Vancouver

Vancouver (væːnˈkʰuv̥ɚ) je pobrežné mesto nachádzajúce sa na juhozápade kanadskej provincie Britská Kolumbia. Je pomenované podľa anglického kapitána a prieskumníka Georgea Vancouvera. Samotné meno Vancouver pochádza z holandského "van Coevorden", znamenajúc niekto z (hol. "van") Coevordenu, historického mesta v Holandsku.[1]

Poloha mesta v rámci celku Metro Vancouver

Vancouver
Zhora v smere hodinových ručičiek: Vancouverský downtown pri pohľade z južného pobrežia zálivu False Creek, kampus University of British Columbia, most Lions Gate Bridge, lode v zálive False Creek s Yaletownom v pozadí, Granville Island, Chinatown, totemy v Stanley Parku
Vlajka
Symbol
Oficiálny názov: City of Vancouver
Motto: „By Sea, Land, and Air We Prosper“
Prezývka: „Hollywood severu“
Krajina Kanada
Provincia Britská Kolumbia
Kraj Lower Mainland
Okres Metro Vancouver
Súradnice 49°15′40″S 123°6′50″Z
Najvyšší bod
 - výška 167 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 0 m n. m.
Rozloha 114,67 km² (11 467 ha)
Obyvateľstvo 611 869 (2007)
 - kraja 2 524 113 Lower Mainland
 - okresu 2 249 725 Metro Vancouver
Hustota 5 336 obyv./km²
Vznik 6. apríl 1886
Starosta Gregor Robertson (Vision Vancouver)
Časové pásmo PST (UTC-8)
 - letný čas PDT (UTC-7)
PSČ V5K až V6Z
Telefónna predvoľba (+1) (604), (778)
Vancouverské mestské časti
Vancouverské mestské časti
Wikimedia Commons: Vancouver
Webová stránka: http://vancouver.ca
Demonym: Vancouverite

Vancouver je najväčšie metropolitné centrum v západnej časti Kanady a tretie najväčšie v celej Kanade.[2] Je to jedno z miest tvoriacich regionálny okres Metro Vancouver a jedno z miest väčšej geografickej oblasti známej ako Lower Mainland. Nachádza sa tu Port Metro Vancouver, prístav svetového významu.

V meste žije 611 000 obyvateľov na ploche 114,67 km², pričom v celej metropolitnej oblasti žije 2,2 miliónov obyvateľov na území veľkom 2 878,52 km².[3][4] Je značne etnicky a lingvisticky rôznorodé, keďže 52% jeho obyvateľov a 43% obyvateľov metropolitnej oblasti nemá za svoj materinský jazyk angličtinu.[5][6] Mesto sa rýchlo rozvíja a odhaduje sa, že počet obyvateľov metropolitnej oblasti dosiahne v roku 2021 viac ako 3 milióny. Hustotou obyvateľstva sa Vancouver radí na štvrté miesto na kontinente, po mestách New York, San Francisco a Mexiko, pričom v roku 2021 môže byť podľa odhadov už na druhom mieste.[7]

Vancouver sa nachádza medzi úžinou Strait of Georgia a pohorím Pobrežné vrchy. Mesto bolo založené v 60. rokoch 19. storočia prisťahovalcami prilákanými Sobiou zlatou horúčkou a zlatou horúčkou v kaňone Fraser a spolu s príchodom transkontinentálnej kanadskej pacifickej železnice sa rýchlo rozvinulo z malej osady na metropolitné centrum. Prístav nadobudol medzinárodný význam ako uzol globálnej obchodnej siete Britského impéria, keď v kombinácii s parnými loďami a železnicou skrátil prepravnú dobu tovaru z Orientu do Londýna.[8][9] V súčasnosti je to najrušnejší prístav v Kanade a podľa prepravenej tonáže štvrtý najväčší prístav v Severnej Amerike.[10][11]

Až do 80. rokov 20. storočia bola ekonomika Vancouveru založená na tradičných sektoroch Britskej Kolumbie: ťažbe dreva, lesníctve, baníctve, rybárstve a poľnohospodárstve. Za posledných 30 rokov sa diverzifikovala a dnešný Vancouver má po lesníctve silný sektor služieb a rozrastajúci sa turistický priemysel. Mesto je známe aj ako tretie najväčšie centrum produkcie filmov a seriálov v Severnej Amerike po Hollywoode a New Yorku, niekedy je označované aj ako Hollywood severu.[12][13][14][15][16] Vo Vancouveri sa rozrastá high-tech priemysel, najmä tvorba a vývoj počítačových hier.

