Arktída

Arktída je oblasť okolo severného pólu Zeme, oproti Antarktíde, ktorá sa nachádza v okolí južného pólu. Arktída zahŕňa Severný ľadový oceán (obklopuje severný pól) a časti Kanady, Grónska (súčasť Dánska), Ruska, USA (Aljaška), Islandu, Nórska, Švédska a Fínska.

Červená hranica znázorňuje 10 °C izotermu v júli, ktorá sa niekedy používa na definovanie hraníc arktickej oblasti.

Slovo Arktída pochádza z gréckeho αρκτικός (arktikos), čo znamená "severný", "arktický" alebo "blízko medveďa". Toto slovo je odvodené od slova άρκτος (arktos), čo znamená "medveď". Tento názov sa tiež vzťahuje na Súhvezdie Veľká medvedica, "Veľký medveď" má veľký význam v severnej časti nebeskej sféry, alebo súhvezdie Malá medvedica, "Malý medveď", v ktorom sa nachádza Polárka.

Oblasť Arktídy sa nachádza severne od Severného polárneho kruhu (66° 33’S), čo je približne hranica medzi polnočným slnkom a polárnou nocou. Eventuálne, môže byť Arktída definovaná ako oblasť, kde priemerná teplota najteplejšieho mesiaca (júl) je nižšia ako 10 °C (50 °F). Politický a sociálny, arktický región zahŕňa územie ôsmich severných štátov, vrátane štátov Fínsko, Švédsko a Nórsko aj napriek tomu, že tieto sa z väčšej časti nachádzajú v subarktickom pásme.

Arktická oblasť sa skladá z ľadom pokrytého oceánu (niekedy je považovaný za severné rameno Atlantického oceánu)[chýba zdroj] obklopeného permafrostom bez stromov. V posledných rokoch poklesol nárast morského ľadu. Život v Arktíde zahŕňa organizmy žijúce v ľade, zooplanktón, fytoplanktón, ryby, morské cicavce, vtáky, zvieratá žijúce na pevnine, rastliny a ľudí.

Arktída je unikátnou oblasťou medzi ekosystémami Zeme. Kultúry sa tu adaptovali na extrémne studené podmienky života.

V súčasnosti sa arktická oblasť kvôli globálnemu otepľovaniu zmenšuje. Jednou z hlavných príčin tohto zmenšovania je strata morského ľadu. Predpokladá sa, že k úplnému roztopeniu morského ľadu dôjde medzi rokmi 2040 a 2100.[chýba zdroj]

Nedá sa určiť najväčší vrch keďže sa nachádza prevažne na mori. Rátať sa dajú len vrchy na ostrovoch.

Charakteristika

Klíma
Tundra v Grónsku

Arktická klíma je charakteristická studenými zimami a chladnými letami. Zrážky sa väčšinou prejavujú vo forme snehu. Ročné zrážky sú menej ako 50 cm. Priemerné zimné teploty sú okolo −40 °C, pričom najnižšia nameraná teplota bola −68 °C. Pobrežná arktická klíma je ovplyvňovaná oceánom, čo je dôvodom vyšších teplôt a častejšieho sneženia ako vo vnútorných oblastiach. Arktída je postihnutá globálnym otepľovaním, čo je dôvodom úbytku ľadu.

Zrážky

Vzhľadom na prevládajúci vysoký tlak vzduchu sú zrážky v tejto oblasti všeobecne nízke, približne 100 – 150 mm/rok. Väčšina zrážok je v podobe snehu. Na severnom póle je dlhodobý priemer 149 mm/rok a na južnom okraji Arktídy 200 – 400 mm/rok. Južný výbežok Grónska má 1 000 – 1 300 mm ročne.

Teplota

Teplotné podmienky sú neporovnateľne vyššie ako v Antarktíde. V zime sú priemerné teploty od +3 °C (južný okraj Arktídy) do −40 °C (centrálna Arktída). Naopak v júli sa teploty pohybujú od +10 °C na okraji až po 0 °C v centrálnej časti.

Na severnom póle teplota v lete dosahuje 0 – 3 °C, v zime sa pohybuje od -30 do −40 °C. Najnižšia nameraná teplota je tu −56 °C a najvyššia +6 °C.

Extrémne teploty sa vyskytujú hlavne v oblastiach kontinentálnej Sibíri a Severnej Ameriky, kde napríklad v okolí východosibírskeho Ojmjakonu dosahujú zimné minimá −68 °C a letné maximá presahujú +30 °C. V oblasti severoamerického Fort Good Hope bola nameraná teplota −63 °C.

