Bitka pri Slavkove

Bitka pri Slavkove alebo bitka troch cisárov sa odohrala 2. decembra 1805 blízko Slavkova u Brna (po nemecky Austerlitz), v ktorej stáli proti sebe francúzsky cisár Napoleon Bonaparte a ruský cár Alexander I. spolu s rímskonemeckým cisárom Františkom I. Bitku vyhral Napoleon, ktorý ju až do konca svojho života považoval za svoje najväčšie víťazstvo.

Bitka pri Slavkove
Súčasť Napoleonských vojen

Napoleon počas bitky pri Slavkove
Dátum 2. december 1805
Miesto západne od Slavkova u Brna, Morava
Výsledok víťazstvo Napoleonových vojsk
Protivníci
Francúzsko Rakúsko
Rusko
Velitelia
Napoleon Bonaparte M.I. Kutuzov
Alexander I.
František I. (II.)
Sila
65 000 - 75 000 mužov 73 000 - 85 000 mužov
Straty
1305 mŕtvych
6940 ranených
573 zajatých
1 stratená zástava
15 000 mŕtvych alebo ranených
12 000 zajatých
180 stratených diel
50 stratených zástav
Bitky Trojkoalície
Wertingen Haslach-Jungingen Elchingen Ulm Trafalgar Caldiero Amstetten Dürenstein Schöngrabern Slavkov

Toto víťazstvo viedlo k podpísaniu tzv. Bratislavského mieru a zrušeniu rímskonemeckej ríše.

Predohra bitky

V roku 1804 sa Napoleon korunoval za cisára. V Európe mal však mnoho nepriateľov. Vojská proti Napoleonovi chystali Rakúšania a Rusi. Prusov si cisár kúpil za Hannoversko. Napoleona ohrozoval aj arcivojvoda Karol so silami v Taliansku. Spočiatku Napoleon sústredil svoje vojsko o sile asi 200 000 mužov v Boulogne, kde sa pripravoval na vpád do Anglicka. Celých 6 mesiacov využil pre každodenný výcvik. Po Napoleonovom rozhodnutí zaútočiť na východ hnal svojich vojakov rýchlosťou až 40 kilometrov denne, a tak už za 3 týždne bola jeho armáda v Nemecku. Následne prekročila rakúske hranice. Zvíťazil v bitke pri Ulme a vstúpil do Viedne. Zápas medzi tromi cisármi sa mal odohrať pri českom Slavkove.

Vojská, velitelia, rozostavenie vojsk

Spojenci mali k dispozícii asi 85 tisíc vojakov, kým Napoleon iba 67 tisíc. Spojenci obsadili Pracký kopec (pri obci Prace nemecky: Pratzen, v súčasnosti je na ňom Mohyla mieru), lebo očakávali, že z kopca sa bude lepšie útočiť. (Pracký kopec je s výškou 324 mnm najvyššou kótou tamojšieho Prackého návršia). Na kopci rozmiestnili aj 250 diel. Na pravom krídle kopca ostal generál Bagration a v zálohe vyčkávali cárske gardové jednotky. Napoleon rozmiestnil svoje delostrelectvo na výšinách Santon a Žuráň. Hlavné francúzske sily boli za riekou, ukryté hmlou.

Situácia na bojisku okolo 9.00 hod. V strede obec Prace nemecky: Pratzen a južne od nej Pracké návršie obsadené rusko-rakúskymi jednotkami (červené).

Bitka

Bitka sa začala tým, že sa o 7. hodine ráno ľavé krídlo a stred zostavy spojencov (2/3 mužstva) vydali v štyroch kolónach z Prackého kopca na slabšie Francúzske pravé krídlo k obci Telnice. Hlavné francúzske sily vyčkávali. O 9. hodine sa celý francúzsky stred pod velením maršala Soulta pohol proti tej časti zostavy spojencov, ktorá ostala na Prackom kopci. Ľavé krídlo spojencov sa tak muselo znovu otočiť a podniknúť protiútok na kopec, nad ktorým pomaly získavali kontrolu francúzske oddiely. Ale bolo už neskoro. Stred Francúzov sa stáčal ku rybníku a pomaly obkľučoval spojencov. Ťažké boje boli aj na ľavom spojeneckom krídle, kde Bagrationove jednotky utrpeli porážku. Francúzsky útok na Pratcký kopec bol úspešný, zmocnili sa mnohých diel a vytlačili nepriateľa k obciam Sokolnice a Telnice. Kde chaos v ustupujúcom spojeneckom vojsku dovŕšil úspešný útok vojsk maršala Davouta.[1][2]

Výsledok

Bitka sa skončila veľkým víťazstvom Francúzov. V bitke Napoleon stratil asi 7 000 vojakov, jeho nepriatelia prišli o 27 000 vojakov, čím stratili 37% svojej bojovej sily. Francúzsko a Rakúsko podpísalo v Pressburgu (Bratislave) dva dni po bitke 26. decembra 1805 mierovú dohodu, stratilo mnohé územia a muselo navyše platiť reparácie. Rímskonemecká ríša fakticky prestala existovať. Nemecké krajiny boli rozdelené medzi Francúzsko a Prusko. Vojna medzi týmito dvoma krajinami sa začala v roku 1806 a skončila až v roku 1815. Ruské vojsko sa stiahlo späť na svoje územie.

Napoleon bol svojím skvelým víťazstvom veľmi potešený. Verejne vzdal vďaku svojim vojakom. A začal rozdávať vysoké odmeny. 2 milióny frankov dal vyšším veliteľom a po 200 frankov každému vojakovi. Pre vdovy po padlých vojakoch zabezpečil vysoké dôchodky. Údajne tiež adoptoval osirotené deti, ktorým dovolil k ich pôvodnému krstnému menu pridať i meno Napoleon.

Referencie

  1. ŽIAROVSKÝ, Andrej. História / Napoleonov prešporský mier [online]. www.postoj.sk, [cit. 2020-12-04]. Dostupné online.
  2. ŽIAROVSKÝ, Andrej. Obrázok Wikipedia Situácia na bojišti kolem 9.00 hod, upravil Andrej Žiarovský (ozaj vylepšené so slovenskou legendou). [online]. [Cit. 2020-12-04]. Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.