lestera B. Pearsona za Suezskú krízu, ktorý presadzoval vyslanie mierových síl OSN do oblasti.[63] Kanada hrá v oblasti mierových misií OSN vedúcu úlohu, zúčastnila sa ich už viac ako päťdesiat, vrátane tých pred rokom 1989, v posledných rokoch sa však jej príspevok kráti.

Obilná farma v blízkosti mesta Kitchener v Ontáriu

Kanada je jedným z najdôležitejších svetových dodávateľov poľnohospodárskych produktov. Krajinu môžeme považovať za jednu zo svetových obilníc, i napriek tomu, že poľnohospodárska pôda zaberá len 4,5 % rozlohy štátu. Poľnohospodárstvo sa zakladá na farmárskej veľkovýrobe špecializovanej na výrobu obilia, mlieka a mäsa. Bývalé kanadské prérie sú dnes jednými z najdôležitejších oblastí pestovania pšenice, jačmeňa a kukurice. Ich najväčším producentom je provincia Saskatchewan.

Ďalšie významné plodiny sú aj slnečnica, sója a repka, z ktorých sa vyrábajú jedlé a priemyselné oleje. Na juhu, pri hraniciach s USA, sú podmienky vhodné na pestovanie tabaku, zeleniny a ovocia (najmä jabĺk). V atlantických provinciách sa pestujú zemiaky. V živočíšnej výrobe má význam chov hovädzieho dobytka, ošípaných, hydiny, kožušinových zvierat a rybolov. Poľnohospodárstvo zamestnáva len 3% ekonomicky aktívnych obyvateľov.[35]

Medzi rozvinutými krajinami je však Kanada neobvyklá v miere dôležitosti primárneho sektora na čele s ťažbou dreva. Kanada býva neraz označovaná ako krajina lesov, keďže lesy pokrývajú približne 40% povrchu krajiny. Po Rusku a Brazílii má najrozľahlejšie lesy na sveta. Najrozšírenejšie sú ihličnaté lesy kanadskej tajgy. Drevo z lesov sa ťaží a spracúva v Kanade, čím sa krajina zaraďuje medzi najväčších producentov dreva na svete.

Ťažba ropy v Drayton Valley v Alberte

V minulom storočí rast výroby, ťažby a služieb premenil ekonomiku z poľnohospodársky zameraného štátu na predovšetkým urbanizovaný priemyselný štát. Kanada vlastní veľké nerastné bohatstvo, pričom má veľmi veľké zásoby zemného plynu pri východnom pobreží a veľké zásoby ropy a plynu v Alberte a čiastočne aj v Britskej Kolumbii a Saskatchewane. Kanadské ropné zásoby sú tak druhé najväčšie na svete, hneď za Saudskou Arábiou. Kanada je najväčším svetovým vývozcom zinku a uránu a popredným svetovým vývozcom zlata, niklu, hliníka, olova a železnej rudy.

Najdôležitejšie priemyselné odvetvia sú hutníctvo a hydroenergetika. Ide o jeden z nemnohých rozvinutých štátov sveta, ktorý energiu vyváža. V Quebecu, Britskej Kolumbii, Newfoundlande a Labradore, Ontáriu a Manitobe je k dispozícii veľmi lacná energia z vodných elektrární. Kanada má tiež značne veľký výrobný sektor, predovšetkým na juhu v Ontáriu, kde je dôležitý hlavne automobilový priemysel a ďalej potom na juhu Quebecu, kde sídli mnoho firiem zaoberajúcich sa kozmonautikou a kozmickým priemyslom. Spracovateľský priemysel je zastúpený výrobou papiera a spracovaním dreva. Zvyšuje sa význam petrochémie a strojárstva. Tradičné priemyselné odvetvie je potravinársky priemysel.

