Írsko (ostrov)

Írsko (ír. Éire, angl. Ireland, ulst. šk. Airlann) je tretí najväčší ostrov v Európe a dvadsiaty najväčší na svete.[2] Na jeho území sa nachádza štát Írsko a časť Spojeného kráľovstva, nazývaná Severné Írsko.

Írsko
ostrov
Štáty	Írsko,   Spojené kráľovstvo
Rieka	Shannon 386 km
Súradnice	53°25′0″S 8°0′0″Z
Najvyšší bod	Carrauntoohil
- výška	1 041 m n. m.
- súradnice	51°59′58″S 9°44′34″Z
Najnižší bod	North Slob, Wexford
- výška	– 3 m n. m.
- súradnice	52°23′S 6°23′Z
Rozloha	84 421 km² (8 442 100 ha)
Obyvateľstvo	6 399 745 (2011[1])
Hustota	75,81 obyv./km²
Časové pásmo	UTC
- letný čas	+1
dĺžka pobrežia	2797 km
Mapa írskeho ostrova Mapa írskeho ostrova
Wikimedia Commons: Ireland
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Ostrov sa nachádza v severozápadnej časti Európy, v tesnom susedstve ostrova Veľká Británia. Oddeľuje ho od nej Severný prieliv, Írske more a prieliv svätého Juraja.

Ostrov je zväčša zvlnený a nížinatý, vyššie pohoria sú najmä na okrajoch. Najvyšším vrcholom je Carrauntoohil (1 041 m). Naopak najnižšie položené miesto (−3 m n. m.) sa nachádza v špeciálnej chránenej oblasti North Slob (ekvivalent chránenenej krajinnej oblasti na Slovensku) v grófstve Wexford.

Územie ostrova je administratívne rozdelené na 4 základné provincie - Leinster, Ulster, Munster a Connacht. Provincia Ulster patrí do Severného Írska a tvorí približne jednu šestinu celkovej rozlohy ostrova.

Podnebie ostrova je mierne, s letnými teplotami len výnimočne presahujúcimi 30°C a zimnými, ktoré zriedkavo klesajú pod bod mrazu. Celoročné priemerné teploty sa pohybujú medzi 2 – 20°C, pričom medzi jednotlivými regiónmi ostrova sú len veľmi malé rozdiely. Priemerný počet hodín slnečného svitu je 5 – 6 hodín v letných mesiacoch a 1-2 hodiny v zimných, celoročný priemer sa pohybuje medzi 3¼ až 3¾ hodiny.

Zrážok býva pomerne dosť, celoplošný priemer sa pohybuje od 1 000−1 250 mm , vo vyšších polohách to býva až do 3 000 mm za rok. Sneh sa vyskytuje len výnimočne, najčastejšie len vo vyšších horských oblastiach. Prudké búrky s bleskami sa nevyskytujú takmer vôbec, preto na budovách v Írsku nebývajú ani bleskozvody.

Írsko je v rámci Európy najväčším poducentom zinku. V menšej miere sa tu ešte ťaží sadrovec, kalcit, mastenec, dolomit, vápenec, piesok a štrk.[3]

Od roku 1971 bolo objavených niekoľko ložísk plynu a ropy.[4] V marci 2012 bol uvedený do prevádzky prvý komerčný ropný vrt približne 70 km od Corku s produkciou 3500 barelov denne.[5]

Ostrov je bohatý na náleziská rašeliny, ktorá sa ako palivo ťaží a používa už stáročia, ale s príchodom lepších palív a v snahe zachovať prírodu sa v súčasnosti od toho postupne ustupuje.[6]

Poloha Írska v rámci Európy

topografia ostrova