Aljaška

• Hlavné mesto: Juneau
• Počet obyvateľov: 710 231 [2]
• Telefónna predvoľba: 907
• Štátny kvet: voľne rastúca aj pestovaná nezábudka, prijatá teritoriálnou legislatívou v roku 1917. Je to trvalka, ktorú možno nájsť naprieč celou Aljaškou od Hyderu na arktickom pobreží až po Aleuty.
• Štátny vták: snehuľa kapcavá (Willow Ptarmigan), prijatá teritoriálnou legislatívou v roku 1955.
• Štátna pieseň: Alaska's Flag – Aljašská vlajka
• Štátny strom: smrek sitkanský, prijatý aljašskou legislatívou v roku 1962.
• Štátna ryba: losos čavyča, prijatý 1962.
• Štátny drahokam: nefrit, prijatý 1968.
• Štátny nerast: zlato, prijaté 1968.
• Štátny šport: psie záprahy, prijaté 1972.
• Štátny morský cicavec: veľryba grónska, prijatá 1983.
• Štátna fosília: mamut, prijatý 1986.
• Štátny hmyz: vážka štvorškvrnná, prijatá 1995.
• Štátny suchozemský cicavec: los, prijatý 1998.
• Motto: „North to the Future“ – Na sever do budúcnosti.
• Štátna vlajka: Veľký voz a Polárka na modrom pozadí. Bola navrhnutá v roku 1926 trinásťročným eskimáckym chlapcom Bennim Bensonom a v roku 1959 oficiálne prijatá ako štátna vlajka. Bennie vyhral v súťaži o najlepší dizajn vlajky štipendium v hodnote 1000 dolárov a hodinky.

Aljaška je jedným z dvoch štátov USA, ktoré nesusedia so žiadnym ďalším štátom USA (tým druhým je Havaj). Od štátu Washington ju delí 800 km (500 míľ) kanadského územia. Aljaška je teda exklávou – je síce súčasťou kontinentálneho územia USA, ale nie kontinuálneho (ďalšie tri exklávy USA sú oblasti Northwest Angle v Minnesote, Point Roberts vo Washingtone a mesto Alburgh vo Vermonte). Aljaška je taktiež jediným štátom, ktorého hlavné mesto je dostupné len loďou alebo lietadlom. Juneau nespája so zvyškom štátu žiadna cesta.

Na východe Aljaška susedí s kanadským teritóriom Yukon a provinciou Britská Kolumbia, z juhu ju obmýva Aljašský záliv a Tichý oceán, na západe Beringov prieliv, Beringovo a Čukotské more a na severe Beaufortovo more a Severný ľadový oceán.

Aljaška znázornená na územnom zvyšku USA, pre lepšiu predstavu jej rozlohy.

S rozlohou 1 477 261 km² je Aljaška najväčším štátom Spojených štátov amerických, pričom je viac ako dvakrát väčšia ako druhý najväčší štát Texas. Keby bola Aljaška samostatným štátom, bola by devätnástym najväčším štátom sveta. Keby sa mapa Aljašky položila na mapu 48 štátov kontinuálneho územia USA, prekrývala by Texas, Oklahomu, Kansas, Nové Mexiko a Colorado; ak by bol najzápadnejší bod Aljašky umiestnený na miesto San Francisca (Kalifornia), jej najvýchodnejší bod by bol až v Jacksonville na Floride. Aljaška samotná má tiež viac kilometrov pobrežia než celé kontinuálne územie USA dohromady.

Geografia Aljašky sa jednoduchšie popisuje ak územie rozdelíme do regiónov:

• Južná centrálna Aljaška je oblasť južného pobrežia. V tejto oblasti žije väčšina obyvateľstva celého štátu a ležia tu viaceré rozrastajúce sa mestá ako napríklad Anchorage, Palmer a Wasilla. Jadrom ekonomiky tejto oblasti sú ropné rafinérie, doprava a turizmus, pričom významnou mierou prispievajú aj dve vojenské základne.

