Curaçao

Curaçao je ostrov pri pobreží Venezuely, jedna z krajín Holandského kráľovstva. Spolu s ostrovmi Aruba a Bonaire tvorí tzv. ABC ostrovy Záveterných ostrovov a je súčasťou Malých Antíl.

Curaçao
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Himno di Kòrsou
Miestny názov  
 • dlhýLand Curaçao (hol.)
 • krátkyCuraçao (hol.)
Hlavné mesto Willemstad
12°7′ s.š. 68°56′ z.d.
Najväčšie mesto Willemstad
Úradné jazyky holandčina, papiamento
Štátne zriadenie

Kráľ
Guvernér
Predseda vlády		 konštituentná krajina
Holandského kráľovstva
Viliam Alexander
Lucille George-Wout
Hensley Koeiman
Vznik 10. október 2010 (rozdelenie Holandských Antíl)
Susedia žiadny (ostrovný štát)
Rozloha
 • celková
 • voda (%)		  
444 km²   
– km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • hustota (2016)		  
158 986

358/km²
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)		 2012
3,1 mld. $ (184.)
20 020 $ (46.)
Index ľudského rozvoja (2012) 0,811 (?.) – vysoký rozvoj
Mena antilský gulden (ANG)
Časové pásmo
 • Letný čas		 AST (UTC-4)
bez zmeny (UTC-4)
Medzinárodný kód CW
Internetová doména .cw, .an
Smerové telefónne číslo +599 9

Hoci sa tu bežne hovorí papiamentom, po anglicky a španielsky, úradným jazykom je holandčina.

Ostrov je známy svojimi rezerváciami, kde sú k videniu jedny z najväčších kaktusov na svete (kadushi), najrozličnejšie druhy živočíchov - žaby, vtáky, nejedovatí hadi a jašterice. Urbanizmus Antíl a Curaçao je taký preslávený, že sa niektoré miesta dostali i na listinu svetových chránených pamiatok UNESCO. Vo Willemstade je k videniu starý, drevený pontónový most, alebo jedna z najstarších synagóg na americkom kontinente. Zachované stavby sú zmes z počiatku 18. storočia.

Dejiny

Pôvodní obyvatelia Curaçao boli americkí Indiáni menom Arawak. Prví Európania, ktorí videli ostrov, patrili k posádke španielskej výpravy vedenej Alonsom de Ojeda v roku 1499. Španieli zdecimovali Arawakov (miestnych Indiánov) chorobami ako kiahne a osýpky. Ostrov obsadili Holanďania v roku 1634. Holandská západoindická spoločnosť založila hlavné mesto Willemstad na brehu zátoky nazvanej Schottegat. Curaçao bolo v tom čase na okraji záujmu, pretože na ňom nebolo mnoho vecí, o ktoré sa kolonisti zaujímali. Nielenže na ňom nebolo žiadne zlato, ale ani dostatok potravín či vody. Ale prirodzený prístav Willemstad sa ukázal byť ideálnym miestom pre obchod. Obchod a plavba - ale aj pirátstvo - sa stali na Curaçao najdôležitejšími ekonomickými činnosťami. Navyše Curaçao začal zohrávať kľúčové postavenie v atlantickom obchode s otrokmi. Holandská západoindická spoločnosť urobila v roku 1662 z ostrova centrum pre obchodovanie s otrokmi. Holandskí veľkoobchodníci priviedli otrokov z Afriky do obchodnej oblasti nazývanej Asiento. Odtiaľ boli otroci predávaní a naloďovaní do rôznych cieľov v južnej Amerike a Karibiku.

Obchod s otrokmi urobil ostrov bohatším a viedol k pôsobivému koloniálnemu budovaniu stavieb, ktoré tu stoja dodnes. Curaçao má rysy architektúry, v ktorej sa miešajú rôzne holandské a španielske koloniálne štýly. Široký okruh rôznych historických budov vo Willemstade je zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vidiecke domy (plantážnické domy) a domy v západoafrickom štýle (obydlia otrokov) sú roztrúsené po celom ostrove. Mnohé z nich sú reštaurované a prístupné návštevníkom.

Referendá o nezávislosti

Od júna 2000 do apríla 2005 mal každý ostrov Holandských Antíl svoje referendum o ďalšom politickom smerovaní. Obyvatelia vyberali jednu zo štyroch možností:

  • tesné väzby s Holandskom
  • zostať v spoločenstve Holandských Antíl
  • samospráva ako krajina vnútri Holandského kráľovstva (samostatný ostrov v rámci Hol. kráľovstva)
  • nezávislosť (plná štátna nezávislosť)

Výsledky referend:

OstrovDátum referendaHlasovanie za tesné spojenie s HolandskomHlasovanie za zotrvanie v Holandských AntiláchHlasovanie za samostatný ostrov v rámci Hol. kráľ.Hlasovanie za nezávislosťReferencie
Sint Maarten22. júna 200011,6 %3,7 %69,9 %14,2 %[1]
Bonaire10. septembra 200459,0 %15,9 %24,1 %<1 %[2]
Saba5. novembra 200486,05 %13,18 %-<1 %[3]
Curaçao8. apríla 200523 %-68 %5 %[4]
Sint Eustatius8. apríla 200520 %76 %-1 %[4]

Dňa 26. novembra 2005 sa konala konferencia medzi vládami Holandska, Aruby, Holandských Antil, a každého nástupníckeho ostrova v Holandských Antilách. Záverečná reč uvádzala, že sa vytvorí samospráva pre Curaçao a Sint Maarten (podobná Arube), plus nový stav pre Bonaire, Saba, a Sint Eustatius (tesné zväzky s Holandskom) a nadobudnú platnosť 1. júla 2007.

V roku 2008 sa na základe predchádzajúceho referenda rozpúšťajú Holandské Antily na jednotlivé ostrovy. Po Arube aj Curaçao získa plne autonómny štatút a má vlastnú vlajku, znak, vládu a samosprávu vo všetkých otázkach okrem zahraničnej politiky a obrany, ktoré zostávajú v kompetencii Holandska. Curaçao má právo vyhlásiť referendum s otázkou o úplnej nezávislosti od Holandska, ak bude chcieť.

Referencie
  1. Bureau for Constitutional Affairs - St. Maarten. Referendum Comparison [online]. [Cit. 2008-01-30]. Dostupné online.
  2. Kley, Brigitte. Results Referendum [online]. Bonaire Talk, [cit. 2007-02-02]. Dostupné online.
  3. Saba Tourist Bureau. Referendum on the Constitutional Future of Saba 2004 [online]. [Cit. 2007-02-02]. Dostupné online.
  4. van den Berg, Stephanie. Curacao votes for more autonomy [online]. Caribbean Net News, 2005-04-11, [cit. 2007-02-02]. Dostupné online.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Curaçao


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.