Milij Alexejevič Balakirev

Narodil sa v roku 1837 do nepríliš finančne zabezpečenej rodiny. Jeho záujem o hudbu a veľká usilovnosť mu však nakoniec dovolili sa stretnúť aj s niekoľkými ruskými hudobnými velikánmi svojej doby. Do tejto skupiny sa radia predovšetkým Michail Ivanovič Glinka, ktorý v Balakirovi vzbudil záujem o uchovanie špecificky ruského hudobného štýlu. V roku 1860 sa spoznal i s Borodinom, Rimskij-Korsakovom, Musorgským a Césarom Kjuim, s ktorými utvoril neskôr skupinu známu ako "mocná hŕstka". Všetci títo umelci videli v Balakirevovi veľmi hudobne nadanou osobnosť a stali sa jeho dobrými priateľmi.

Komponovať začal od veľmi raného veku. Aj napriek tomu, že vytvoril niekoľko vysoko hodnotných diel, je Balakirev známy skôr ako hnacia sila ruskej hudby konca devätnásteho storočia, než ako skladateľ. To by síce nemalo brániť jeho hudobnej tvorbe, ale jeho záujem o ostatné mu nedovoľoval sa naplno venovať komponovaniu. Aj napriek tomu bola jeho hudba pozoruhodná, spájajúca autentickú ruskú kvalitu Glinku a Borodina so západoeurópskymi štruktúrami. Dôkazom toho je aj jeho symfonická báseň, ktorá podľa mnohých hudobných kritikov predbehla svoju dobu: Tamara. Pozoruhodné sú aj jeho dve symfónie, ktoré dokončil tesne po roku 1895.

Po roku 1895 sa od komponovania úplne odlúčil a odišiel "na odpočinok". Stále sa však venoval svojej „Mocnej hŕstke“, s ktorou vo svojej dobe pozoruhodne prerazil. Balakirev bol považovaný za veľmi zvláštneho a zložitého človeka a jeho súčasníci ho opisovali ako diktátora tak i inšpirátora. Jeho dielo ako kritika a učiteľa malo nesmiernu cenu, zvlášť pre Musorgského a Borodina. Nejaký čas plnil túto úlohu, hoci s neistého výsledkami aj u Čajkovského a ďalších.

Zomrel 29. mája v roku 1910 v Petrohrade, ktorý Balakirev niekoľkokrát navštevoval a kde sú tiež uložené jeho pozostatky.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milij Alexejevič Balakirev

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Milij Alexejevič Balakirev na českej Wikipédii.