Rumunsko

Geografická mapa Rumunska.

Približne dve tretiny územia pokrývajú horstvá a pahorkatiny a zhruba tretinu zaberajú nížiny. V strede krajiny dominujú Karpaty, ktoré v najvyšších polohách presahujú 2 000 m. Členia sa na tri časti – Východné, Južné (tzv. Transylvánske Alpy) a Rumunské Západné Karpaty. Východné Karpaty sú pokryté lesmi, sú bohaté na drahé kovy a minerálne pramene. V Južných Karpatoch ležia najvyššie vrchy Rumunska (Moldoveanu, 2 544 m) a vyše 150 jazier. Rumunské Západné Karpaty sú nižšie, ale značne členité (Železné vráta na Dunaji). Karpatský masív obklopuje výbežky rozsiahlej Panónskej panvy, ktorá pokrýva západné okraje krajiny.
Na východe, medzi dolným Dunajom a pobrežím Čierneho mora, leží oblasť známa pod názvom Dobrudža, ktorá má s výnimkou dunajskej delty mierne zvlnený terén (pahorky cca 200 – 300 m, maximum 467 m). Delta Dunaja je najnižšie položeným miestom Rumunska. Na západe sa rozkladá pohorie Munţii Apuseni. Pohraničné oblasti tvoria nížiny, Veľká dunajská kotlina na západe, Valašská nížina na juhu a rovina okolo rieky Prut na východe.

Morské pobrežie má 225 km. Najväčšia rieka v Rumunsku – Dunaj – sa tiahne po celej dĺžke južnej hranice s Bulharskom. Hranicu s Moldavskom tvorí dotvára rieka Prut, ktorá sa vlieva do Dunaja.

Dunaj má na rumunskom území vyše 1 000 km, čo je zhruba tretina celého toku. Tvorí hranicu so Srbskom a Bulharskom a pri ústí zasa s Ukrajinou. Na Dunaji leží niekoľko významných ostrovov, (ostrov pri meste Brăila, vyše 700 km²). Za komunistického režimu tu bolo niekoľko táborov nútených prác, väzni sa zúčastňovali na vysúšaní močiarov. Delta Dunaja zaberá cca 3 500 km² a ako prírodná rezervácia je na zozname svetového dedičstva UNESCO. Východiskom do delty je mesto Tulcea.

Mureš (700 km) pramení v pohorí Giurgeu, ktoré je súčasťou Karpát. Vlieva sa do Tisy pri maďarskom Szegede. V rovnakej časti Karpát pramení Olt (vyše 600 km), ktorý však tečie po východných svahoch a vlieva sa do Dunaja. Pohraničnou riekou je dnes Prut (vyše 700 km), ktorý pred rokom 1940, keď Besarábiu a Severnú Bukovinu obsadil ZSSR, tiekol takmer celý na rumunskom území.

Obdobia dejín Rumunska:

• Začiatky osídľovania Rumunska

Kmeňový zväz Dákov (1. pred Kr. – 106)

• Valašské kniežatstvo (1324 – 1862)
• Nadvláda Osmanskej ríše
• Rumunské kniežatstvo (1859/1862 – 1881)

Prvé Rumunsko (1866 – 1881)

• Rumunské kráľovstvo (13. marec 1881 – 30. december 1947)
• Komunistický režim v Rumunsku

Rumunská ľudová republika (30. december 1947 – 21. august 1965)

Rumunská socialistická republika (21. august 1965 – 29. december 1989)

• Rumunsko po období vlády Nicolae Ceauşesca: Pluralitná demokracia (29. december 1989 – súčasnosť)
• Súčasné Rumunsko

Hypotetická mapa Rumunska Cezara Bolliaca z roku 1855.

Názov krajiny România je odvodené od slova român, ktoré je odvodené z latinského slova romanus. Skutočnosť, že názov rumunského etnika je odvodený od slova romanus, má korene v 16. storočí, kedy ho spomína mnoho autorov z Talianska, ktorí cestovali do Transylvánie, Moldávie a Valašska[2][3][4][5]. Najstarší existujúci dokument, napísaný v rumunčine, je list z roku 1521 známy pod názvom Scrisoarea lui Neacşu din Câmpulung alebo Ţara Rumânească (po slovensky: rumunská zem), ktorý oznamuje, že starosta mesta Brašov Johannes Benkner sa pripravuje na bezprostredne hroziaci útok Osmanskej ríše v Transylvánii. Tento dokument je vzácny aj z hľadiska prvého spomenutia názvu krajiny v rumunskom jazyku.

