Antonín Dvořák

Hoci bol mladý Dvořák očarený Wagnerom, jeho diela poukazujú skôr na romantiku tradičného zamerania. V neskoršom období ho ovplyvnil i jeho priateľ Brahms, s ktorým ho môžeme zaradiť do prúdu tzv. klasicko-romantickej syntézy. Zásadným inšpiračným zdrojom bola česká ľudová pieseň a slovanská tematika. Skladateľ sa pridŕžal tradičných foriem a postupov, jeho inštrumentácia taktiež vychádza zo zaužívaných modelov, hoci treba povedať, že je veľmi účinná a na výbornej úrovni. Najsilnejšou skladateľovou stránkou bola však mimoriadna a prakticky nevyčerpateľná melodická invencia, ktorá poukazuje na veľkého génia. Charakter Dvořákových diel je prevažne optimistický, s veľkou mierou spontánnosti a vrúcnosti.

Antonín Dvořák sa svojou tvorbou zaradil k vrcholným svetovým skladateľským zjavom. Neustály dopyt po jeho dielach a ich všeobecná obľúbenosť sú dôkazom jeho kompozičného majstrovstva a umeleckej nadčasovosti. Húževnatosť, s akou systematicky zdokonaľoval svoje skladby a vášnivá láska k hudbe, ktorú pretavuje i do svojich piesní, je obdivuhodná i dnes. Skladateľ aj teraz po vyše 100 rokoch po smrti zostáva mohutným pilierom, o ktorý sa opiera vývoj novodobej českej i slovenskej hudby, nachádzajúc v ňom podnety obzvlášť plodné a všestranné. Zostane bohatým zdrojom krásy, z ktorej sa ľudstvo bude môcť tešiť a poučovať v každom čase.

Dvořákov rodný dom v obci Nelahozeves

Narodil sa ako prvý[6] zo štrnástich detí, z ktorých sa osem dožilo dospelosti[7] do rodiny mäsiara Františka. Malý Toníček sa začal už v útlom veku znamenito oháňať sláčikom malých husličiek, s tušením jeho budúceho talentu. Ten si všimol jeho strýko Antonín Zdenek s učiteľom hudby Antonínom Liehmannom, pri jeho učení sa za mäsiara v Zlonicích. Vďaka ich podpore sa mladý Antonín ocitol v cirkevnom ústave v tzv. organovej škole.

V šestnástich rokoch (1857) odišiel do Prahy študovať organovú školu, kde absolvoval v roku 1859. Od roku 1862 hral na viole v orchestri Prozatímního divadla, od roku 1866 pod vedením Bedřicha Smetanu[8]. V tomto orchestri zostal do roku 1871[9].

Prvé jeho diela vznikli ešte bez kontroly a vedomia verejnosti. Sú to skladby komorné, symfónie, piesne, omše a dokonca aj dve opery (Alfréd a Kráľ a uhliar). Antonín Dvořák veľmi obdivoval tvorbu Wagnera a Liszta, ale rozhodol sa nevydať sa ich cestou.

Z výrazového omámenia nemeckých novoromantikov mu pomáhalo oslobodiť sa hlavne rastúce dielo Bedřicha Smetanu. Po skladbách komorných a orchestrálnych prešiel Antonín Dvořák v roku 1870 k piesňam. Do povedomia pražskej verejnosti vošiel 10. decembra 1871 piesňou Spomínanie na súkromnom večierku Dr. L. Procházku.

Mladý Dvořák očaril svojimi klavírnymi Moravskými dvojspevmi Johannesa Brahmsa[10],. Získal tak vplyvného priateľa, ktorý mu dopomohol k medzinárodnému úspechu tým, že ho odporučil svojmu berlínskemu vydavateľovi Fritzovi Simrockovi. Po vzrastajúcom úspechu bol Dvořák pozvaný do Ameriky, kde pôsobil ako profesor na konzervatóriu v New Yorku, v rokoch 1892 – 1895 ako jeho riaditeľ. V USA sa mu však neprestalo cnieť za domovom, preto sa v roku 1895 vrátil späť do Čiech. Po návrate sa stal profesorom na pražskom konzervatóriu[11], kde vychoval rad významných českých skladateľov, ako napr. Vítězslav Novák, Oskar Nedbal a Josef Suk starší. Josef Suk sa zoznámil a neskôr, v roku 1897, oženil s Dvořákovou dcérou Otíliou, stal sa tak jeho zaťom.