Najvýznamnejšia priemyselná oblasť je okolie Veľkých kanadských jazier a územie povodia Rieky svätého Vavrinca, na ktoré pripadá 75% produkcie kanadského priemyslu. Významné priemyselné strediská sú Montreal, Edmonton, Calgary (s petrochemickým, potravinárskym a hutníckym priemyslom) a v tichomorskej oblasti Vancouveru (námorný prístav, drevospracujúci priemysel, farebné hutníctvo). V priemysle prevládajú moderné technológie a automatizácia.

Toronto, finančné centrum Kanady

Štruktúra vývozu z roku 2017

Rovnako ako v ostatných krajinách rozvinutého sveta dominuje v kanadskej ekonomike sektor služieb, ktorý zamestnáva tri štvrtiny Kanaďanov. V posledných desaťročiach sa veľmi rozvinul cestovný ruch. Skvostné prírodné poklady Kanady sa chránia v národných parkoch, ktoré často navštevujú turisti. Krajina javorového listu je na javory naozaj bohatá. Krásy prírody však možno obdivovať hlavne v menej prístupných oblastiach v horách alebo severozápade kanady, kde sa nachádzajú početné jazerá. Do zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO je zaradených 15 kanadských lokalít. Viaceré z nich chránia výtvory pôvodných obyvateľov.[33]

Kanada je vo vysokej miere závislá na medzinárodnom obchode, najmä so Spojenými štátmi. Bilaterálna dohoda medzi Kanadou a USA z roku 1989 (FTA) a predovšetkým Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NAFTA) z roku 1994, zahŕňajúca aj Mexiko, spustila dramatický rast miery ekonomického prepojenia s USA. V roku 2001 krajina úspešne prekonala ekonomický pokles a udržiava si tak najlepší celkový výkon ekonomiky medzi krajinami G8. Od polovice deväťdesiatych rokov je štátny rozpočet v trvalom prebytku, vďaka čomu dochádza k pokračujúcemu znižovaniu štátneho dlhu.

Kanada má priaznivú obchodnú bilanciu. Čo sa týka exportu, vyváža najmä drevo, nerastné suroviny, energiu, nákladné automobily a niektoré potraviny, ako napríklad javorový sirup. Dováža strojárske výrobky, dopravné prostriedky a priemyselný tovar.

Robotický manipulátor Canadarm2 na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS)

V roku 2018 Kanada vynaložila približne 34,5 miliárd kanadských dolárov na domáci výskum a vývoj, z ktorých približne 7 miliárd poskytla federálna vláda a vlády jednotlivých provincií.[64] V súčasnosti má Kanada 15 laureátov Nobelovej ceny za fyziku, chémiu a medicínu, a umiestnila sa na štvrtom mieste na svete v oblasti kvality vedeckého výskumu v hlavnom prieskume medzinárodných vedcov z roku 2012.[65] V Kanade sídlia tiež viaceré svetové technologické firmy.[66] Kanada má jednu z najvyšších úrovní prístupu na internet na svete s takmer 34 miliónmi používateľov, čo v roku 2017 predstavovalo 92,70% z celkovej populácie.[67]

Kanadská vesmírna agentúra koordinuje vesmírny program, ktorého činnosť spočíva najmä v prieskume vesmíru, planét, leteckom výskume a vývoji rakiet a satelitov.[68] Kanada sa stala treťou krajinou na svete, ktorá po Sovietskom zväze a Spojených štátoch navrhla a vyrobila satelit. Vedecká družica Alouette 1 vyštartovala 29. septembra 1962 pomocou americkej nosnej rakety Thor DM-21 Agena-B z Vandenbergovej základne vzdušných síl v Kalifornii.[69] Prvým Kanaďanom vo vesmíre sa stal Marc Garneau, ktorý 5. októbra 1984 vyštartoval s misiou STS-41-G na palube raketoplánu Challenger z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride. Výrazný je tiež kanadský technologický prínos na stavbe a prevádzke Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Kanada je priekopníkom v kozmickej robotike, keďže vyvinula robotický manipulátor Canadarm, ktorý bol súčasťou raketoplánu, a mobilnú platformu Mobile Servicing System, umiestnenú na ISS. Kanadský kozmický priemysel vyvinul a vyrobil od 60. rokov 20. storočia viacero typov satelitov, napr. Radarsat-1 a 2, ISIS a MOST.[70] Kanada vyrobila tiež jednu z najúspešnejších a najpoužívanejších sondážnych rakiet na svete, Black Brant. Od roku 1961 bolo vypustených vyše 1 000 týchto rakiet.[71]

