Kórejská republika

Všeobecná mapa Kórejskej republiky

Názov Kórea, ktorý sa používa v „západnom“ svete, sa odvodzuje od názvu stredovekého kráľovstva Korjo (고려). Do Európy ho priniesol Marco Polo zo svojich výprav do Číny. V samotnej Kórei (tak na severe ako aj na juhu) sa používa výlučne na označenie obdobia panovania dynastie Korjo (918 – 1392).

V Kórejskej republike sa na označenie štátu používa názov „Hanguk“ (한국, krajina ľudu Han), jazyka „Hangugo“ (한국어, jazyk národa Han), celého polostrova „Hanbando“ (한반도, polostrov Han). Je to skrátený tvar od „Tähan minguk“ (대한민국) čo v preklade znie ako „Republika veľkého národa Han“. Tento názov sa odvodzuje od 10 rokov trvajúceho cisárstva „Tähan čeguk“ (대한제국) (1897 – 1907) a od troch kmeňov Han (Činhan – 진한, Mahan – 마한 a Pjonhan – 변한), ktoré obývali južnú časť Kórejského polostrova niekedy na začiatku nášho letopočtu.

Až 99,9% obyvateľstva Kórejskej republiky tvoria Kórejčania. S počtom 51,4 miliónov sa zaraďuje na 27. miesto na svete. Hustotou zaľudnenia 507 osôb / km² je jednou z najhustejšie obývaných krajín na svete (23. miesto). Tak ako sa menili všetky sféry kórejskej spoločnosti, tak sa v posledných desaťročiach prudko menilo aj zloženie obyvateľstva. Prevažne agrárna krajina 50-tych rokov 20. storočia (počet obyvateľov zamestnaných v poľnohospodárstve dosahoval až 60%, v mestách žilo 20%) sa zmenila na vysoko urbanizovanú (v mestách dnes žije 75%) a priemyselnú krajinu (dnes pracuje v poľnohospodárstve 6,4% obyvateľov), v súčasnosti na post-priemyselnú krajinu.

Za vysoký stupeň urbanizácie je zodpovedné najmä:

• situácia po kórejskej vojne – veľký počet utečencov zo severu
• od 60. rokov prudký priemyselný rozvoj sústredený v mestách
• v 70. rokoch hnutie „Nová dedina“ (Sämaul undong 새마을 운동)

Najväčšie mestá majúce viac ako milión obyvateľov sú Soul (서울, okolo 11 miliónov obyvateľov), Busan (부산, 3,7), Inčon (인천 2,5), Daegu (대구 2,5), Ulsan (울산 2), Dedžon (대전 1,4) a Kwangdžu (광주 1,4).

60-te roky 20. storočia boli charakterizované vysokým prirodzeným prírastkom obyvateľstva vo výške 2,6%. Klesavý trend v posledných rokoch (pokles na 1% v 90-tych rokoch) sa prejavil najviac v súčasnosti, keď prirodzený prírastok obyvateľstva dosahuje 0,62%.

Z pohľadu náboženskej príslušnosti 46% ľudí sa nehlási k žiadnemu konkrétnemu náboženstvu či cirkvi. Zvyšných 54% je rozdelených v pomere 26% kresťanov, 26% budhistov, 1% konfuciánov a 1% iné menšinové vyznania (napr. čondokjo, islam atď.)

Rozdelenie na provincie

V súčasnosti je Kórejská republika delená na:

Soul

Kórejská republika je parlamentnou demokraciou prezidentského typu. Hlavou štátu a zároveň najvyšším predstaviteľom výkonnej moci je prezident volený vo všeobecných voľbách na jedno volebné obdobie raz za päť rokov bez možnosti znovuzvolenia. Prezidentom štátu je Moon Jae-in. Prezident menuje premiéra a celý vládny kabinet so súhlasom parlamentu.

Druhou zložkou moci je jednokomorový parlament Kukhwe (국회, Národné zhromaždenie). Zástupcovia do kórejského parlamentu (299 miest) sú volení vo všeobecných voľbách, ktoré sa konajú každé 4 roky. Parlamentný systém je založený na viacerých politických stranách. Posledné parlamentné voľby sa konali v auguste 2012. Od týchto volieb sú v parlamente poslanci za 4 štyri politické strany: strana Saenuri (새누리당; 142 miest v parlamente), Nová politická aliancia pre demokraciu (새정치민주연합; 130 miest), Zjednotená progresívna strana (통합진보당; 5 miest), Strana justície (정의당; 5 miest) a dvaja nezávislí poslanci.

Prvá ústava Kórejskej republiky bola schválená 17. júla 1948. Odvtedy prešla 5 veľkými zmenami (v rokoch 1960, 1961, 1972, 1980 a 1987). So zmenou ústavy nastala aj zmena vo vládnutí a tieto hraničné roky sú zároveň roky nasledujúcich „republík“ – momentálne je to tzv. 6. republika (od roku 1988 dodnes).