Dvořák zomrel náhle, 1. mája 1904 v Prahe, ako slávny a svetovo uznávaný skladateľ, na mozgovú mŕtvicu[12]. 5. mája bol pochovaný na Vyšehradskom cintoríne[13].

Dvořák bol pobožný muž, nekomplikovaná a láskavá osobnosť. Tieto vlastnosti, vzácne v umeleckej sfére, z neho robia jedného z najvyrovnanejších skladateľov v dejinách. Medzi jeho záľuby patrili najmä železnice a chov holubov. Dokázal stráviť dlhé hodiny na železničných staniciach, kde fascinovane pozoroval prichádzajúce lokomotívy. V tejto sfére postupne získal prehľad porovnateľný s odborníkom. Skladateľ trpel agorafóbiou, ktorá sa vystupňovala hlavne v posledných rokoch života.

Dvořák s úspechom zasiahol do všetkých oblastí hudobnej tvorby. Už za svojho života sa preslávil hlavne vďaka orchestrálnym skladbám, z ktorých najslávnejší je Violončelový koncert h-mol a Symfónia č. 9 "Z Nového sveta", ktorá patrí vo svetovom meradle k najobľúbenejším a piatim najčastejšie uvádzaným symfóniám. Často interpretované sú aj Symfónia č. 8 a Symfónia č. 7, ktorá je odborníkmi považovaná za najprepracovanejšie a najcennejšie Dvořákovo symfonické dielo. Nezaostáva však ani komorná tvorba, z ktorej vyniká Sláčikové kvarteto F-dur "Americké" a množstvo krásnych piesňových cyklov. Je aj tvorcom viacerých opier. Najznámejšia Rusalka, ktorá však vo svete nebola dodnes v plnej miere docenená (s výnimkou slávnej árie Měsíčku na nebi hlubokém). Pri vokálnych dielach nemožno obísť chrámovú hudbu (Stabat Mater a ďalšie). Skladateľov melodický dar je príčinou toho, že sa mnohé jeho skladby stali až notoricky známe, ako napríklad jeho Humoreska č. 7.

Pre podrobnejší prehľad pozri Zoznam diel Antonína Dvořáka

1. Matriční záznam o narození a křtu
2. Exhibitions: Antonín Dvořák, České muzeum hudby
3. Facts: Antonin Dvorak, Prague Minos Guide
4. Crater Dvorak on Mercury Gazetteer of Planetary Nomenclature, IAU, USGS, NASA
5. Česká jména ve vesmíru, VTM, cit. 5. 12. 2013
6. Černušák (1963), s. 276 "...prvorozený syn Františka D. (1814/94) a matky Anny, rozené z Uhů u Velvar (1820/82)"
7. Hughes, s. 24
8. Burghauser (2006), s. 13 ("... od roku 1866 pak pod Bedřichem Smetanou, který vystřídal Maýra ve vedení opery.")
9. Černušák (1963), s. 276 ("...setrval v orch. do 1871")
10. Burghauser (2006), s. 35 ("Došlo k němu z podnětu Eduarda Hanslicka... a sděluje mu, že se Brahms jako člen poroty o jeho díla velmi zajímá.")
11. Černušák (1963), s. 278 ("... nastoupil opět jako prof. pražské kons. [od X. 1895]")
12. Černušák (1963), s. 279 ("Zemřel, raněn mozkovou mrtvicí...")
13. Schönzeler, s. 194

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antonín Dvořák

• komplexní informace o Antonínu Dvořákovi: životopis, úplný seznam děl, galerie, databáze nahrávek, autografy...