Vancouver bol viackrát za sebou vyhlásený za jedno z troch miest na svete s najlepšími podmienkami pre život.[17][18][19] V roku 2007 bol vyhlásený spolu s Viedňou za tretie najlepšie mesto čo sa týka kvality života, po Zürichu a Ženeve.[20][21] V rebríčku Economist Intelligence Unit miest najlepších pre život z roku 2019, ktorý hodnotil 140 miest sa Vancouver umiestnil na 6. mieste.[22] Podľa magazínu Forbes mal v roku 2007 Vancouver šiesty najviac nadhodnotený trh s nehnuteľnosťami na svete a druhý v Severnej Amerike, po americkom meste Los Angeles.[23][24] V roku 2007 bol Vancouver vyhlásený po Toronte za druhé najdrahšie mesto pre život v Kanade a 89 najdrahšie celosvetovo, v roku 2006 bol 56 nadrahším mestom na svete. V tom istom prieskume boli Zürich a Ženeva vyhlásené za deviate a siedme najdrahšie mestá sveta.[25] V roku 2007 bol vyhlásený za desiate najčistejšie mesto na svete.[26]

Od 12. do 28. februára 2010 sa vo Vancouveri a v lyžiarskom stredisku Whistler Blackcomb, ležiacom 125 km na sever pri meste Whistler, konali zimné olympijské hry.[27][28]

Dejiny
Vancouver v roku 1898

Podľa archeologických vykopávok je možné prvé osídlenie tejto oblasti datovať do obdobia medzi rokmi 6000 až 8000 pred Kr.[29][30] Mesto sa nachádza na tradičnom území indiánskych kmeňov Squamish, Musqueam a Tsleil-Waututh zo skupiny pobrežných Sališov. Svoje osady mali na mieste dnešného Vancouveru, na miestach ako je Stanley Park, zátoka False Creek, Kitsilano, Point Grey a ústie rieky Fraser.[30] Pobrežné oblasti ako prvý z európanov preskúmal v roku 1791 španielsky prieskumník José María Narváez, ktorého o rok neskôr nasledoval britský kapitán George Vancouver.[31] Simon Fraser, prieskumník a obchodník Severozápadnej spoločnosti bol prvým európanom, ktorý stál na mieste dnešného Vancouveru. V roku 1808 splavil rieku Fraser až po West Point Grey, blízko miesta, kde sa dnes nachádza University of British Columbia.[32]

Socha Gassy Jacka v historickej štvrti Gastown

Sobia zlatá horúčka, ktorá vypukla v roku 1861 priviedla vyše 25 000 mužov, väčšinou z Kalifornie, k ústiu rieky Fraser. Položila základy trvalého osídlenia, ktoré vzniklo v roku 1862 na mieste dnešnej mestskej časti Marpole na farme McLeary pri rieke, východne od starej osady indiánskeho kmeňa Musqueam.[33] Píla postavená v Moodyville (súčasný North Vancouver) položila základy drevospracujúceho priemyslu, ktorý sa rýchlo rozvíjal so stavbou ďalších prevádzok na južnom brehu a v okolí zátoky patriacej kapitánovi Edwardovi Stampovi. Stamp, ktorý začal ťažiť drevo v okolí mesta Port Alberni sa pokúsil postaviť pílu v Brockton Pointe, na mieste kde sa dnes nachádza maják vo východnej časti Stanley parku, no silné vodné prúdy a útesy ho nakoniec donútili postaviť ho na Gore Street, ktoré sa neskôr stalo známe ako Hastings Mill. Píla sa stala centrom mesta, okolo ktorého sa sformoval dnešný Vancouver. S príchodom Kanadskej pacifickej železnice začal jej význam postupne klesať, no naďalej ostala dôležitou súčasťou mesta až do jej zatvorenia v 20. rokoch 20. storočia.[34]

Vancouver je jedným z najmladších miest v Britskej Kolumbii.[35] Ďalšia z osád, Gastown sa rýchlo rozrástla v roku 1867 v okolí krčmy, ktorú postavil John Deighton, prezývaný Gassy Jack.[35][36] V roku 1870 vláda provincie Britská Kolumbia preskúmala osadu a rozhodla o založení mesta, ktoré premenovala na Granville na počesť Britského ministra pre kolónie Granvilla Levesona-Gowera. Toto miesto spolu s jeho prírodným prístavom bolo neskôr vybrané ako konečná zastávka Kanadskej pacifickej železnice.

