Južná Amerika

Hlavnými priemyselnými odvetviami sú ťažobný priemysel, hutníctvo, chémia, potravinárstvo, strojárstvo, textilný kožiarsky a v poslednej dobe rozvíjajúci sa spracovateľský priemysel. Najdôležitejšími ťaženými nerastnými surovinami sú železná ruda (takmer 20 % svetovej ťažby Brazília), ropa (Venezuela, Brazília, Argentína), meď (najväčšie nálezisko na svete je v Čile), bauxit, jód (60 % svetovej ťažby je v Čile), zlato, striebro, zinok, zemný plyn, cín, uhlie, urán, mangán, nikel, chróm, diamanty (Brazília) a iné. Južná Amerika má najbohatšie zdroje vodnej energie na svete. V posledných desaťročiach sa stavajú veľké priehradné nádrže a hydroelektrárne.

Poľnohospodárska rastlinná výroba má plantážny, monokultúrny charakter. Orná pôda zaberá 6 % využiteľnej pôdy, lúky a pasienky 28,3 % a lesy 48 %. Najdôležitejšími pestovanými plodinami sú cukrová trstina, káva (40 % svetového zberu), citrusy, banány, kakao, ďalej pšenica, kukurica, ryža, sója, fazuľa, zelenina, slnečnica, bavlna, kokosové orechy alebo tabak. Veľký význam má chov hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných, koní, hydiny a lám, produkcia mäsa a koží, vlny. Južná Amerika je najlesnatejší kontinent sveta – prevažujú listnaté lesy.

Veľký význam pre hospodársky rozvoj má doprava – predovšetkým cestná, letecká a námorná. Najdôležitejšími prístavmi sú Santos, Rio de Janeiro, Porto Alegre, Maracaibo, Guayaquil, Buenos Aires, Montevideo a iné. Železničná doprava sa využíva na prepravu nákladov. Dôležitý je cestovný ruch.

Jednoduchosť tvaru kontinentu Južná Amerika je založená na jeho geologickej stavbe a geomorfologickom vývoji. Nad geologicky starými hlbinami Tichého oceánu, na západ od Panamskej šije po južný koniec pevniny, boli v treťohorách a štvrtohorách vyvrásnené v úzkom pruhu do veľhorských výšok juhoamerické Kordillery, nazývané Andy. Druhú časť jadro pevniny – tvorí rozľahlý starobylý Brazílsko-guyanský štít, zložený z najstarších hornín a vyvretých hlbinných telies. Medzi oboma hlavnými jednotkami, Andami a štítom, sa rozprestierajú rozľahlé nížiny: Orinocká, Amazonská a Laplatská. Oba celky pevniny sa viditeľne stýkajú len v oblasti strednej Bolívie, kde sa skladba západného kraja štítu ponára do hĺbky pod andské vrásy. Nachádza sa tu množstvo vodopádov, z ktorých Salto Angel (979 m) je najvyšší vodopád na svete. Najvyššou horou Brazílskej vysočiny je Pico de Bandeira 2 890 m n. m., pričom najvyšším vrchom celého Brazílsko-guyanského štítu je osamelá Pico da Neblina 3 014 m n. m.. Andy sa delia na tri časti: severnú, centrálnu a južnú. Severné Andy sa rozprestierajú na území Venezuely a Kolumbie. Majú ti vetvy, ktoré sú od seba oddelené širokými úvalmi vrásneho i zlomového pôvodu a pretekajú nimi rieky Cauca a Magdalena. Najvyšším vrchom je Cristobal Colón 5 775 m n. m.

Centrálne Andy sa delia na severnú a južnú časť. Ich najvyšším vrcholom je Ojos del Salado 6 880 m n. m. Najvyšším vrchom celej Južnej Ameriky je Cerro Aconcagua 6 959 m n. m. Južné Andy sú totožné s orografickým názvom Patagónske Andy. Dosahujú už nižšie výšky a vplyvom častých snehových zrážok sú i dnes silne zľadovatené. Ľadovcová modelácia vytvorila mnohé údolia, morské fjordy, zálivy a množstvo ostrovov. Súostrovie Galapágy sú sopečného pôvodu, Falkandy a Južná Georgia sú pevninského pôvodu.

Najväčšou činnou sopkou je Guallatiri (6 071 m n. m.), ktorá sa nachádza v Čile.

Väčšina územia Južnej Ameriky patrí do pásma rovníkového tropického a subtropického. V miernom klimatickom páse leží len oblasť Patagónie., ráz podnebia tu určujú morské prúdy, prevládajúce vetry a vertikálna členitosť povrchu, preto je veľký rozdiel v klíme západného a východného pobrežia, medzi nížinami a horami Východné pobrežie je bohaté na zrážky a tiež tichomorské SZ svahy Ánd. Hlavným zdrojom zrážok je Atlantický oceán a v oblasti tropických dažďových pralesov silnie vplyv zrážok vznikajúcich výparom v priebehu dňa. Oproti tomu stredozápadný okraj Južnej Ameriky je suchší a chladnejší. Podnebie je v tejto oblasti ovplyvnené studeným Peruánskym prúdom a výstupnými hlbinnými prúdmi Tichého oceánu. Výnimkou je čilská Patagónia, ktorá leží v zrážkovom tieni Ánd. Je výrazne suchšie a v zime dochádza k prenikaniu chladného antarktického vzduchu.

Najdlhšou a najväčšou riekou Južnej Ameriky a celého sveta je Amazonka (7 025 km dlhá, povodie 7180 tis. km²). Pramení v Peru, preteká celou nížinou, pokrytou tropickými dažďovými lesmi, a vlieva sa do Atlantického oceánu ústím, ktoré je široké až 200 km. Jej najväčšími prítokmi sú Madeira, Purus, Tapajós, Xingu, Japurá, Rio Negro a ďalšie. Väčšinu Guyanskej vysočiny odvodňuje ďalší veľtok – Orinoko. Do zálivu Rio de la Plata ústi Paraná s prítokom Paraguaj a Uruguaj. Brazílsku vysočinu odvodňuje Sao Francisco. Najväčšími andskými riekami sú Magdalena, Cauca, Maranon, Huallaga, Ucayali, Urubamba a iné. Významnou riekou Patagónie je Rio Negro, ktoré ústi do Atlantického oceánu. V Južnej Amerike nájdeme niekoľko typov jazier: lagunárne, slané močiare, tektonického pôvodu a ľadovcové jazerá v Patagónskych Andách.