Théodore Géricault
Jean-Louis André Théodore Géricault (* 26. september 1791, Rouen - † 26. január 1824, Paríž) bol maliar a grafik, hlavný predstaviteľ francúzskeho romantizmu.
Théodore Géricault | |||
francúzsky maliar a grafik | |||
Narodenie | 26. september 1791 Rouen, Francúzsko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 26. január 1824 (32 rokov) Paríž, Francúzsko | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Život a kariéra
Narodil sa v Rouen vo Francúzsku. Pochádzal z bohatej rodiny a na maľovaní bol materiálne úplne nezávislý. V detstve prejavoval výtvarné nadanie, ktoré potom zdokonaľoval u slávneho maliara Carla Verneta, bol priateľom jeho syna Horace Verneta, a neskôr u Pierra Guerrina.
Roku 1811 sa zapísal na École des Beaux-Arts v Paríži. Už nasledujúci rok podniká na vlastné náklady študijnú cestu do Talianska, kde ho ohromilo umenie talianskej renesancie a najmä dielo Michelangela. Je tiež priťahovaný plátnami Petera Paula Rubensa. Po návrate do Francúzska tvorí stále pod vplyvom školy Dávidovej obrazy s tematikou koní, jazdecké scény, portréty prostých ľudí, krajiny. Postupne však si vytvára osobitý štýl maľovania, z ktorého vyžaruje aj celá jeho duša-farebná, energická, extravagantná osobnosť.
Z jeho diel sála extatické napätie v ktorom tvoril, kompozície vzbudzujúce vždy silné emócie. Pod vplyvom politických udalostí vytvára svoje prvé nesmrteľné diela tvoriace už prechod od neoklasicizmu k romantizmu.
Najslávnejším dielom jeho života je Vor Medúzy (1819) dramaticky znázorňujúci skutočný príbeh katastrofy lode Medúza, ktorá sa roku 1816 potopila a cestujúci, ktorých sa zachránilo 147, boli opustení posádkou lode a vydaní bez jedla aj pitia napospas moru a podnebiu. Po 2 týždňoch plavby, počas ktorých sa vyskytli aj prípady kanibalizmu sa zachránilo 15 pološialených ľudí (ďalších 5 zahynulo na palube lode Argus, ktorá ich zachránila). Príhoda, ktorá mala veľkú odozvu verejnosti aj politickú dohru, je na plátne podaná s takou drásavosťou a zmyslom pre tragiku, že dielo vyvolalo na Parížskom salóne roku 1819 spoločenský škandál.
V rokoch 1820-1821 sa zdržiava Géricault v Anglicku - odtiaľ pochádza séria obrazov Dostihy v Epsome (1821). Neskôr maľuje Géricault rad portrétov duševne chorých v psychiatrickej liečebni (olej i grafika). Podľa svojich obľúbených tém bol Géricault nazývaný aj maliarom koní a bláznov. Niektorými expertmi je označovaný za najnadanejšieho maliara, akého svet kedy mal.
Géricault trpel tuberkulózou chrbtice - tzv. mallum Potti, napriek tomu rád jazdil na koni. A tento koníček mu bol osudný - zomrel na následky pádu z koňa. Je pochovaný na parížskom cintoríne Père-Lachaise (vpravo od centrálnej kaplnky) - na jeho náhrobku je na medenej doske vyrytý v malom formáte obraz Vor Medúzy.
Galéria
- Vor medúzy, Le Radeau de la Méduse (1817-1818)
- Le derby d'Epsom (1821)
- Portrait of a Woman Suffering from Obsessive Envy
- L'Aliéné (1822)
- Le Chasseur de la Garde (1812)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Théodore Géricault na českej Wikipédii.