Prvá lokomotíva, ktorá dorazila do Vancouveru po trase transkontinentálnej železnice v roku 1887

Mesto, premenované z Granville na Vancouver bolo oficiálne zapísané do registra ako mestská samospráva 6. apríla 1886, toho istého roku kedy do mesta dorazila transkontinentálna Kanadská pacifická železnica (CPR), ktorej konečnú trasu navrhol Henry John Cambie. Meno mesta vybral prezident CPR William Cornelius Van Horne.

13. júna 1886 vypukol v meste veľký požiar, ktorý ho premenil na spálenisko, no Vancouver bol rýchlo obnovený a v tom istom roku bola založená aj prvá mestská požiarna stanica. Z osady, ktorá mala iba 1 000 obyvateľov sa Vancouver do konca 19. storočia rozrástol na mesto s 20 000 a do roku 1911 až so 100 000 obyvateľmi.[37]

Prvé zasadanie mestskej rady po požiari v roku 1886

Počas zlatej horúčky na Klondikeu v roku 1898 predávali zlatokopom vancouverskí kupci veľké množstvo tovaru a vybavenia. Jeden z týchto kupcov, Charles Woodward, otvoril v roku 1892 prvý obchodný dom Woodward’s na rohu dnešných ulíc Georgia Street a Main Street a spolu so Spencer’s a Spoločnosťou Hudsonovho zálivu sformovali dominantné jadro siete maloobchodov v meste počas nadchádzajúcich desaťročí.[38]

Ekonomika Vancouveru bola v tej dobe veľmi závislá od veľkých firiem, ako napríklad od Severozápadnej spoločnosti a Kanadskej pacifickej železnice, ktoré mali prostriedky na rýchly rozvoj mesta a jeho okolia. Vzniklo síce niekoľko tovární, no hlavným priemyslom ostávala ťažba dreva a komerčná preprava pasažierov a tovaru v prístave Port of Vancouver.[39]

V období po prvej svetovej vojne počas Veľkej hospodárskej krízy v 20. a 30. rokoch 20. storočia dochádzalo vo Vancouveri k veľkým nepokojom a štrajkom vedených najmä členmi komunistickej strany, ktoré vyvrcholili v roku 1935.[40] Viac ako 1 600 štrajkujúcich vtedy zaplavilo ulice mesta na protest proti podmienkam v táboroch, ktoré spravovala armáda vo vzdialených oblastiach celej západnej Kanady. Po dvoch mesiacoch denných a násilných protestov obrátili svoj hnev na federálnu vládu v Ottawe a rozhodli sa odcestovať na východ, aby tam oznámili svoje požiadavky.[41] Medzi ďalšie spoločenské hnutia tej doby patrilo feministické hnutie a Zväz kresťanských žien, ktoré žiadali zákaz pitia a distribúcie alkoholu – tvrdili že alkohol je droga, ktorá ničí rodinný život a vedie ku zločinnosti.[42] Prohibícia sa začala v Kanade po skončení prvej svetovej vojny a trvala do roku 1921, kedy federálna vláda prevzala kontrolu nad predajom alkoholických nápojov, ktorá trvá dodnes.[43]

Škody po nepokojoch v septembri 1907, ktoré viedla Liga za vylúčenie Ázijcov

Prvý kanadský protidrogový zákon bol schválený po nepokojoch, ktoré vypukli potom, čo Liga za vylúčenie Ázijcov (združenie zo začiatku 20. storočia, ktoré chcelo zabrániť v príchodu do Kanady a USA emigrantom z východnej Ázie) viedlo výtržnosti proti štvrtiam Chinatown a Japantown. Pri vyšetrovaní násilností sa zistilo, že dvaja z poškodených boli výrobcami ópia a že belošky boli spolu s číňanmi častými návštevníkmi fajčiarní ópia. Na základe týchto odhalení bol neskôr schválený federálny zákon zakazujúci výrobu, predaj a dovoz ópia na iné ako medicínske účely[44].

