Michael Faraday
Michael Faraday (* 22. september 1791 – † 25. august 1867) bol anglický fyzik a chemik.
| Michael Faraday | |||
| anglický fyzik a chemik | |||
 | |||
| Narodenie | 22. september 1791 Londýn, Spojené kráľovstvo | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 25. august 1867 (75 rokov) Hampton Court, Spojené kráľovstvo | ||
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
| Projekt Guttenberg | Michael Faraday (plné texty diel autora) | ||
| Commons |  | ||
| |||
Venoval sa najmä elektromagnetizmu, objavil elektromagnetickú indukciu, samoindukciu, zákony elektrolýzy, diamagnetizmus, benzén. Zaviedol pojem elektrického, magnetického poľa a elektrických siločiar. Jeho predstavy matematicky formuloval James Clerk Maxwell. Bol vynikajúci experimentátor. Odhalil blízky súvis medzi elektrinou a magnetizmom a zostrojil prvý elektrický generátor. Faraday tak dal teoretický základ pre všetky elektromotory a dynamá. Ako zapálený rečník, ktorý rád hovoril na verejnosti, zaviedol tradíciu vianočných vedeckých prednášok, ktoré v Anglicku pokračujú dodnes.
Život
Detstvo a dospievanie
Narodil sa na vidieku v dedine Newington, vo veľmi chudobnej a nábožensky založenej rodine. Jeho otec bol kováč, ktorý sa presťahoval zo severu Anglicka už pred rokom 1791 hľadať prácu. Jeho matka bola žena veľmi pokojná a múdra, ktorá podporovala svojho syna citovo aj napriek ťažkému detstvu. Faraday bol tretí zo štyroch detí, všetci mali čo robiť, aby sa dosýta najedli, pretože ich otec bol často chorý a neschopný sústavnej práce. Rodina žila celé roky v biede. Malý Michael sa málokedy dosýta najedol a keď mal dvanásť rokov, musel začať zarábať. Pretože bol šikovný, dostal sa do učenia ku knihárovi. Jeho rukami prechádzali najrôznejšie spisy. Keď ich potajomky čítal, pred jeho očami sa otváral podivuhodný a záhadný svet vedy.
Vedecký život
V roku 1812 začal navštevovať verejné prednášky známeho chemika sira Humphry Davyho. Známy profesor si všimol mladíkov záujem a nadanie a rozhodol sa urobiť z neho svojho žiaka. V roku 1815 Davy zamestnal Faradaya ako asistenta v chemickom laboratóriu londýnskeho Kráľovského inštitútu. Každý týždeň vymýšľal nejaký nový pokus na pobavenie členov a priaznivcov inštitútu z vysokej spoločnosti. Pri týchto experimentoch Faraday objavil nové chemické zlúčeniny, zaoberal sa skvapalňovaním plynov a onedlho si získal povesť zručného chemika. Jeho popularite určite pomohlo, že nemal žiadne matematické vzdelanie a vo svojich prednáškach a odborných prácach nikdy nepoužil jediný vzorec. Neustála potreba nových nápadov z neho urobila jedného z najlepších experimentátorov všetkých čias a svojich poslucháčov okúzľoval schopnosťou vyložiť aj ten najzložitejší problém dokonale názorným spôsobom. To platilo aj o tak nehmotných javoch ako elektrina a magnetizmus. V roku 1824 bol zvolený za člena britskej Akadémie vied a o rok neskôr bol menovaný riaditeľom jej laboratórií. V tej dobe bol už dobre finančne zaistený, mal útulný byt priamo v budove Kráľovského inštitútu a mohol sa oženiť.
Vedecké objavy
Počas svojich pokusov v roku 1821 zistil, že elektrický prúd prechádzajúci vodičom môže vyvolať magnetickú silu. Celých desať rokov strávil snahou dokázať, že existuje aj opačná možnosť – aby pôsobenie magnetu vyvolalo elektrický prúd. V roku 1831 sa konečne dostavil úspech: Faraday objavil elektromagnetickú indukciu a dokázal, že elektrina a magnetizmus sú iba dva rôzne prejavy jediného javu – elektromagnetizmu. To bol kľúčový objav, ktorý mal už čoskoro ďalekosiahle následky. Koncom roka 1831 demonštroval Faraday na schôdzi Kráľovskej londýnskej spoločnosti svoj stroj na výrobu elektrickej energie. Faradayov magnetoelektrický stroj predstavoval medený kotúč o polomere 15 cm, ktorý sa otáčal medzi dvomi pólmi trvalého magnetu. Elektrický prúd bol z kotúča odvádzaný dvoma kefkami. V 40. rokoch 19. storočia vytvoril teóriu elektromagnetických polí založenú na celkom novom pojme elektrických a magnetických siločiar. O dvadsať rokov neskôr myšlienku upresnil iný Angličan James Maxwell a vytvoril rovnice na popis elektromagnetického poľa.
Diela
- Chemical Manipulation, being Instructions to Students in Chemistry (1 zv., John Murray, 1. vyd. 1827, 2. 1830, 3. 1842);
- Experimental Researches in Electricity, vols. i. and ii., Richard and John Edward Taylor, zv. i. a ii. (1844 a 1847); zv. iii. (1844); zv. iii. Richard Taylor and William Francis (1855);
- ? („O fyzikálnom charaktere magnetických siločiar“), 1852
- Experimental Researches in Chemistry and Physics, Taylor and Francis (1859);
- Lectures on the Chemical History of a Candle (redigoval W. Crookes) (Griffin, Bohn & Co., 1861);
- On the Various Forces in Nature (redigoval W. Crookes) (Chatto & Windus, bez dátumu).
- A Course of 6 lectures on the various forces of matter and their relations to each other. redigoval William Crookes (1861).
Zdroje
Kuznecov, G. B.: Od Galileiho po Einsteina. Nakladateľstvo Pravda, Bratislava 1975.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.