Austrália (štát)

Austrália (z lat. terra australis = južná zem), dlhý tvar Austrálsky zväz (-normovaný preklad; iný preklad: Austrálske spoločenstvo[1]; angl. The Commonwealth of Australia), je štát na južnej pologuli v Austrálii a Oceánii. Rozlohou je Austrália šiesta najväčšia krajina na svete a zároveň je aj jediná krajina, ktorá sa rozkladá na celom kontinente. Austrálsky zväz zahŕňa aj niekoľko menších ostrovov, z ktorých najväčším je južne ležiaca Tasmánia. Austrália je federáciou (je zložená zo šiestich štátov a niekoľkých teritórií). Formou vlády je konštitučná monarchia.

Austrálsky zväz
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Advance Australia Fair
Miestny názov  
 • dlhýThe Commonwealth of Australia
 • krátkyAustralia
Hlavné mesto Canberra
35°18′ j.š. 149°7′ v.d.
Najväčšie mesto Sydney
Úradné jazyky angličtina
Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
generálny guvernér		 parlamentná konštitučná monarchia
kráľovná Alžbeta II.
Scott Morrison
Peter Cosgrove
Vznik oddelenie od Spoj. kr.:
1. január 1901 (Constitution Act)
3. marec 1986 (Australia Act)
Susedia -
Rozloha
 • celková
 • voda (%)		  
7 692 024 km² (6.)  
 km² (0,76 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2018)
 • sčítanie (2016)
 • hustota (2018)		  
25 047 300 (51.)
23 401 892
3,3/km² (236.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)		 2018
1 500 mld. $ (13.)
52 191 $ (17.)
Mena austrálsky dolár (= 100 centov) (AUD)
Časové pásmo
 • Letný čas		 (UTC+8 až +10)
(UTC+8 až +11)
Medzinárodný kód AUS / AU
Medzinárodná poznávacia značka AUS
Internetová doména .au
Smerové telefónne číslo +61
Gramotnosť: 99%
Mapa Austrálie

Geografia

Morskými susedmi Austrálie sú Indonézia, Východný Timor a Papua-Nová Guinea na severe, Vanuatu, Šalamúnove ostrovy a francúzske závislé územie Nová Kaledónia na severovýchode a Nový Zéland na juhovýchode. Najkratšia vzdialenosť medzi pevninou Papuy-Novej Guiney a Austráliou je približne 150 kilometrov. Austrálsky ostrov Boigu sa však nachádza len 5 kilometrov od pevniny Papuy-Novej Guiney, čo viedlo k zložitej dohode o hranici, aby mohli byť vodné trasy využívané obyvateľmi oboch krajín. Je tam subtropické, tropické a mierne podnebie.

Najdlhším a najvyšším pohorím Austrálie sú Veľké predelové vrchy, ktoré sa tiahnu pozdĺž východného pobrežia štátu. Najvyšším vrchom Austrálie je Kościuszkov vrch (2 228 m), ktorý leží v Snežných vrchoch (podcelok Austrálskych Álp a Veľkých predelových vrchov) na juhovýchode štátu.

Najnižší bod a zároveň najväčšie jazero Austrálie je slané Eyrovo jazero.

Štáty a teritóriá

Austrália sa skladá zo šiestich federálnych štátov a dvoch teritórií. Štátmi Austrálskeho zväzu sú:

Karpentarský
záliv
Veľký
austrálsky
záliv

Najdôležitejšími teritóriami sú Severné teritórium (hlavné mesto Darwin) a Teritórium austrálskeho hlavného mesta (hlavné mesto Canberra). Hlavné mesto Canberra vzniklo na základe federálnej dohody ako kompromis medzi dvoma najväčšími austrálskymi mestami – Sydney a Melbourne.

Všetky štáty majú vlastné dvojkomorové parlamenty, okrem Queenslandu a oboch spomenutých teritórií, ktoré majú jednokomorový parlament. Medzi právomoci štátnych parlamentov patrí výber daní a legislatíva v rôznych oblastiach, do ich pôsobnosti patrí tiež napr. súdnictvo a regulácia vzdelávania.

Austrália má tiež niekoľko zámorských území:

Dejiny

Austrália bola nepretržite obývaná už približne pred 50-tisíc rokmi. Pôvodnými obyvateľmi Austrálie sú domorodí obyvatelia (aborigéni) a ostrovania z Torreskej úžiny. Východná Austrália bola zámorským územím Veľkej Británie od roku 1770 a oficiálne vyhlásenou britskou kolóniou 26. januára 1788. Postupne, vďaka nárastu počtu obyvateľstva a preskúmaniu stále rozsiahlejších území, bolo vytvorených šesť kráľovských kolónií. 1. januára 1901 sa kolónie dohodli na vytvorení federácie a bol vytvorený Austrálsky zväz. Austrálsky zväz je od počiatkov stabilným demokratickým štátom a súčasťou (britského) Spoločenstva národov.

Politika

Prijatím ústavy Austrálskeho zväzu (Commonwealth of Australia) sa 1. januára 1901 vtedajšie britské kolónie na piatom svetadiele (Nový Južný Wales, Victoria, Queensland, Južná Austrália, Západná Austrália, Tasmánia) spojili do federácie. Hlavou štátu je aj naďalej britský monarcha (v súčasnosti kráľovná Alžbeta II.), ktorú v krajine zastupuje generálny guvernér (v súčasnosti Peter Cosgrove).

Zákonodarstvo je v rukách parlamentu, zloženého z dvoch komôr – senátu a snemovne reprezentantov. Volebné obdobie snemovne reprezentantov je trojročné, senátu šesťročné s tým, že sa každý tretí rok obmeňuje polovica poslancov. V čele vlády stojí ministerský predseda volený parlamentom a menovaný generálnym guvernérom.

V decembri 2020 Austrália zmenili svoju štátnu hymnu, Advance Australia Fair. Miesto „young and free“ budú o Austrálii spievať ako o „one and free“. Predchádzajúci text ignoroval pôvodných obyvateľov Austrálie. Zmenu navrhla premiérka štátu New South Wales, Gladys Berejiklian.[2]

Pôvod mena

Meno Austrália je odvodené z latinského australis, čo znamená južný a pochádza z povestí z 2. storočia o „neznámej južnej zemi“ (v latinčine terra australis incognita). Britský objaviteľ Matthew Flinders pomenoval krajinu Terra Australis, čo bolo neskôr skrátené do dnešnej podoby. Predtým, počas objaviteľských ciest holandských moreplavcov, niesla krajina názov Nova Holandicus, teda Nové Holandsko.

Referencie
  1. Austrália. In: Pyramída
  2. Australia changes national anthem to reflect indigenous past [online]. bbc.com, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.