Zlúčenie s mestami Point Grey a South Vancouver dalo mestu finálnu podobu a vďaka nemu sa Vancouver stal treťou najväčšou metropolou v krajine. K 1. januáru 1929 mal rozšírený Vancouver viac ako 228 000 obyvateľov a rozprestieral sa na celom polostrove Burrard, od rieky Fraser až k fjordu Burrard Inlet.[45]

Geografia a podnebie

Vancouver sa rozprestiera na ploche 114,67 km², na nížinách a pahorkatinách. Nie je súčasťou neďalekého Vancouverovho ostrova, no ostrov aj mesto sú pomenované podľa toho istého človeka, kapitána Britského kráľovského námorníctva (Royal Navy) Georgea Vancouvera.

Mesto sa nachádza na polostrove Burrard, ktorý leží medzi fjordom Burrard Inlet na severe a riekou Fraser na juhu. Súčasťou mesta je tretí najväčší mestský park v Severnej Amerike, Stanley Park.[46] Park zaberá plochu viac ako 400 ha, jeho veľká časť je zalesnená – je v ňom viac ako pol milióna stromov, z ktorých niektoré sú staré stovky rokov a dosahujú výšky až 76 metrov. Park priláka každoročne viac ako 8 miliónov návštevníkov, turistov aj domácich.

Queen Elizabeth Park

Na obzore mestu dominuje pohorie North Shore, v jasný deň pri dobrej viditeľnosti je možné zbadať aj stratovulkán Mount Baker (3 285 m), nachádzajúci sa na juhovýchode v USA v štáte Washington. Ďalej je možné vidieť Vancouverov ostrov na západe a pobrežie Sunshine Coast na severozápade.[47]

Na kanadské pomery sú klimatické podmienky nezvyčajne mierne.[48] Vancouver má oceánsku klímu, ktorá je otepľovaná teplým japonským oceánskym prúdom. Letné mesiace sú slnečné s príjemnými teplotami, v júli a auguste sa priemerná teplota pohybuje okolo 22 stupňov Celzia, v januári okolo 8 stupňov.[49] Najvyššia nameraná teplota 34,4 °C bola zaznamenaná 30. júla 2009, čím prekonala predchádzajúci rekord 33,8 °C z predošlého dňa, 29. júla 2009.[50][51] Celodenné mrazy a sneženie býva zriedkavé. Priemerné množstvo zrážok v celej oblasti je 1 219 mm za rok, no na severe na úpätí hôr naprší za rok vyše 2 000 mm.[47] Zrážky sa najčastejšie vyskytujú medzi októbrom a začiatkom apríla.

Stromy a rastliny vo Vancouveri a okolí sa skladajú z dažďových lesov mierneho pásma pozostávajúcich z ihličnanov a zmiešaných skupín javorov a jelší a aj veľkých močiaristých oblastí (aj vo vyšších polohách z dôvodu horšieho odvodnenia).[52] Medzi ihličnany, vyskytujúce sa v oblasti patrí smrek sitkanský, tuja riasnatá, jedľovec rôznolistý a douglaska tisolistá. Ihličnany v oblasti Vancouveru sa vyznačujú najväčšou koncentráciou vysokých stromov z týchto druhov na celom pobreží Britskej Kolumbie. Iba v zátoke Elliott Bay v Seattli sú stromy, ktoré sa môžu porovnávať s tými vo fjorde Burrard Inlet a v zátoke English Bay. Najväčšie stromy sa vyskytovali v oblasti dnešného Gastownu, miesta, kde sa s ťažbou dreva začalo najskôr a na južných brehoch zátok False Creek a English Bay, najmä na okolí pláže Jericho Beach. Les v Stanley Parku je väčšinou druhej a tretej generácie, ťažba dreva v ňom prebiehala medzi 60. až 80. rokmi 20. storočia. Ešte dnes sa v ňom dajú nájsť dôkazy používania starých techník ťažby dreva, ako napríklad zárezy v stromoch po používaní dosiek, ktoré sa do nich pri rezaní stromu vrážali. Drevorubač, ktorý na nich stál, tak mohol strom píliť vo väčšej výške, kde bol kmeň stromu užší ako pri zemi.[53]

