Afrika

Afrika je rozlohou tretí najväčší a počtom obyvateľov druhý najľudnatejší svetadiel. Má asi 30,3 miliónov km², vrátane priľahlých ostrovov, pokrýva 6% celkovej plochy planéty a 20,4% z jej celkovej rozlohy súše.[1] 1,1 miliárd obyvateľov (v roku 2013) žijúcich v Afrike predstavuje viac ako 15% svetového obyvateľstva.[2]

O rovnomennej rímskej provincii pozri Africa (provincia).
Afrika
Rozloha30 570 000 km²
Počet obyvateľov1 100 000 000
Počet štátov54 + 7 závislých území
RegiónySeverná Afrika
Západná Afrika
Stredná Afrika
Východná Afrika
Južná Afrika
Ďalšie odkazy
CommonsAfrika

V Afrike sa nachádza 54 suverénnych štátov, 9 závislých území a dva "de facto" nezávislé štáty, ktoré však nie sú uznané svetovým spoločenstvom.[3] Obyvateľstvo Afriky je najmladšie zo všetkých kontinentov; 50 percent Afričanov je mladších ako 20 rokov[4].

Etymológia

Názov Afrika sa v západnej kultúre začal používať vďaka Rimanom, ktorí používali názov Africa terra – „zem kmeňa Afri“ – pre severnú časť tohto kontinentu, označovanú ako Provincia Afrika s hlavným mestom Kartágo (dnešné Tunisko).

Afri (mn. č., jedn. č. Afer) bol kmeň, pravdepodobne Berberi, ktorý sídlil v Severnej Afrike v okolí Kartága. Pôvod slova Afer môže súvisieť s fenickým `afar, prach, používaným tiež vo väčšine ďalších semitských jazykoch. Medzi ďalšie možné pôvody slova Afrika, ktoré sa často kladú za pravdepodobné, patria:

  • latinské slovo aprica znamenajúce "slnečný";
  • grécke slovo aphrike znamenajúce „bez chladu“. Toto vysvetlenie bolo navrhnuté historikom Leom Africanom (1488 – 1554), ktorý predpokladal, že ku gréckemu slovu phrike (φρίκη, „chlad a hrôza“) bol pridaný záporný prefix „a-“, čo malo označovať zem bez chladu a hrôzy. Nakoľko k zmene výslovnosti ph na f došlo niekedy okolo 10. storočia, s veľkou pravdepodobnosťou je táto teória nesprávna.

Staroveká Afrika ležala západne od Egypta, kým pomenovanie Ázia označovalo Anatóliu a krajiny východne od nej. Egypt a Levanta mali v tom čase nejasné zadelenie medzi týmito dvoma časťami. Počas Perzskej ríše boli dávané skôr do súvisu s Áziou, kým definitívnu hranicu medzi Afrikou a Áziou nestanovil geograf Ptolemaios (85 – 165). Stala sa ňou Suezská úžina a Červené more. Prv než Európania skutočne spoznali rozľahlosť tohto kontinentu, dostal sa pojem Afrika do ich povedomia.

Geografia v Afrike

Politická mapa Afriky

Svetadiel obklopuje Stredozemné more na severe, Indický oceán na východe až juhovýchode, Suezský prieplav na severovýchode, Atlantický oceán na západe a Južný oceán z juhu. Približne v strede pretína Afriku rovník a prechádzajú ňou aj oba obratníky. Vzdialenosť od najsevernejšieho bodu, Ras ben Sakka v Tunisku (37°21' s), po najjužnejší, Strelkový mys v Južnej Afrike (34°50'00" j), predstavuje približne 8 000 km.[5] a od Kapverdských ostrovov na západe, 17°33'22" z, po Mys Hafun v Somálsku na východe, 51°27'52" v, približne 7 400 km[6] Pobrežie Afriky má kvôli malej členitosti dĺžku len 26 000 km, kým Európa s tretinovou rozlohou má pobrežie dlhé 32 000 km[6].

Najväčším štátom Afriky je Alžírsko a najmenším Seychely, súostrovie v Indickom oceáne. Najmenším pevninským štátom je Gambia[7].

