Fundyjský záliv

Fundyjský záliv (-normovaný názov; zriedkavo: Fundská zátoka, Fundyjská zátoka, Fundský záliv; angl. Bay of Fundy, franc. Baie de Fundy) je zátoka na Atlantickom pobreží Severnej Ameriky, severovýchodne od zátoky Maine medzi kanadskou provinciou New Brunswick a Nova Scotia. Nepatrná časť tiež leží na území amerického štátu Maine.

Zátoka Fundy Bay na východnom pobreží Severnej Ameriky.

Francúzsky cestovateľ a geograf Samuel de Champlain pomenoval zátoku počas expedície Pierra Dugua v roku 1604 Baie Française (Francúzska zátoka).

Poloha

Medzinárodná hydrografická organizácia označila za juhozápadný okraj zátoky Fundy ako líniu severozápadného smeru medzi Cape St. Mary (44° 05' N) v Novom Škótsku cez Machias Seal Island (67° 06 'W) a na západe končiacou pri Little River Head (44° 39' N) v americkom štáte Maine.[1] Samotná zátoka má v svojej východnej a severovýchodnej časti dve menšie zátoky, východná sa nazýva Minas Basin a severovýchodná Chignecto Bay.

Prírodné pomery

Fundyjský záliv je dlhý 151 km. Je známy predovšetkým pre svoje veľké prílivy, ktoré sú považované za najvyššie na svete.[2] Výška prílivu sa pohybuje od 16,8 m v Ungava Bay a 17 m pri Burntcoat Head. Najvyšší príliv v zátoke bol zaznamenaný v panve Minas v noci z 4. na 5. októbra 1869 počas tropického cyklónu, kedy voda dosahovala 21,6 m.

Geológia
Pieskovce wolfvilleského súvrstvia pri Lower Cape.

Geologicky je zátoka tvorená hlavne sedimentami a vulkanitmi newarkskej superskupiny, ktorá tu je v rámci Severnej Ameriky najlepšie odkrytá a tvorí tu i plošne najrozsiahlejšie výskyty. V tejto oblasti ju tvorí 5 súvrství: najstaršie triasové wolfvilleské a blomidonské tvorené prevažne červenými kontinentálnymi a jazernými klastikami (pieskovce, prachvoce a ílovce), spodnojurskými tholeitovými bazaltmi (bazalty North Mountain), vápencami a pieskovcami (súvrstvie Scots Bay) a ďalšími červenými klastikami súvrstvia McCoy Brook.[3]

Živočíšstvo

Časť zátoky Fundy, Shepody Bay a panvy Minas je súčasťou kanadskej chránenej vtáčej hemisférickej rezervácie.

Referencie
  1. Limits of Oceans and Seas, 3rd edition [online]. International Hydrographic Organization, 1953, [cit. 2010-08-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.
  3. Olsen, P.E., Schliesche, R.W., Gore, P.J.W., 1989, Tectonic, Depositional, and Paleoecological History of Early Mesozoic Rift Basins, Eastern North America Field Trip Guidebook T351. International Geological Congres Field Trip T351. American Geophysical Union, Washington, 174 s.

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.