Palmy pri pláži Sunset Beach sú pre mesto netypické, no sú vhodným potvrdením jeho miernej klímy v porovnaní so zvyškom Kanady

Vo Vancouveri a v oblasti Lower Mainland sa dá nájsť značne rôznorodá zbierka stromov a rastlín z rôznych častí kontinentu a dokonca až spoza oceánu z východnej Ázie. Ako príklad je možné uviesť rôzne druhy paliem, blahočet čilský, javor dlaňolistý, azalky, magnólie, rhododendrony (alpské ruže) a čerešne pílkaté (známe pod názvom sakura), ktoré tu boli vysadené v 30. rokoch 20. storočia.[54] V rôznych častiach okresu West Vancouver sa vyskytuje arbutus menziesii.

Zatiaľ čo počet áut vo Vancouveri sa zvýšil spolu s nárastom populácie, počet majiteľov áut a priemerná najazdená vzdialenosť vodičov jazdiacich každý deň od počiatku 90. rokov klesla. Vancouver je jediné veľké kanadské mesto s týmto trendom. Napriek tomu, že doba jazdy autom narástla o jednu tretinu a zvýšil sa aj objem automobilovej dopravy, do downtownu jazdí o 7% menej áut.[55] Obyvatelia buď viac inklinujú k životu v oblastiach bližších k ich záujmom, alebo vo väčšej miere používajú bicykle a služby hromadnej dopravy. Čiastočne to je výsledok tlaku mestských plánovačov na vyriešenie problémov s automobilovou dopravou a kampaní na ochranu životného prostredia.

 Priemerné počasie pre Vancouver 
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia priemerná teplota °C (°F) 6
(43)		 8
(46)		 10
(50)		 13
(55)		 17
(63)		 19
(66)		 22
(72)		 22
(72)		 19
(66)		 14
(57)		 9
(48)		 6
(43)		 14
(57)
Najnižšia priemerná teplota °C (°F) 0
(32)		 2
(36)		 3
(37)		 5
(41)		 8
(46)		 11
(52)		 13
(55)		 13
(55)		 11
(52)		 7
(45)		 3
(37)		 1
(34)		 7
(45)
Zrážky mm (palce) 154
(6.06)		 123
(4.84)		 114
(4.49)		 84
(3.31)		 68
(2.68)		 55
(2.17)		 40
(1.57)		 39
(1.54)		 54
(2.13)		 113
(4.45)		 181
(7.13)		 176
(6.93)		 1 199
(47,2)
Zdroj: Environment Canada [56] 04.08.2009

Vzhľad mesta

Urbanistika

Mestskí plánovači sa na konci 50. a 60. rokov 20. storočia rozhodli podporiť výstavbu výškových obytných budov v mestskej časti West End skrz prísne požiadavky vyžadujúce odstupy a otvorený priestor medzi budovami s cieľom zaistiť pre ich obyvateľov výhľad a mestskú zeleň.[57]

Pohľad na Marine Building z Hastings Street

Tento úspech pri vytváraní síce husto obývaných, no príjemných obytných zón sa od polovice 80. rokov uplatnil pri obnove starých priemyselných zón ako napríklad severnej časti False Creeku a prístavu Coal Harbour. Výsledkom bolo kompaktné jadro mesta, prispôsobené verejnej doprave, chodcom a cyklistom. Hustota obyvateľstva je v downtowne podľa sčítania ľudu z roku 2001 približne 121 obyvateľov na hektár. Radnica pokračuje v politike zvyšovania hustoty obyvateľstva s cieľom zamedziť nekontrolovanému rozširovaniu mesta.