Dopravné systémy Kanady sú veľmi rozvinuté a sofistikované. Kanada je bytostne závislá od dopravnej infraštruktúry, ktorá pomáha vytvárať ilúziu kompaktnej krajiny. Dominuje automobilová doprava, ale vzhľadom na veľkú rozlohu štátu sa stále výraznejšie presadzuje v osobnej preprave letecká doprava. Suroviny sa transportujú aj loďami či ropovodmi a plynovodmi. Železničná doprava stratila svoje postavenie v doprave ľudí a zameriava sa na prepravu tovarov. Posledný transkontinentálny rýchlik prestal premávať približne na sklonku 20. storočia.[33]

Dôležitou súčasťou miestnej kultúry je hudobná tvorba. Významným hudobným skladateľom je Howard Shore. Jeden z najvýznamnejších svetových klavírnych virtuózov bol Glenn Gould. V jazze sa presadil Oscar Peterson. Priekopníkmi v populárnej a rockovej hudbe boli Leonard Cohen, Paul Anka a Neil Young. Neskôr si status globálnych celebrít vyslúžili Celine Dion, Bryan Adams, Alanis Morissette a Shania Twain. Celkom nedávno potom Avril Lavigne, Nelly Furtado či Michael Bublé. Prvou globálnou "YouTube hviezdou" sa stal Justin Bieber, neskôr sa na svetovú scénu pridal Shawn Mendes.

Kanaďania sa tradične presadzujú aj v Hollywoode a v amerických televíznych produkciách, ktoré im sú schopné zaistiť globálne popularitu (kanadský film a televízia). Hviezdami Hollywoodu bola ešte v nemej ére Marie Dresslerová a Norma Shearerová. V ére klasického Hollywoode to bola Mary Pickford. Neskôr sa hviezdami plátien stali Jim Carrey, Christopher Plummer, Michael Fox, Keanu Reeves a ďalší. K najmladším kanadským hviezdam patrí Ryan Gosling. Z režisérov sa presadili James Cameron a David Cronenberg.

Zhora v smere hodinových ručičiek: montrealské údené mäso, javorový sirup, poutine, Nanaimo rezy, butter tart a slanina

Rôznorodá kanadská kuchyňa sa značne líši v závislosti od regiónu. Bývalý kanadský premiér Joe Clark sa o kanadskej kuchyni vyjadril: „Kanada má kuchyňu kuchýň. Nie je ako dusený hrniec, ale švédsky stôl.“[72] Na kanadskú kuchyňu vplýva hlavne britská, škótska, írska, francúzska a ázijská kuchyňa, ale tiež zvyky a tradície prvých národov. Kuchyňa domorodcov pozostávala najmä z mäsa z ulovenej divokej zveri, nazbieraných bobúľ a vypestovaných plodín. V poslednom čase tu možno pozorovať aj značný vplyv kuchyne Spojených štátov. Všeobecne možno konštatovať, že kanadskú kuchyňu formovala a naďalej ovplyvňuje vlna prisťahovalcov, ktorí si sem priniesli svoje spôsoby prípravy pokrmov, pričom ich menili a prispôsobovali miestnym a dostupným potravinám. Z toho dôvodu nie je jednoduché definovať kanadské národné jedlo.[73]

