Televízia (prenos)

Televízia (gr. tele – ďaleko + lat. visio - videnie, zjav, predstava) je v najširšom zmysle prenos obrazu elektrickou cestou[1] alebo (bezdrôtový či drôtový) prenos televízneho signálu na diaľku[2], prípadne systém na takýto prenos[3]. V užšom zmysle sa definícia obmedzuje len na prenos pohyblivých obrazov resp. systém takéhoto prenosu[4][5] alebo sa obmedzuje rôznymi inými spôsobmi, ako vidno napr. z nasledujúcich definícií televízie:

  • forma telekomunikácie určená na prenos signálov reprezentujúcich scény, pričom obrázky týchto scén sú pri ich prijímaní reprodukované na obrazovke[6]
  • elektronický spôsob snímania, prenosu a šírenia audiovizuálnych sociálnych informácií na určitú vzdialenosť s relatívne neobmedzenou možnosťou ich príjmu[1]
Braun HF 1, Nemecko, 1959

Prostriedok masovej informácie a propagandy

Televízia je okrem iného významným prostriedkom masovej informácie a propagandy. Televízia ako prostriedok masovej informácie a propagandy plní funkciu informatívno-poznávaciu, výchovno-vzdelávaciu, rekreačno-oddychovú, osvetovú, regulatívnu, direktívnu, hedonistickú ap. Publicistické a umelecké diela nielen šíri, sprostredkúva, ale predovšetkým podnecuje, organizuje a realizuje ich tvorbu vo forme špecifickej, audiovizuálnej interpretácie a osobitným spôsobom ich multiplikuje. Televízia je zároveň komplexne integrovanou kultúrnou inštitúciou prezentujúcou sa predovšetkým syntézou publicistiky a dramatiky, šírením informácií vo forme faktov a fikcie. Estetizuje fakty a dokumentarizuje umenie. Plní úlohy v komplexe politického, občianskeho, kultúrneho a estetického pôsobenia. Vplýva na verejnú mienku, formuje spoločenské vedomie, ovplyvňuje sociálne konanie širokých más, vedie divákov k rôznym spoločenským a iným aktivitám.[1]

Prenos

Z fyzikálneho hľadiska je televízia prenos obrazu elektrickou cestou pomocou elektromagnetických vĺn. Obraz sa sníma televíznou kamerou, ktorej hlavnou súčasťou je snímací prvok (snímacia elektrónka, CCD polovodičový prvok) Získaný signál sa prenáša veľmi krátkymi elektromagnetickými vlnami vysielanými televíznym vysielačom alebo je prenášaný koaxiálnym káblom. V televíznom prijímači, ktorého hlavnou súčasťou je obrazovka, sa vytvára obraz moduláciou elektrónového lúča obrazovým signálom privádzaným na riadiacu mriežku obrazovky. Prenos sa uskutočňuje rozkladom obrazu na vodorovné riadky. Riadkovanie vo vysielači a prijímači musí prebiehať synchrónne. Celý obraz musí byť prenesený v dobe kratšej, ako je časový interval charakterizujúci zrakovú zotrvačnosť[7].

Referencie
  1. FILIT: televízia
  2. CSÁDEROVÁ, Ľubomíra, a kol. Elektrotechnický náučný slovník. 1. vyd. Zväzok Oznamovacia elektrotechnika. Bratislava : Alfa, 1985. 8 zv. (519 s.) (Edícia elektrotechnických slovníkov.) Heslo televízia.
  3. televize. In: Malá československá encyklopedie VI Š-Ž. 1. vyd. Praha: Academia, 1987. s. 151.
  4. Encyclopædia Britannica: television (TV)
  5. televízia. In: PAULIČKA, Ivan, a kol. Všeobecný encyklopedický slovník. 1. slovenské vyd. Zväzok S – Ž. Praha : Ottovo nakladatelství v divízii Cesty, 2002. 4 zv. (1064 s.) ISBN 80-7181-768-6.
  6. Electropedia.org: television
  7. FILIT: televízia (fyzika)

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.