Rastliny
Pižmoň

Flóra Arktídy sa skladá z rastlín ako trpasličie kry, trávy, byliny, lišajníky a machy, ktoré rastú relatívne pri zemi, čím vytvárajú tundru. Smerom na sever sa znižuje množstvo tepla, ktoré môžu rastliny získať. Nízke letné teploty majú veľký vplyv na rozmery, reprodukciu a rôznorodosť rastlinstva. Stromy tu nemôžu rásť, ale v teplejších oblastiach dosahujú kry výšku až 2 metre. V chladnejších oblastiach Arktídy je väčšina zeme bez porastu, pričom dominujú machy a lišajníky spolu s niektorými zakrpatenými trávami.

Zvieratá

K bylinožravcom v arktickej tundre patrí zajac polárny, lumík, pižmoň severský a sob. Medzi dravce patria líška polárna a vlk polárny. Medveď biely patrí tiež medzi predátorov, ale väčšinou loví vodne živočíchy z ľadu. Žije tu tiež množstvo vtákov a vodných druhov endemických na chladnejšie oblasti. Medzi ďalšie suchozemské zvieratá patrí rosomák, hranostaj a arktická veverica zemná. Medzi morské cicavce patrí tuleň, mrož, niekoľko druhov veľrybých kosticovcov, narval, kosatka dravá a bieluha morská.

Pôdy

Na najsevernejších ostrovoch sa pôdy nevyskytujú, nachádza sa tu mrazová púšť so svahovými a solifunkčnými sedimentami. Iba na miestach, kde je väčšie množstvo vtáčieho trusu sa nachádzajú machy a lišajníky.

V Arktíde sa nachádzajú štruktúrne pôdy, ktoré vznikli pomocou kryogénnych javov. V južnejších oblastiach sa nachádzajú čiastočné tundrové, močaristé, močiarne a rašelinové pôdy s machmi, lišajníkmi a kvitnúcimi rastlinami. Veľmi rozšírený je permafrost, ktorý predstavuje trvalo zmrznuté pôdy. Aktívna vrstva pôd v Arktíde sa v lete roztopí do hĺbky 1 m, čo sa na rovine prejavuje ako močiar.

Prírodné zdroje
Vodné fosílie z kanadskej Arktídy

V Arktíde sa nachádzajú rozsiahle prírodné zdroje (ropa, plyn, minerály a ryby), ktoré vďaka moderným technológiám a ekonomickému otvoreniu Ruska ponúkajú nové možnosti využitia. Záujem turistického priemyslu je v posledných rokoch tiež na vzostupe.

Arktída je jedna z posledných rozsiahlych neprebádaných oblastí na Zemi. Jej význam v konzervovaní biologickej diverzity a genotypov je pozoruhodný. Zvyšovanie počtu ľudí v tejto oblasti má často smrteľné následky na pôvodných druhoch. Nachádza sa tu 1/5 všetkých zásob pitnej vody na Zemi.

Paleohistória

Počas kriedy sa tu tiež vyskytoval sneh so sezónnym výskytom rastlín. Zvieratá ako Chasmosaurus, Hypacrosaurus, Troodon a Edmontosaurus tu v lete migrovali za sezónnym porastom a v zime sa vracali naspäť na juh za teplejším podnebím. Podobné správanie bolo zistené aj u dinosaurov v Antarktíde, medzi ktoré patril Muttaburrasaurus z Austrálie.

Autochtónna populácia
Inuit v kajaku, rok 1929

Inuiti sú potomkovia toho, čo antropológovia nazývajú thulská kultúra, sú to kočovní ľudia, ktorí prišli z východnej Aljašky približne okolo roku 1000 n.l. a rozšírili sa na východ do Arktídy, čím vytlačili dorsetovu kultúru (Tuniit). Inuitské legendy hovoria o Tuniitoch ako o obroch, ktorí boli vyšší a silnejší ako Inuiti, ale ľahko sa nechali zastrašiť pokročilejšími Inuitmi. Veci veria, že dorsetova kultúra nepoužívala psov, lode a ani iné technológie využívané Inuitmi, ktorí boli tým pádom vo výhode. Okolo roku 1300 Inuiti osídlili západné Grónsko a v nasledujúcom storočí sa presunuli na východné.

Tuniiti prežili na Aiviliku, Southamptone a ďalších ostrovoch až do začiatku 20. storočia. Tu boli známi ako Sallirmiuti. Ich populácia bola zničená chorobami privezenými z Európy. Posledný z nich zomrel v roku 1902 na chrípku, ktorú chytil od veľrybárov. Táto oblasť bola potom znovu osídlená Inuitmi. Genetickým výskumom sa zistilo, že za viac ako 1 000 rokov od prvého stretnutia Inuitov s Tuniitmi boli žiadne alebo len veľmi málo vzájomných sobášov medzi týmito dvomi kultúrami.