V neskorej antike sa Rímska ríša často nazývala po latinsky Romania, hoci niektorí historici zastávajú názor, že ide o Byzantskú ríšu. Tento návrh je však neprijateľný, nakoľko sa toto označenie vzťahovalo aj na vymedzenie časti Európy, kde sa používali románske jazyky.

Až do 19. storočia sa priestoru medzi riekami Dnester a Tisa hovorilo Rumânia namiesto România a etniku, žijúcemu na tomto území rumâni miesto români. Vzhľadom k tomu, že pojem rumân (označujúci rumunské etnikum a štát) vznikol koncom 18. storočia, predtým všetkých Rumunov a ich krajinu nazývali Valasi a Valašsko.

Zaujímavosť je, že rovnakým menom, teda Romania, prípadne Rumeli do 19. stor. nazývali aj Gréci dnešné Grécko. Samotní Gréci sa tiež nazývali Romaioi, teda Rimania, v podstate rovnako ako aj Rumuni. Je to dôsledok byzantskej národnej identity, Byzancia bola totiž gréckym pokračovateľom Rímskej ríše. Gréci od tohto názvu definitívne upustili koncom 19. stor.

Rumunsko je parlamentnou demokraciou s poloprezidentským systémom vlády, t. j. výkonná moc je rozdelená medzi prezidenta a predsedu vlády. Prezident sa volí vo všeobecných voľbách. Zákonodarný orgán (po rumunsky: Parlamentul) pozostáva z dvoch komôr.

V dolnej komore má najviac kresiel sociálna demokracia (113), národní liberáli majú iba 64 kresiel, ale vytvárajú spoločný blok s demokratickou stranou (48). Silná pozícia ľavice naznačuje, že najvážnejší protivník súčasného prezidenta – kandidát sociálnej demokracie Adrian Năstase – získal v prvom kole volieb dokonca viac hlasov, no nestačilo mu to na víťazstvo.

Z etnických menšín má výraznejšie zastúpenie v parlamente Maďarská demokratická únia (22 kresiel).

• Po revolúcii v roku 1989 sa v Rumunsku prehĺbila ekonomická kríza, inflácia nadobudla astronomické rozmery.
• V rokoch 1991 – 1992 pribudli k dovtedy najvyššiemu nominálu 100 leu tri nové bankovky v nominálnych hodnotách 500, 1000 a 5000 leu. Následne približne v 2 – 3 ročných odstupoch nominálne hodnoty rástli až v roku 2003 dosiahol najvyšší nominál hodnotu 1 000 000 leu.
• V posledných rokoch sa Rumunsko zaraďuje ku krajinám s najrýchlejším ekonomickým rastom, nezamestnanosť klesla pod 4 %.^{[chýba zdroj]}

2. Andréas Verres: Acta et Epistolae I, 243. Nunc se Romanos vocant.
3. Cl. Isopescu (1929), "Notizie intorno ai romeni nella letteratura geografica italiana del Cinquecento", Bulletin de la Section Historique XVI: p. 1- 90, „...si dimandano in lingua loro Romei...se alcuno dimanda se sano parlare in la lingua valacca, dicono a questo in questo modo: Sti Rominest ? Che vol dire: Sai tu Romano,...“
4. Maria Holban (1983). Călători străini despre Ţările Române II (in Romanian). Ed. Ştiinţifică şi Enciclopedică, 158–161. „Anzi essi si chiamano romanesci, e vogliono molti che erano mandati quì quei che erano dannati a cavar metalli...”
5. Paul Cernovodeanu (1960). Voyage fait par moy, Pierre Lescalopier l’an 1574 de Venise a Constantinople, fol 48 IV (in Romanian), 444. „Tout ce pays la Wallachie et Moldavie et la plus part de la Transivanie a esté peuplé des colonie romaines du temps de Traian l’empereur…Ceux du pays se disent vrais successeurs des Romains et nomment leur parler romanechte, c'est-à-dire romain...“
6. http://www.insse.ro/cms/files/RPL2002INS/vol5/tables/t16.pdf
7. http://www.insse.ro/cms/files/RPL2002INS/vol5/tables/t19.pdf

• Dejiny Rumunska

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rumunsko
• Wikislovník ponúka heslo Rumunsko

• Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.