Krajina označovaná ako jeden z „Ázijských tigrov“ prešla za posledných 50 rokov obrovskými celospoločenskými zmenami, týkalo sa to aj hospodárstva. Prakticky až do 60. rokov 20. storočia Kórea bola tradičnou poľnohospodárskou krajinou, kde až takmer 60% ekonomicky činného obyvateľstva pracovalo v poľnohospodárstve (dnes je to 6,4%).

Navyše charakter hospodárstva bol zdedený ešte z feudalizmu a čias kolonializmu (do roku 1945), navyše úplne zničené počas Kórejskej vojny (1950 – 1953).

Od nástupu generála Pak Čong-hi (박정희) k moci sa situácia začala postupne meniť. Na základe urovnania vzťahov s Japonskom v roku 1965 poskytlo Japonsko Kórejskej republike odškodnenie vo výške 300 miliónov USD. Navyše si vláda zobrala od USA dlhodobú pôžičku vo výške 200 miliónov USD. Investície do modernizácie priemyslu a strategické partnerstvá vlády so súkromným sektorom t. j. podpora tzv. Čebolov (ako sú Hyundai (현대), Samsung (삼성), Daewoo (대우), Goldstar – LG atď.) dali ekonomike prudký impulz.

Tak sa mohol HDP vo výške asi 2 miliárd USD zo začiatku 60. rokov (porovnateľný s najchudobnejšími krajinami Ázie a Afriky) zvýšiť na súčasných okolo 1 650 miliárd USD (v roku 2018). HDP na hlavu (per capita) sa zvýšilo z asi 100 USD na súčasných 41 351 USD (2018), čo je asi 25-krát viac ako na Severe a zároveň porovnateľné s vyspelými európskymi krajinami. Dnes na základe nominálneho HDP je juhokórejská ekonomika 10. najsilnejšou na svete.

V roku 1997 prekonala aj Kórejská republika Ázijskú ekonomickú krízu.

Ekonomický rast po prekonaní krízy:

1998 – 1999 – 2000 – 2001 – 2002 – 2003 – 2004 – 2005

6,9% – 9,5% – 8,5% – 3,3% – 7% – 3,1% – 4,6% – 3,9%

S rastom okolo 4%, infláciou 2% a nezamestnanosťou na úrovni 3,7%, HDP nominálne vo výške 793 miliárd USD (10. miesto na svete) stojí ekonomika Kórejskej republiky dobre, ale udržateľný rozvoj stále vyžaduje pokračovanie reforiem.

Budhistický chrám Seoraksan

• Nový rok (1. januára) – začiatok nového roka podľa solárneho kalendára
• Sollal (설날) – 1. deň 1. mesiaca – začiatok nového roka podľa lunárneho kalendára – tradičný začiatok roka vo Východnej Ázii
• Samil undong (삼일운동) – 1. marca – oslava výročia Hnutia nezávislosti 1. marca (1919), keď sa po celom polostrove rozšírilo ľudové hnutie za nezávislosť
• Deň sadenia stromov Šikmogil (식목일) – 5. apríla – v Kórejskej republike sa hromadne sadia stromy
• Deň detí – 5. mája – veľké oslavy pre deti po celej krajine
• sviatok Tano (단오)
• Budhove narodeniny (석가탄신일) (8. deň 4. mesiaca) – podľa lunárneho kalendára – ulice sú vyzdobené, budhisti oslavujú v svätyniach
• Pamiatka padlých v boji (현충일) (6. júna) – celonárodná slávnosť oslavy pamiatky všetkých Kórejčanov, ktorí padli v boji za vlasť
• Deň ústavy Kórejskej republiky (제헌절) (17. júla) – výročie prvej ústavy Kórejskej republiky z roku 1948
• Deň oslobodenia (15. augusta)(광복절) – výročie oslobodenia zo 40-ročnej japonskej okupácie (1945) a výročie vzniku Kórejskej republiky v roku 1948
• Deň vďakyvzdania Čchusok (추석) – 15. deň 8. mesiaca – podľa lunárneho kalendára – najväčší a najviac tradičný kórejský sviatok, keď sa všetci Kórejčania vracajú do svojho rodiska, navštevujú hroby predkov, vzdávajú im vďaku a celá rodina spolu oslavuje
• Deň založenia národa (개천철) (3. októbra) – podľa mýtu v tento deň v roku 2333 pred Kr.. Tangun (단군) založil kórejský národ
• Ježišove narodeniny (성탄절) (25. decembra) – oslava Vianoc na západný štýl, oslavujú všetci Kórejčania či sú kresťania alebo nie

V roku 2010 pripadne Sollal (설날)– kórejský nový rok (1. januára podľa lunárneho kalendára) na 14. februára, Budhove narodeniny (8. apríla podľa lunárneho kalendára) na 21. mája a sviatok Čchusok (추석) (15. augusta podľa lunárneho kalendára) na 22. septembra.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kórejská republika

• Komplexné údaje o Kórejskej republike