Whiskey Canadian Club

V súvislosti s kuchyňou je pre Kanadu typický hlavne javorový sirup, ktorý sa získava z javora cukrového. Spôsob získavania sirupu prevzali európski osadníci od severoamerických indiánskych kmeňov, ktoré získavali sirup tým spôsobom, že narezali kmeň stromu do tvaru písmena V a do nádob zbierali vytekajúcu miazgu. Najviac javorového sirupu sa vyprodukuje v provincii Quebec, čo predstavuje tri štvrtiny svetovej produkcie. Popularita sirupu sa vďaka jeho orechovo-medovej chuti rozšírila do celého sveta. Javorový sirup sa v kanadskej kuchyni nepoužíva len počas varenia, ale aj k ochuteniu rôznych dezertov.

Jedným z najobľúbenejších jedál je poutine, ktoré pôvodne pochádza z provincie Quebec. Ide o hranolky s tvarohovým syrom poliate omáčkou brown gravy. Jedlo vzniklo v 50. rokoch 20. storočia a spočiatku sa stretávalo s opovrhnutím, ale postupne sa stávalo čoraz populárnejším a v súčasnosti patrí medzi symboly quebeckej kultúry a tradičné kanadské recepty. Z Quebecu pochádza aj pikantný mäsový koláč tourtière, ktorý sa pečie obvykle s bravčovou, teľacou alebo zverinovou náplňou. Významnú úlohu zohrávajú v rámci kanadskej kuchyne židovskí prisťahovalci, ktorí sem prišli na konci 18. storočia. V židovských komunitách žijúcich v Montreale pôvodne vznikli dnes veľmi obľúbené jedlá ako montrealský bagel alebo montrealské údené mäso. V Kanade sú tiež populárne Nanaimo rezy, ktorých názov je odvodený od mesta Nanaimo v Britskej Kolumbii. Nanaimo rezy sú nepečený dezert z vrstiev pudingového krému, čokolády a kokosu.

K tradičným kanadským jedlám patria i rôzne huby, hovädzie mäso so zázvorovou omáčkou, slanina, ryby, homáre, morské riasy, mušle, krevety, fazuľa na akýkoľvek spôsob, hranolky, pšeničné placky bannock, sladké košíčky butter tarts, sladké zemiaky, divoká ryža, tvarohový syr a pod. Rozšírený je aj údený losos, resp. sušený losos (salmon jerky). V niektorých oblastiach Kanady sa chodí na lov, pričom sa lovia hlavne soby alebo divoká hydina (jarabice, tetrovy a snehule). Z morských živočíchov sa lovia tulene a z ich plutiev sa varí polievka. Niektorí domorodci jedia tiež medvedie a bobrie mäso, ale nie je to príliš obvyklé.

Kanaďania zvyčajne nevaria teplé jedlá niekoľkokrát denne, ale namiesto obeda si zabalia sendvič alebo čipsy. Varia skôr až večer, kedy sa rodina zíde doma. Vo veľkých mestách je obľúbené rýchle občerstvenie. pričom najviac sú rozšírené stánky s hotdogmi, hamburgermi, mäsovými guľkami alebo shish taoukom, čo sú špízy podobné tureckému kebabu. V letných mesiacoch sú obľúbené rôzne druhy zmrzliny. Najväčším fast foodovým reťazcom v Kanade je Tim Hortons, ktorý ponúka najmä rôzne sladkosti (šišky, mafiny, croissanty, koláčiky), kávu, bagely a sendviče. Pomenovaný je podľa jedného zo zakladateľov, hokejistu Tima Hortona. Kanaďania však sledujú aj trendy zdravého životného štýlu a snažia sa im prispôsobovať. Takmer vo všetkých supermarketoch je možné nájsť oddelenia zdravej výživy a alternatívnych spôsobov stravovania. Podporované sú tiež regionálne potraviny a miestni farmári.