V blízkosti výskumnej stanice Little Port Walter na juhovýchode Aljašky

Aljašský polostrov a Aleuty

Rybárske lode na rieke Naknek

• Na juhovýchodnom výbežku, tiež známom pod názvom juhovýchodná Aljaška, sa nachádzajú najväčšie mestá Aljašky, vrátane hlavného mesta Juneau, pobrežné ľadovce a rozsiahle lesy. Ekonomika tejto oblasti sa opiera o turizmus, rybárstvo a lesníctvo, sídli tu tiež vláda štátu.
• Juhozápadnú Aljašku tvorí najmä pobrežie Tichého oceánu a Beringovho more. Táto oblasť je síce len riedko osídlená a nie je napojená na systém ciest, ale je veľmi dôležitá pre rybársky priemysel. Až polovica rýb ulovených na západnom pobreží USA pochádza z Beringovho mora a najväčšia továreň na spracovanie lososa červeného (Oncorhynchus nerka) sa nachádza v Bristolskom zálive. V oblasti juhozápadnej Aljašky sa nachádzajú národné parky Katmai a Lake Clark a viaceré rezervácie. Spadá sem Cookova zátoka, Bristolský záliv a jeho povodia, Aljašský polostrov a Aleuty. Oblasť je tiež známa vlhkým podnebím a častými búrkami. Prevažuje tu tundra a vo veľkých množstvách sa tu vyskytujú lososy, medvede hnedé, soby karibu a rôzne druhy vtákov a morských cicavcov.
• V oblasti vnútrozemia Aljašky sa nachádza mesto Fairbanks. Pre geografiu tejto oblasti sú typické veľké rozvetvené rieky ako Yukon a Kuskokwim a arktická tundra.
• Aljašský buš je ťažko prístupná a najmenej obývaná oblasť Aljašky. Zahŕňa 380 osád a malých mestečiek ako Nome, Bethel, Kotzebue a Barrow, ktoré je najsevernejším mestom Spojených štátov.

V severovýchodnej časti Aljašky sa nachádza chránená oblasť nazývaná Arctic National Wildlife Refuge, ktorá sa rozprestiera na území 79 318 km². Väčšinu severozápadu Aljašky zaberá oblasť národných ropných zásob, ktorá má až 93 100 km². Táto oblasť je od najbližšieho permanentne osídleného miesta vzdialená približne 190 km – ide o oblasť najvzdialenejšiu od stáleho osídlenia v rámci USA.

Vďaka veľkému množstvu ostrovov má Aljaška takmer 54 700 km pobrežia. Pás ostrovov, ktorý sa tiahne západne od južného cípu Aljašského polostrova sa nazýva Aleuty. V tomto súostroví sa nachádza mnoho aktívnych sopiek, napríklad Mount Shishaldin, ktorá sa nachádza na ostrove Unimak, je stredne aktívna a dosahuje výšku 3 042 metrov nad morom. Reťazec sopiek sa tiahne až po sopku Mount Spurr, ktorá sa nachádza na pevnine, západne od Anchorage.

V zálive Turnagain Arm južne od Anchorage dochádza k jednému z najväčších prílivov Severnej Ameriky. Rozdiel medzi prílivom a odlivom tu činí až 10,7 metra. (Mnohé zdroje označujú príliv v Turmagaine za druhý najväčší v Severnej Amerike, ale podľa novín Anchorage Daily News sú v Kanade viaceré miesta s ešte väčším prílivovým rozdielom.[3])

Na Aljaške sa nachádza 3,5 milióna jazier s plochou aspoň 8 hektárov[4]. Močariská pokrývajú až 487 747 km² územia Aljašky a mokrinový permafrost (najmä severné, západné a juhozápadné roviny). Zamrznutá voda vo forme ľadovcov pokrýva 41 440 km² pevniny a 3 108 km² prílivovej zóny. Len Beringov ľadovec, ktorý sa nachádza na juhovýchode Aljašky, v blízkosti hranice s kanadským teritóriom Yukon, zaberá 5 827 km².

Súostrovie Aleuty pretína 180. poludník, Aljaška môže byť teda považovaná zároveň za najvýchodnejší aj za najzápadnejší zo štátov USA. Aljaška a hlavne Aleuty patria k zemepisným extrémom USA. Dátumová hranica sa mierne odchyľuje od 180. poludníka práve preto, aby mal celý štát a tým aj celé územie USA rovnaký deň.

Podnebie Aljašky je v porovnaní s ostatnými 49 štátmi USA chladné, čo sa aj dá očakávať, keď vezmeme do úvahy jej polohu. Klíma sa ale aj v rámci štátu, kvôli jeho veľkosti, značne líši. Búrky nie sú na Aljaške obvyklé a tornáda sa vyskytujú len veľmi zriedka. Sneh sa samozrejme vyskytuje na celom území Aljašky, aj keď jeho množstvo sa v rôznych oblastiach značne líši. Klimatické zóny Aljašky sa dajú rozdeliť do nasledujúcich piatich oblastí, pričom mesto v zátvorke má klímu typickú pre danú oblasť: juhovýchodný výbežok (Juneau), južná centrálna časť (Anchorage), západná časť (Nome), vnútrozemie (Fairbanks), a severná časť (Barrow).

