Ústava

Ústava alebo zastarano konštitúcia (spolu s ostatnými ústavnými zákonmi) je základný zákon štátu. Ide o zvláštnu, najvýznamnejšiu formu zákona a právny výraz existencie štátu.

O iných významoch výrazu Ústava pozri Ústava (rozlišovacia stránka).

Titulná strana Americkej ústavy - najstaršej ústavy na svete

Ústava je vo väčšine krajín základným normatívnym aktom, čiže normatívnym aktom najvyššej sily.

'Pod-ústavné' (t. j. všetky ostatné) zákony a predpisy nesmú svojím obsahom ústave odporovať, pretože sú normatívnymi aktami nižšej sily.

V dnešných krajinách na prijatie ústavy alebo ústavného zákona nestačí zvyčajná nadpolovičná väčšina poslancov parlamentu (alebo obdobného zboru), ale je potrebná väčšia väčšina (tzv.kvalifikovaná väčšina), najčastejšie 3/5-nová alebo 2/3-nová väčšina.

Prvé ústavy vznikali so zánikom absolutistických monarchií (koniec 18.- 19. stor.) a so vznikom parlamentarizmu.

Na Slovensku a v mnohých iných krajinách na dodržiavanie ústavy a na rozpory iných zákonov s ňou dohliada Ústavný súd (v Košiciach).

Podľa Aristotela ústava je štátne zriadenie vytvárané deľbou mocenských pozícií medzi zložkami spoločnosti (poľnohospodármi, remeselníkmi a kupcami, chudobnými a bohatými, urodzenými a neurodzenými) a deľbou činností v oblasti riadenia spoločenských záležitostí. Podla toho, ktorá sociálna zložka v systéme štátneho zriadenia prevláda a aké záujmy sledujú vládcovia, možno rozoznať šesť foriem štátnej moci, pričom základom členenia nie sú rozdiely profesionálne, ale majetkové. Najlepšou formou ústavy je politeia, ktorá vychádza z demokratických princípov, ale nesmeruje proti bohatým. Cieľom dobrého štátu je zabezpečenie blaženého života otrokárov a slobodných občanov.