Bitka pri Slavkove

V roku 1804 sa Napoleon korunoval za cisára. V Európe mal však mnoho nepriateľov. Vojská proti Napoleonovi chystali Rakúšania a Rusi. Prusov si cisár kúpil za Hannoversko. Napoleona ohrozoval aj arcivojvoda Karol so silami v Taliansku. Spočiatku Napoleon sústredil svoje vojsko o sile asi 200 000 mužov v Boulogne, kde sa pripravoval na vpád do Anglicka. Celých 6 mesiacov využil pre každodenný výcvik. Po Napoleonovom rozhodnutí zaútočiť na východ hnal svojich vojakov rýchlosťou až 40 kilometrov denne, a tak už za 3 týždne bola jeho armáda v Nemecku. Následne prekročila rakúske hranice. Zvíťazil v bitke pri Ulme a vstúpil do Viedne. Zápas medzi tromi cisármi sa mal odohrať pri českom Slavkove.

Spojenci mali k dispozícii asi 85 tisíc vojakov, kým Napoleon iba 67 tisíc. Spojenci obsadili Pracký kopec (pri obci Prace nemecky: Pratzen, v súčasnosti je na ňom Mohyla mieru), lebo očakávali, že z kopca sa bude lepšie útočiť. (Pracký kopec je s výškou 324 mnm najvyššou kótou tamojšieho Prackého návršia). Na kopci rozmiestnili aj 250 diel. Na pravom krídle kopca ostal generál Bagration a v zálohe vyčkávali cárske gardové jednotky. Napoleon rozmiestnil svoje delostrelectvo na výšinách Santon a Žuráň. Hlavné francúzske sily boli za riekou, ukryté hmlou.

Situácia na bojisku okolo 9.00 hod. V strede obec Prace nemecky: Pratzen a južne od nej Pracké návršie obsadené rusko-rakúskymi jednotkami (červené).

Bitka sa začala tým, že sa o 7. hodine ráno ľavé krídlo a stred zostavy spojencov (2/3 mužstva) vydali v štyroch kolónach z Prackého kopca na slabšie Francúzske pravé krídlo k obci Telnice. Hlavné francúzske sily vyčkávali. O 9. hodine sa celý francúzsky stred pod velením maršala Soulta pohol proti tej časti zostavy spojencov, ktorá ostala na Prackom kopci. Ľavé krídlo spojencov sa tak muselo znovu otočiť a podniknúť protiútok na kopec, nad ktorým pomaly získavali kontrolu francúzske oddiely. Ale bolo už neskoro. Stred Francúzov sa stáčal ku rybníku a pomaly obkľučoval spojencov. Ťažké boje boli aj na ľavom spojeneckom krídle, kde Bagrationove jednotky utrpeli porážku. Francúzsky útok na Pratcký kopec bol úspešný, zmocnili sa mnohých diel a vytlačili nepriateľa k obciam Sokolnice a Telnice. Kde chaos v ustupujúcom spojeneckom vojsku dovŕšil úspešný útok vojsk maršala Davouta.[1][2]

Bitka sa skončila veľkým víťazstvom Francúzov. V bitke Napoleon stratil asi 7 000 vojakov, jeho nepriatelia prišli o 27 000 vojakov, čím stratili 37% svojej bojovej sily. Francúzsko a Rakúsko podpísalo v Pressburgu (Bratislave) dva dni po bitke 26. decembra 1805 mierovú dohodu, stratilo mnohé územia a muselo navyše platiť reparácie. Rímskonemecká ríša fakticky prestala existovať. Nemecké krajiny boli rozdelené medzi Francúzsko a Prusko. Vojna medzi týmito dvoma krajinami sa začala v roku 1806 a skončila až v roku 1815. Ruské vojsko sa stiahlo späť na svoje územie.

Napoleon bol svojím skvelým víťazstvom veľmi potešený. Verejne vzdal vďaku svojim vojakom. A začal rozdávať vysoké odmeny. 2 milióny frankov dal vyšším veliteľom a po 200 frankov každému vojakovi. Pre vdovy po padlých vojakoch zabezpečil vysoké dôchodky. Údajne tiež adoptoval osirotené deti, ktorým dovolil k ich pôvodnému krstnému menu pridať i meno Napoleon.

1. ŽIAROVSKÝ, Andrej. História / Napoleonov prešporský mier [online]. www.postoj.sk, [cit. 2020-12-04]. Dostupné online.
2. ŽIAROVSKÝ, Andrej. Obrázok Wikipedia Situácia na bojišti kolem 9.00 hod, upravil Andrej Žiarovský (ozaj vylepšené so slovenskou legendou). [online]. [Cit. 2020-12-04]. Dostupné online.