Podnebie v hlavnom meste Juneau na juhovýchodnom výbežku sa dá asi najlepšie popísať ako „chladnejšia verzia Seattlu“. Podľa Köppenovho členenia spadá juh tejto oblasti do mierneho oceánskeho pásma (morského) (Cfb) a sever do subarktického (boreálneho) oceánskeho (Cfc). Celoročne je to najvlhkejšia a zároveň najteplejšia časť Aljašky, v zime sa tu vyskytujú miernejšie teploty a počas celého roka mnoho zrážok. V Juneau ročne spadne viac ako 1 250 mm zrážok, zatiaľ čo v iných častiach tejto oblasti je to až 7 000 mm[5]. Je to tiež jediný región Aljašky, kde sa priemerné najvyššie denné teploty v zimných mesiacoch pohybujú nad bodom mrazu.

Klíma v južnej centrálnej časti je na aljašské pomery mierna. Z veľkej časti je to spôsobené blízkosťou pobrežia. Aj keď tu prší menej ako na juhovýchode Aljašky, napadne tu omnoho viac snehu a dni bývajú spravidla jasnejšie. Ročne v Anchorage naprší priemerne 325 mm a napadne 190 cm snehu. V tejto časti sú ale aj oblasti, kde napadne snehu omnoho viac. Kvôli krátkym chladným letám spadá táto oblasť už do subarktického (boreálneho) kontinentálneho (pevninového) podnebného pásma (Köppen Dfc).

Podnebie západnej Aljašky určuje najmä Beringovo more a Aljašský záliv. V juhozápadnej časti tejto oblasti je subarktické oceánske podnebie, ďalej na sever subarktické kontinentálne. S prihliadnutím na to, ako ďaleko na severe sa nachádza, tu prevládajú ešte stále pomerne mierne teploty. V rámci tejto oblasti sa klíma značne líši, hlavne čo sa týka zrážok. Polostrov Seward je prakticky púšť, naprší tu menej ako 250 mm ročne, kým niektorým oblastiam medzi mestami Dillingham a Bethel sa dostane ročne až 2 500 mm[6].

Vnútrozemie Aljašky sa dá asi najlepšie označiť ako extrémne a je výborným príkladom subarktického podnebného pásma. Jedny z najnižších ale aj najvyšších teplôt Aljašky boli namerané v oblasti neďaleko mesta Fairbanks. V lete tu môže teplota vystúpiť až k 30 °C (vyše 80 °F), zatiaľ čo v zime klesá až pod −52 °C (−60 °C). Zrážky sú vo vnútrozemí nízke, často aj menej ako 250 mm ročne, zato však zimné snehové zrážky sa zvyčajne udržia počas celej zimy.

Najvyššia aj najnižšia zaznamenaná teplota na Aljaške boli namerané práve v oblasti vnútrozemia. Najvyššie sa ortuť teplomeru vyšplhala na 38 °C (100 °F) v meste Fort Yukon 27. júna 1915[7][8], pričom to je spolu s teplotou nameranou v Pahale na Havaji najnižšia najvyššia teplota Spojených štátov[9][10]. Najnižšia zaznamenaná teplota na Aljaške je −64 °C (−80 °F), ktorá bola nameraná v meste Prospect Creek 23. januára 1971[7][8]. Je to len o jeden stupeň vyššie ako najnižšia nameraná teplota Severnej Ameriky (nameraná v meste Snag, v kanadskom teritóriu Yukon[11]).

Podnebie na severe Aljašky presne zodpovedá predstavám o klíme za polárnym kruhom. Ide o arktické (studené) tundrové pásmo (Köppen ET) s dlhými veľmi studenými zimami a krátkymi chladnými letami. V meste Barrow je aj v júli najnižšia priemerná teplota len tesne nad nulou: 2 °C (34 °F)[12]. Zrážková činnosť je v tejto časti Aljašky len mierna, mnoho miest nemá viac ako 250 mm zrážok ročne, aj to najmä vo forme snehu, ktorý sa udrží takmer po celý rok.

Šek na 7,2 milióna dolárov za odpredaj Aljašky do vlastníctva USA

Na konci mladého paleolitu (okolo 12 000 rokov pred Kr.) sa po prechode cez Beringov most (súš, ktorá po poklese hladiny oceánov v dobe ľadovej spájala Aljašku so Sibírou) dostali do oblasti západnej Aljašky prvé ázijské skupiny obyvateľov. V čase keď sa sem ako prví Európania dostali ruskí cestovatelia, bola už Aljaška osídlená skupinami pôvodných obyvateľov.