One Wall Centre

Skrz aktívne plánovanie urbanistiky mesta sa Vancouver v tomto stal unikátnym v porovnaní s ostatnými severoamerickými mestami, pričom je pravidelne oceňovaný za kvalitu života v meste. Tento úspech viedol aj k vytvoreniu nového štýlu v urbanistike označovaného ako Vancouverism, ktorý je charakteristický vysokými obytnými budovami a budovami so zmiešaným využitím umiestnenými v strede mesta.[58]

Mestská radnica schválila v roku 1990 kvôli ochrane výhľadu na pohorie North Shore smernicu "View Protection Guidelines". Jej cieľom bolo zaviesť v downtowne obmedzenie výšky mrakodrapov na 91 metrov. Tým sa síce podarilo udržať výhľad na hory, no viacerí obyvatelia mesta mali dojem, že silueta mesta je plochá a chýba jej vizuálna príťažlivosť. Po vypracovaní štúdie v roku 1997, ktorej záver znel, že siluete mesta by zmena prospela, sa postoj mestskej rady k danej problematike zmenil. Štúdia z roku 1997 určila, že v downtowne sa nachádza 5 miest, kde budovy mohli presiahnuť limit o 137 metrov a dve miesta, kde sa limit dal prekročiť o 122 metrov.[59] O osem rokov neskôr päť zo siedmich vytipovaných miest už bolo zastavaných, alebo na nich prebiehala výstavba výškových budov. Najvyššou z týchto nových budov je 201 metrov vysoký obytný dom/hotel Living Shangri-La, ktorého výstavba bola dokončená v roku 2008.[60]

Architektúra
Vancouver Public Library
Hotel Vancouver

Medzi významné budovy je možné zaradiť katedrálu Christ Church Cathedral, Hotel Vancouver, antropologické múzeum Museum of Anthropology a galériu umenia Vancouver Art Gallery.[61] V oblasti downtownu sa nachádza niekoľko pozoruhodných moderných budov, medzi ktoré patrí Harbour Centre, Súdny dvor mesta Vancouver s blízkym námestím Robson Square a verejná knižnica Vancouver Public Library, ktorá pripomína Koloseum v Ríme.

Medzi ďalšie významné budovy patrí bývalá centrála spoločnosti BC Hydro, teraz obytný dom, nachádzajúci sa na rohu ulíc Burrard Street a Nelson Street a bývalý kanadský pavilón z Expo 86, Canada Place so svojou strechou pripomínajúcou biele lodné plachty, v jeho susedstve sa nachádza kongresové centrum Vancouver Convention & Exhibition Centre. Počas zimných olympijských hier v roku 2010 bolo hlavným vysielacím strediskom pre medzinárodné médiá. Súčasťou budovy Canada Place je aj terminál pre výletné lode a trajekty a hotel Pan-Pacific. Dve výškové budovy, ktoré dominujú výhľadu na juh sú Mestská radnica a pavilón Centennial fakultnej nemocnice Vancouver General Hospital.[62][63]

V období pred prvou svetovou vojnou sa v downtovne nachádzali najvyššie budovy Britského impéria. Medzi ne patrili Province Building, Dominion Building, Sun Tower a Marine Building, postavená v štýle art deco.[64][65] Medzi budovy postavené v tom období patrí aj galéria Vancouver Art Gallery.[61]

Medzi najvyššie budovy v meste patrí 62-poschodový mrakodrap Living Shangri-La s výškou 201 metrov.[60] Druhou najvyššou budovou vo Vancouveri je One Wall Centre so 150 metrami a 48 poschodiami, nasledovaný 149 metrovou Shaw Tower s 41 poschodiami.[60][66][67] Harbour Centre so 146 metrami je tretí, Granville Square a Royal Centre so 142 a 141 metrami sú na štvrtom a piatom mieste.[66] V meste sú aj ďalšie budovy, ktoré nedosahujú výšku 140 metrov.[68]

Nočná panoráma Vancouveru

Obyvateľstvo

Vancouver sa niekedy nazýva mesto štvrtí z dôvodu veľkej etnickej rôznorodosti jeho obyvateľov[69]. Obyvatelia pôvodom z Anglicka, Škótska a Írska sú historicky najväčšou etnickou skupinou v meste a prvky anglickej kultúry a spoločnosti sú v niektorých oblastiach Vancouveru veľmi zjavné, a to najmä v South Granville a Kerrisdale.[70] Ďalšou veľkou európskou etnickou skupinou sú Nemci. Nemeckí emigranti boli až do vypuknutia anti-nemeckých nálad vo spoločnosti po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 hlavnou silou medzi miestnymi podnikateľmi a vyššou spoločnosťou.

