Film

Bioskop

V roku 1878 nafotografoval Eadweard Muybridge sériu statických fotografií s použitím 24 fotoaparátov. Usporiadaním obrázkov v slede za sebou vytvoril koncepciu „pohyblivých obrázkov“ vo filme. Stal sa tak priekopníkom kinematografie, najobľúbenejšej zábavy 20. storočia. Je to vlastne animácia.

Thomas Alva Edison sa ujal nápadu zostrojiť prístroj nazývaný kinetoskop, ktorý umožňoval 90-sekundové premietanie pohyblivých obrázkov. Mohol ich sledovať len jeden človek cez hľadáčik. Francúzski bratia Lumièrovci posunuli vývoj o krok dopredu zostrojením prístroja, ktorý umožnil nasnímať zábery na celuloidový pás a zároveň ich užasnutým divákom premietať na bielu stenu.

Premietanie filmov si obľúbili ľudia na celom svete, najmä však v USA. Film, ktorý priniesol nový prvok do dejín kinematografie, bola 11-minútová dramatická snímka Edwina Portera. „Veľká vlaková lúpež“ r. 1903. V ňom skupina pištoľníkov prepadne vlak a ujdú. Potom ich ale dopadnú pri úteku na koňoch a pištoľníkov zabijú.

Do výroby jedného filmu sa často zapájajú stovky technikov, hercov a kameramanov, ale režisér filmu rozhoduje, čo bude vidieť na plátne. On určí ako bude film nakrútený. Mnohí súčasní režiséri používajú vo svojich filmoch špeciálne a vizuálne efekty vytvorené počítačom, a tak sa niektoré časti nasnímané konvenčným spôsobom po počítačovej úprave úplne zmenia.

Princípy výroby Porterovho filmu platia pre filmovú tvorbu dodnes. Napísaný scenár podrobne uvádza, ktoré scény sa majú nasnímať, nakrútia sa v akomkoľvek poradí a napokon sa jednotlivé zábery zoradia (zostrihajú) podľa pôvodného scenára. Tento postup sa volá produkcia filmu. Film sa zároveň ozvučí a doplní o efekty vytvorené počítačom.

Hollywood (Americká továreň na sny) je veľký komplex samostatných štúdií a producentských spoločností na pobreží Kalifornie v USA. Hollywood sa stal synonymom filmu pre niekoľko generácií, za nástup jeho moci sa dá považovať éra rokov 1932-1946, keď Kino zaznamenalo svoj najväčší úspech (Zlatá éra filmu). Mnoho európskych filmárov emigrovalo počas druhej svetovej vojny práve do Hollywoodu, kde našli mnohostranné uplatnenie.

Popularita televízie v 50. rokoch 20. storočia spôsobila konfrontáciu filmovej tvorby s televíziou. Hollywood stratil svoju vládu z estetického, nie však ekonomického hľadiska. Filmoví tvorcovia sa pokúšajú o rôzne triky pre prilákanie návštevníkov do kín, napr. o ilúziu trojrozmernosti (diváci si v kine nasadzovali zeleno a červeno tónované okuliare).

V rokoch 1960-1980 nastalo v dejinách filmu nové obdobie, za začiatok ktorého sa dá považovať vznik tzv. Nouvelle Vague (Nová vlna) vo Francúzsku. Jej predstaviteľmi boli najmä Jean Luc Godard a François Truffaut. Táto „Nová vlna“ kinematografie sa začala postupne šíriť po viacerých krajinách sveta od východnej Európy cez latinskú Ameriku, Afriku, Áziu a napokon prenikla aj do ružového sveta Hollywoodu. V rokoch od r. 1980 nastúpilo obdobie akejsi filmovej postmoderny. Postupným zlepšovaním techniky a nástupom videa a digitálnych technológií sa kino mení na tvárne médium plné nekonečných možností.

• Herci
• Filmové ocenenia
• Režiséri
• Scenáristi
• Skladatelia filmovej hudby

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Film
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Film

• Slovenský filmový ústav: Slovenská filmová databáza