Bratislavský mier (1805)
Bratislavský mier bola zmluva, ktorá bola podpísaná po bitke pri Slavkove v Bratislave 26. decembra 1805 v Primaciálnom paláci medzi Francúzskym cisárstvom a rakúskou monarchiou. Mier ukončil tretiu koaličnú vojnu, ktorá bola súčasťou Napoleonskych vojen.
Rokovaní o mieri sa nezúčastnili samotní panovníci, ale iba diplomati. Rakúsko zastupoval knieža Johann-Joseph Lichtenstein, Francúzsko Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord. O deň neskôr zmluvu ratifikoval Napoleon v Schönbrunne. Ako nátlak na Rakúšanov sa používala ešte nepodpísaná mierová zmluva s Pruskom.
Rakúsko sa vzdalo v prospech Francúzska alebo jeho spojencov svojich území:
- Benátsko, Istria, Dalmácia, Kotor (získalo ich napoleonské Talianske kráľovstvo)
- Augsburg (získalo Bavorsko)
- Tirolsko a Vorarlbersko (obe získalo Bavorsko)
- Breisgau (získalo Badensko)
- zvyšné Predné Rakúsko (získalo ho Bádensko a Württembersko)
Ďalej súhlasilo, že bavorské a württemberské kurfirstvo budú povýšené na kráľovstvá a bádenské markgrófstvo na veľkokniežatstvo. Okrem toho musel cisár František I. uznať Napoleona za cisára a vopred dať súhlas na vznik spolku, ktorý sa neskôr nazýval Rýnsky spolok.
Francúzsko sa vzdalo Soľnohradského arcibiskupstva (od roku 1803 kurfirstvo) a Berchtesgadenu.
Tento mier nepriamo spôsobil zánik rímskonemeckej ríše, lebo ním funkcia rímskonemeckého cisára fakticky stratila význam.
Väčšina územných presunov podľa Bratislavského mieru bola zrušená v rámci viedenského kongresu 1815, no Salzbursko zostalo dodnes súčasťou Rakúska.
Vďaka tomuto mieru existuje v Paríži pomerne významná Rue de Presbourg (Bratislavská ulica).