Brána Millennium Gate v Chinatowne

Číňania v Chinatowne sú veľmi viditeľnou skupinou, mesto má jednu z najrozšírenejších komunít hovoriacou čínskymi jazykmi v celej Severnej Amerike.[71] Ďalšie mestské štvrte so zastúpením etnických menšín sú Little Italy, Japantown, Greektown a Punjabi Market (označovaný niekedy aj ako Little India). Medzi významné ázijské etniká vo Vancouveri patria Vietnamci, Filipínci, Kambodžania, Juhokórejci a Japonci. Napriek narastajúcemu počtu latinoameričanov a afričanov prichádzajúcich do Vancouveru v 80. a 90. rokoch 20. storočia bola emigračná vlna z Latinskej Ameriky a Afriky relatívne malá (3,6% a 3,3% v porovnaní s celkovým počtom emigrantov).[72]

Anglikánsky kostol v Kerrisdale

Veľa emigrantov z Hongkongu si vybralo Vancouver za svoj domov po pripojení bývalej britskej kolónie Hongkong k Číne, pokračovali týmto v tradícii prisťahovalectva z celého sveta, v dôsledku ktorej je Vancouver po Toronte druhou najpopulárnejšou destináciou pre emigrantov v Kanade.[73]

Po prívale emigrantov z Hongkongu sú najväčšou etnickou skupinou v meste (okrem Britov) Nemci, nasledovaní Talianmi, škandinávčanmi a východoeurópanmi. Prvé emigračné vlny Juhoslovanov prišli spolu s Talianmi po prvej svetovej vojne, Česi, Slováci, Poliaci a Maďari ich nasledovali po začiatku sovietskej nadvlády vo východnej Európe po skončení druhej svetovej vojny. Prvá veľká vlná gréckych prisťahovalcov sa datuje do obdobia konca 60. a počiatku 70. rokov, keď sa počas diktátorskej vlády v Grécku usídlili v oblasti Kitsilana.

V meste aj v metropolitnej oblasti sa nachádza početná skupina pôvodných obyvateľov – indiánskych kmeňov, v Kanade nazývaných ako prvé národy. Vo Vancouveri sa vytvorila najpočetnejšia komunita pôvodných obyvateľov v celej provincii Britská Kolumbia.[74]

Hoci niekedy dochádza k incidentom s rasovým podtextom, Vancouver má relatívne harmonické rasové a etnické spolunažívanie.[75] Prejavuje sa to aj napríklad relatívne vysokým počtom zmiešaných manželstiev, zmiešané páry sú bežným javom v jednotlivých štvrtiach. Takisto oba tradičné čínske sviatky Duanwu Festival, nazývaný aj Festival dračích lodí, ktorý sa slávi v piatom dni piateho mesiaca čínskeho kalendára a Čínsky nový rok, ktorý trvá od 1 až do 15 dňa prvého mesiaca v čínskom lunárnom kalendári sú oslavované všetkými etnickými skupinami.

Viditeľné minority
Viditeľné minority vo Vancouveri (údaje zo zčítania ľudu v roku 2006)
Skupina[76] Populácia Percentá
Číňania 168 215 29,4%
Juhoázijčania 32 515 5,7%
Filipínci 28 605 5,0%
Juhovýchodní ázijci 14 850 2,6%
Japonci 9 730 1,7%
Kórejčania 8 780 1,5%
Latinoameričania 8 225 1,4%
Viacero predkov z vid. min. 7 320 1,3%
Juhozápadní ázijci 5 355 0.9%
Černosi 5 290 0,9%
Arabi 1 875 0,3%

Rast populácie

Do údajov spred roku 1931 nie sú zahrnuté bývalé mestá Point Grey a South Vancouver.[77][78][79][80]