Politika

Oblasť Arktídy je ohniskom medzinárodného politického záujmu. Medzinárodná spolupráca sa vytvorila v širokom meradle približne pred 10 rokmi. Medzinárodný arktický vedecký výbor (IASC), stovky vedcov a špecialistov "Arktickej rady" sa snažia získať čo najpresnejšie informácie o oblasti Arktídy.

Územné nároky

Žiadna krajina nevlastní geografický severný pól alebo oblasť Severného ľadového oceánu, ktorý ho obklopuje. Okolité arktické štáty, ktoré hraničia so Severným ľadovým oceánom Rusko, Nórsko, USA, Kanada a Dánsko (cez Grónsko) sú ohraničené 370 km zónou okolo ich pobreží.

Na základe „Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve“ má krajina 10 rokov na podanie požiadavky na rozšírenie o 370 km pobrežia. Kvôli tomuto Nórsko (ratifikovalo v roku 1996), Rusko (ratifikovalo v roku 1997), Kanada (ratifikovalo v roku 2003), Dánsko (ratifikovalo v roku 2004) vytvorili projekty, v ktorých požiadali o toto rozšírenie svojich krajín.

2. augusta 2007 dva ruské batiskafy MIR-1 a MIR-2 sa po prvýkrát v histórii ponorili na dno oceánu pod severným pólom, kde umiestnili ruskú vlajku vyrobenú z nehrdzavejúcej titánovej zliatiny. Táto misia bola vedecká expedícia, ale umiestnenie vlajky podnietilo starosti ohľadom pretekov o ovládnutie ropných ložísk v tejto oblasti.

Zahraniční ministri a ďalší oficiálni zástupcovia Kanady, Dánska, Nórska, Ruska a USA sa 28. mája 2008 stretli v meste Ilulissat na Arkticko-oceánskej konferencii, kde ohlásili Ilulissatskú deklaráciu.

Vymedzenie oblasti

Hranice Arktídy je možné stanoviť viacerými spôsobmi. Najčastejšie sa definuje buď ako oblasť na sever od severného polárneho kruhu, to je na sever od 66°32’ šírky, v tom prípade zaberá rozlohu 21,18 mil. km², alebo ako oblasť na severnej pologuli, kde priemerná teplota v lete nepresahuje 10 °C. Jej hranice sa nachádzajú približne na hranici lesa. V súčasnosti má takto ohraničená Arktída rozlohu viac ako 26 mil. km².

Väčšinu rozlohy Arktídy predstavuje Severný ľadový oceán, ktorý je po väčšinu roka zamrznutý alebo s plávajúcimi ľadovými kryhami, ktoré cirkulujú okolo pólu. Zvyšok Arktídy sa nachádza sa severnom okraji Európy, Ázie, Grónska a Severnej Ameriky vrátane priľahlých ostrovov.

Vedecký výskum
Arktická ľadová pokrývka v roku 2007 v porovnaní s rokmi 2005 a priemerom rokov 1979 – 2002.

Od roku 1937 bola celá oblasť Arktídy rozsiahlo preskúmavaná sovietskymi a ruskými ľudskými plávajucími ľadovými stanicami. Medzi rokmi 1937 a 1991 bolo vytvorených 88 polárnych posádok, ktoré pracovali a bývali na vedeckých staniciach na plávajúcom ľade, pričom boli takto unášané tisíce kilometrov po oceáne.

Klimatické zmeny

Na Arktídu vo veľkom meradle vplýva globálne otepľovanie, čo vyplýva zo zväčšujúceho sa roztápania ľadovcov v tejto oblasti v posledných rokoch. Klimatické modely ukazujú oveľa väčšie otepľovanie v Arktíde ako je globálny priemer, čo vyplýva z veľkého medzinárodného záujmu o túto oblasť. Úbytok ľadu v Arktíde je dôsledkom topenia ľadovcov a ďalšieho ľadu v Grónsku, čo môže prispieť k podstatnému zvyšovaniu morskej hladiny v celosvetovom meradle. Podľa klimatických modelov sa predpokladá, že k úplnému roztopeniu morského ľadu dôjde v septembri medzi rokmi 2040 a 2100. Viac ako polovica analyzovaných modelov ukazuje takmer úplné roztopenie v septembri 2100. Letné roztopenie ľadu sa začne prejavovať približne v roku 2029.

Súčasný úbytok ľadu v Arktíde vedie k strachu z uvoľnenia arktického metánu. Pôjde o uvoľnenie metánu z arktických permafrostov, čo bude viesť k náhlemu a vážnemu globálnemu otepleniu, pretože metán patrí medzi skleníkové plyny. Predchádzajúce uvoľnenie metánu bolo spojené s veľkým vymieraním na prelome Permu a Triasu.

Arktické vody

Arktické krajiny

Pozri aj

Iné projekty
  • Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Arktída
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arktída

Externé odkazy

Zdroj
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Arctic na anglickej Wikipédii a Arktida na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.