Olovo

Olovo (lat. Plumbum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pb a protónové číslo 82. Olovo patrí medzi ťažké kovy s nízkym bodom tavenia, je to kujný kov odolný voči korózii (na povrchu sa vytvorí vrstvička oxidov, ktoré zabraňujú ďalšej korózii).

Olovo
(plumbum)
tálium  olovo  bizmut
Sn

Pb

Fl
82
Periodická tabuľka
6. perióda, 14. skupina, blok p
kovy
Vzhľad
sivý kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 207,2 g·mol1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 4f14 5d10 6s2 6p2
Atómový polomer 175 pm
Kovalentný polomer 146 pm
Kovový polomer 175 pm
Van der Waalsov pol. 202 pm
Iónový polomer
pre: Pb2+
120 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 2,33 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 715,6 kJ.mol1
2: 1 450,5 kJ.mol1
3: 3 081,5 kJ.mol1
Oxidačné číslo(a) II, IV
Št. potenciál
(-0.126)
Pb2+/Pb V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 11,34 kg·dm3
Hustota kvapaliny
(pri 600,61 K)
10,66 kg·dm3
Teplota topenia 600,61 K (327,46 °C)
Teplota varu 2 022 K (1 748,85 °C)
Sk. teplo topenia 4,77 kJ·mol1
Sk. teplo varu 179,5 kJ·mol1
Tepelná kapacita 26,650 J·mol1·K1
Tlak pary
p(Pa) 1101001 k10 k100 k
pri T(K) 9781 0881 2291 4121 6602 027
Iné
Kryštálová sústava kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus diamagnetický
Elektrický odpor 208 nΩ·m
Tep. vodivosť 35,3 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť 28,9 µm·m−1·K−1
Youngov modul 16 GPa
Pružnosť v šmyku 5,6 GPa
Objemová pružnosť 46 GPa
Poissonovo č. 0,44
Tvrdosť (Mohs) 1,5
Tvrdosť (Brinell) 38,3 MPa
Reg. číslo CAS 7439-92-1
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
 204Pb 1,4 % 1,4x1014 r. α 2,186 200Hg
 205Pb synt. 1,53x107 r. ε 0,051 205Tl
206Pb 24,1 % stabilný s 124 neutrónmi
207Pb 22,1 % stabilný s 125 neutrónmi
208Pb 52,4 % stabilný s 126 neutrónmi
 210Pb stopy 22,3 r. α 3,792 206Hg
synt.   β- 0,064 210Bi
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému olovo.
Chemický portál

V prírode sa vyskytuje ako minerál galenit (sulfid olovnatý - PbS) - hlavná ruda olova, prípadne v niektorých ďalších sulfidoch a viacerých sekundárnych mineráloch (ceruzit, anglesit, atď...). Používa sa na ochranu pred rádioaktívnym žiarením, do olovených akumulátorov (napr. v automobiloch) a ako ochranný plášť podmorských a podzemných káblov.

Toxicita

Olovo sa po resorpcii dostáva krvou do tkanív. V krvi sa viaže na bielkoviny. Najväčšie zásoby olova v tele sú v kostiach a mozgu. Olovo sa z tela vylučuje dlhodobo, zlúčeniny olova majú mutagénne účinky. Olovo má negatívne účinky na srdcovo-cievny systém, reprodukciu, imunitný systém a tráviaci trakt. Karcinogénne účinky zatiaľ nie sú potvrdené ale ani vyvrátené. Vysoké koncentrácie spôsobujú slabosť v prstoch, zápästí alebo členkoch, stratu pamäti, chudokrvnosť a poruchy v krvnom obehu. Nezvratné poškodenie sa prejavuje symptómami akými sú: poruchy krvi, u detí dochádza k vzniku mentálnej retardácie, až k úmrtiu.

Regulácia

Od roku 2006 je v Európskej únii regulované smernicou RoHS v niektorých elektronických a elektrických zariadeniach, rovnako ako ortuť, kadmium, šesťmocný chróm, polybrómované bifenyly (PBB) alebo polybrómované difenylétery (PBDE).[1]

Referencie

  1. Miroslav Šuta: Zákaz některých chemikálií v nových spotřebičích, Odpady, 9/2006

Externé odkazy

  • Vladimír Bencko, Miroslav Cikrt, Jaroslav Lener: Toxické kovy v životním a pracovním prostředí člověka, Grada 1995, ISBN 80-7169-150-X
  • Miroslav Šuta: Účinky výfukových plynů z automobilů na lidské zdraví, Český a Slovenský dopravní klub 1996, ISBN 80-901339-4-0

Iné projekty

  • Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o olovo
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému olovo
  • Wikislovník ponúka heslo olovo
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.