Na území Kanady platí čiastočná prohibícia. Alkohol je možné zakúpiť iba v špecializovaných predajniach a veková hranica na kúpu alkoholu je vo väčšine provincií 19 rokov (okrem Alberty, Quebecu a Manitoby, kde je to 18 rokov). Alkohol sa nesmie piť na verejnosti a pri prevážaní autom musí byť uložený v batožinovom priestore mimo dosahu všetkých cestujúcich.[74] Z nápojov je zaujímavý alkoholický Caesar koktail, ktorý obsahuje vodku, caesar zmes (zmes paradajkovej šťavy a vývaru z mušlí), pálivú omáčku a Worcestrovú omáčku. Servíruje sa vo veľkom pohári s ľadom, ktorý je lemovaný zelerovou soľou a typicky je zdobený stonkou zeleru. Od koktailu Bloody Mary sa odlišuje predovšetkým použitím vývaru z mušlí. Môže byť zamieňaný s koktailom Michelada, ktorý má podobné aromatické zložky, ale namiesto vodky obsahuje pivo. Caesar koktail vynašiel v roku 1969 Walter Chell, manažér reštaurácie v Calgary, pri príležitosti oslavy otvorenia novej talianskej reštaurácie v meste. Koktail je v Kanade veľmi obľúbený a každoročne sa ich tu predá vyše 350 miliónov. K najväčším výrobcom piva v Kanade patria Labatt Brewing Company, Molson Coors Brewing Company a Sleeman Breweries. Z alkoholických nápojov je v Kanade rozšírené aj konzumovanie whiskey. K najznámejším kanadským whiskey patrí Crown Royal, Canadian Club a Guard House. Kanadské whiskey zrejú v tradičných dubových sudoch.

Kanadské národné hokejové mužstvo oslavuje zisk zlatých medailí na ZOH 2010 vo Vancouveri

Oficiálnymi národnými športami Kanady sú ľadový hokej a lakros. Najmä hokej je národne najobľúbenejší šport v krajine. Sedem kanadských tímov sa zúčastňuje NHL (Toronto Maple Leafs, Montreal Canadiens, Vancouver Canucks, Ottawa Senators, Calgary Flames, Edmonton Oilers a Winnipeg Jets). Najslávnejší kanadskí hokejisti patria aj k najslávnejším hokejistom všetkých dôb: Wayne Gretzky, Mario Lemieux, Gordie Howe, Sidney Crosby, Bobby Orr, Mark Messier, Maurice Richard, Joe Sakic, Marcel Dionne, Steve Yzerman, Phil Esposito, Martin Brodeur a iní. Ďalšie obľúbené športy sú kanadský futbal a curling. Široko rozšírené sú golf, baseball, lyžiarske športy, futbal, volejbal a basketbal. V roku 2010 sa vo Vancouveri konali Zimné olympijské hry.

Majstrom sveta v pretekoch Formuly 1 sa stal Jacques Villeneuve. Najslávnejším kanadským basketbalistom je Steve Nash (narodený v Južnej Afrike). Veľkým športovým symbolom je jednonohý bežec Terry Fox. Tri zlaté olympijské medaily majú rýchlokorčuliari Charles Hamelin a Marc Gagnon, veslárka Kathleen Heddleová a Marnie McBeanová, dve zlaté majú rýchlokorčuliari Catriona LeMayová-Doanová, Gaétan Boucher a François-Louis Tremblay, biatlonistka Myriam Bédardová, bobistka Kaillie Humphriesová a Heather Moyseová, plavci Alex Baumann a George Hodgson, synchronizovaná plavkyňa Carolyn Waldo a lyžiar na bubnoch Alexandre Bilodeau. Tiež šprintéri Donovan Bailey, rodák z Jamajky, a Percy Williams sú dvojnásobnými zlatými olympijskými medailistami. K športovým ikonám Kanady patrí aj rýchlokorčuliarka Clara Hughesová, boxer Lennox Lewis či cyklista Ryder Hesjedal, ktorý vyhral Giro d’Italia.