Podnebie, flóra a fauna

Podnebie Afriky sa pohybuje od tropického po subtropické na vrcholoch jej najvyšších pohorí. Severná časť je prevažne suchá až púšťová, kým v centrálnej časti prevládajú savany a dažďové pralesy. Medzi týmito oblasťami sa tiahne sahel a step. Na juhu sa vyskytuje každé z týchto vegetačných pásiem.

Afrika sa môže pýšiť azda najväčším počtom a rozmanitosťou druhov zveri – mäsožravce (ako napr. levy, hyeny a gepardy), bylinožravce (ako napr. byvoly, vysoká zver, slony a žirafy), fauna pralesov (ako napr. plazy, primáty, hmyz) – voľne žijúcej v minimálne kultivovanom prostredí.

Štáty a závislé územia

Štáty sú v tabuľke rozdelené podľa schémy geografických regiónov používaných OSN.

Ekonomika

Hoci má obrovské prírodné zdroje, Afrika zostáva najchudobnejším a najmenej rozvinutým kontinentom. Je to výsledok kombinácie viacerých faktorov, medzi inými rozšírenie smrteľných chorôb (predovšetkým malárie a HIV/AIDS), skorumpovaných vlád, ktoré sa často dopustili závažných porušení ľudských práv, zlyhania centrálneho plánovania, vysokej úrovne negramotnosti, nedostatku zahraničného kapitálu a častých kmeňových a vojenských konfliktov (od partizánskych vojen až po genocídy).[8] Podľa zoznamu krajín sveta na základe Indexu ľudského rozvoja, ktorý zostavuje Organizácia spojených národov[9], v roku 2013 bolo všetkých 12 najnižšie postavených krajín v tomto rebríčku (176. až 187.) z Afriky.

Viaceré krajiny kontinentu ale v ostatných rokoch zaznamenali rýchly rast hospodárstva. Medzi inými napríklad Angola, Nigéria, Etiópia, Mozambik a Rwanda.[10] Afrika je k roku 2013 ekonomicky najrýchlejšie rastúcim kontinentom [11]. Značnú časť tohto rastu možno pripísať rozšíreniu informačných technológií, predovšetkým mobilným telefónom. [12]

Referencie

  1. Sayre, April Pulley. (1999) Africa, Twenty-First Century Books. ISBN 0-7613-1367-2.
  2. 2013 World Population Data Sheet, http://www.prb.org/pdf13/2013-WPDS-infographic_MED.pdf
  3. Pozri List of sovereign states and dependent territories in Africa.
  4. http://www.huffingtonpost.com/njideka-u-harry/african-youth-innovation-_b_3904408.html
  5. Lewin, Evans. (1924) Africa, Clarendon press.
  6. (1998) Merriam-Webster's Geographical Dictionary (Index), Merriam-Webster. pp. 10 – 11. ISBN 0-87779-546-0.
  7. Hoare, Ben. (2002) The Kingfisher A-Z Encyclopedia, Kingfisher Publications. p. 11. ISBN 0-7534-5569-2.
  8. Richard Sandbrook, The Politics of Africa's Economic Stagnation, Cambridge University Press, Cambridge, 1985 passim
  9. , United Nations
  10. , Africa's impressive growth, The Economist
  11. , The world’s fastest-growing continent, The Economist
  12. Mobile Phones and Economic Development in Africa by Jenny Aker, Isaac Mbiti :: SSRN

Iné projekty

  • Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Afrika
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Afrika
  • Wikislovník ponúka heslo Afrika

Externé odkazy

Anglicky:

Milióny rokov dozadu1100 – 750600 – 550– 200
Arábia
Madagaskar
India
KongoAfrikaAfrika
PatagóniaSibírAtlantikaJužná Amerika
AtlantikaZápadná ArábiaBaltikaAustrália
UrRodiniaVýchodná GondwanaProtogondwanaPannotiaLaurentiaEuramerika
(Laurussia)
PangeaGondwanaAntarktídaAntarktída
ArktídaNenaZápadná GondwanaProtolauráziaGondwanaLauráziaLaurentiaSeverná Amerika
BaltikaBaltikaAvalóniaEurázia
LaurentiaSeverná Čína
SibírJužná Čína
OceányMiroviaPrototethys, PaleotethysPanthalassaTethys
  • vodorovné a šikmé šípky - rozdelenie a spojenie
  • zvislé šípky - postupné pripájanie a oddeľovanie
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.