Prvým Európanom na území Aljašky bol ruský cestovateľ Vitus Bering, ktorý v roku 1741 viedol expedíciu ruského námorníctva na lodi Sv. Peter. Keď sa jeho posádka vrátila do Ruska s nákladom kožušín morských vydier, ktoré sa považovali za najjemnejšie na svete, začali sa na Aleutské ostrovy plaviť malé skupiny obchodníkov s kožušinami. Prvé európske permanentne obývané sídlo bolo založené v roku 1784 a Rusko-americká spoločnosť sa až do polovice devätnásteho storočia pokúšala rozbehnúť rozsiahly kolonizačný program. Napriek týmto snahám nebola ruská kolónia nikdy veľmi výnosná a Rusom sa nepodarilo Aljašku skolonizovať úplne. V roku 1867 vyjednal William H. Seward, vtedajší minister zahraničných vecí USA, kúpu Aljašky od Ruska (Alexandra II.) za 7,2 milióna dolárov.

Zlaté horúčky v deväťdesiatych rokoch 19. storočia pritiahli na Aljašku a do neďalekého Yukonu tisíce zlatokopov a iných usadlíkov. Status teritória bol Aljaške udelený v roku 1912.

Počas druhej svetovej vojny sa stali tri z Aleutských ostrovov – Attu, Agattu a Kiska – jediným územím Spojených štátov, ktoré bolo okupované nepriateľom. Boj sa potom stal skôr vecou národnej hrdosti: obrana národa proti prvému vojenskému ťaženiu na území USA od vojny v roku 1812. Vybudovanie vojenských základní tiež prispelo k rastu populácie niektorých aljašských miest.

Transaljašský ropovod

Aljaška sa stala štátom USA 3. januára 1959.

V roku 1964 zahynulo pri „Veľkonočnom zemetrasení“ (tiež nazývané „Veľké aljašské zemetrasenie“) až 131 ľudí a niekoľko dedín bolo zrovnaných so zemou.

Objavenie ropy v zálive Prudhoe v roku 1968 a dokončenie aljašského ropovodu v roku 1977 viedli k rozmachu ropného priemyslu. V roku 1989 narazil tanker Exxon Valdez v prielive Princa Williama v Aljašskom zálive na útes a do mora uniklo 42 000 až 130 000 m³ surovej nafty, ktorá zasiahla 1 600 km pobrežia. V súčasnosti sa v problematickej debate ohľadom ťažby ropy v oblasti Arctic National Wildlife Refuge stretávajú dva názorové prúdy: rozvoj verzus zachovanie neporušenej prírody.

• Denali
• Gates of the Arctic
• Glacier Bay
• Katmai
• Kenai Fjords
• Kobuk Valley
• Lake Clark
• Wrangell – St. Ellias

• Vlajka štátu Aljaška
• Pečať štátu Aljaška

1. http://dromedar.zoznam.sk/cl/11173/141093/Aljaska
2. Resident Population Data - 2010 Census
3. Porco, Peter. Long said to be second to Fundy, city tides aren't even close. Anchorage Daily News, 23. jún, 2003.
4. Zaujímavé fakty o Aljaške (en)
5. Priemerné ročné zrážky v oblasti Aljaška-Yukon (en). Klimatický servis Oregonskej štátnej univerzity.
6. Priemerné ročné zrážky v oblasti Aljaška-Yukon (en). Klimatický servis Oregonskej štátnej univerzity
7. Zaujímavé faky a rekordy týkajúce sa aljašského počasia (en) [online]. NOAA - National Oceanic and Atmospheric Administration. Dostupné online.
8. Štátne rekordy (en) [online]. Western Regional Climate Center, Desert Research Institute. Dostupné online.
9. Záznam počasia máj (en) [online]. NOAA. Dostupné online.
10. Často kladené otázky o Aljaške: počasie (en) [online]. Statewide Library Electronic Doorway, Aljašská univerzita vo Fairbanks. Dostupné online.
11. Ned Rozell. Najchladnejšie miesto Severnej Ameriky (en) [online]. Geofyzikálny inštitút Aljašskej univerzity vo Fairbanks. Dostupné online.
12. Dejiny mesta Barrow, Aljaška. Zhrnutie za júl 2006 (en) Weather Underground

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aljaška
• Wikislovník ponúka heslo Aljaška