Počet obyvateľov (v tis.)
Rok Vancouver Metro Vancouver
1931246 593347 709
1941275 353393 898
1951344 833562 462
1956365 844665 564
1961384 522790 741
1966410 375892 853
1971426 2561 028 334
1976410 1881 085 242
1981414 2811 169 831
1986431 1471 266 152
1991471 6441 602 590
1996514 0081 831 665
2001545 6711 986 965
2006578 0412 116 581

Ekonomika

Vďaka jeho polohe na pobreží Tichého oceánu a tomu, že je posledným mestom na trase kanadskej transkontinentálnej diaľnice a železnice je Vancouver jedným z najväčších priemyselných centier v krajine.[47]

Port of Vancouver

Prístav Port of Vancouver (kód CXH), ktorý je jedným z najväčších prístavov v Kanade prepraví ročne do 130 krajín tovar v hodnote vyše 75 miliárd kanadských dolárov. Prístav vytvára 10,5 miliardy dolárov pre kanadský HDP a 22 miliárd dolárov v exporte.[81] Vancouver je tiež hlavným centrom kanadského lesohospodárskeho priemyslu a baníctva.

Canada Place
Plaza of Nations

Za poslednú dekádu sa Vancouver stal dôležitým centrom softvérového inžinierstva, filmového a biotechnologického priemyslu.[82]

Mesto a jeho okolie sú aj obľúbenou turistickou destináciou. Turisti často navštevujú Stanley Park, Queen Elizabeth Park a ďalšie parky, hory, oceán, záhrady a hlboké lesy, ktoré sa dvíhajú po úpätiach hôr. Značný počet parkov, pláží, nábreží a vrcholkov hôr spolu s jeho multi-kultúrnym a multi-etnickým charakterom vytvárajú jedinečný charakter mesta.

Výletné lode v prístave prepravia viac ako milión pasažierov ročne. Tí cestujú hlavne na sever na Aljašku, po pobreží Britskej Kolumbie a na juh do USA, do štátu Washington.[83]

Popularita mesta si vyberá svoju daň. Vancouver je drahé mesto, s najvyššími cenami bytov v Kanade.[84][85] Mestská radnica prijala niekoľko plánov na zníženie cien nehnuteľností, ako napríklad podporu stavby družstevných bytov, kontrolu plánovanej výstavby a upredňostňovanie stavby výškových obytných budov. V meste žije značný počet zámožných obyvateľov.

Cena priemerného dvojpodlažného domu sa v druhej polovici roka 2007 vo Vancouveri pohybovala na úrovni 757 750 CAD, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s cenou 467 742 CAD v Toronte a 322 853 v Calgary, ďalších drahých mestách (v cenách nehnuteľností) v Kanade.[86] V októbri 2008 indexy nehnuteľností poklesli a stiahli priemernú cenu za dvojpodlažný dom tesne nad 700 000 CAD.[87] Ceny bytov dosiahli svoj vrchol v roku 2008, v roku 2009 poklesli v priemere o 9%. Pokles cien prilákal nových kupcov a očakáva sa, že ceny sa stabilizujú.[88]

Science World sídliaci v budove Telus World of Science

Veľký a neklesajúci záujem o stavbu družstevných výškových domov v centre mesta sa začal koncom 90. rokov. Bol z veľkej časti financovaný veľkým prílevom kapitálu emigrantov z Hongkongu, ktorí sa z neho odsťahovali pred jeho pripojením k Číne.[89] Výškové obytné budovy z toho obdobia dnes dominujú centru mesta v oblastiach Yaletown a Coal Harbour. Menšie skupiny sa nachádzajú v okolí staníc nadzemného metra SkyTrain vo východnej časti mesta.

Vancouver bolo usporiadateľské mesto XXI. Zimných olympijských hier, čo malo značný vplyv na miestny ekonomický rozvoj. V roku 1986 sa vo Vancouveri konalo iné významné svetové podujatie, Svetová výstava – Expo. Bolo to posledný raz, čo sa konalo v Severnej Amerike, navštívilo ho viac ako 20 miliónov divákov. Pre Expo bolo postavených niekoľko stavieb, vytvárajúcich dnešnú podobu mesta, menovite verejný dopravný systém SkyTrain, Plaza of Nations, Telus World of Science a Canada Place.[90]

Po ľavej strane sa nachádzajú mestské časti Mount Pleasant, Fairview, Kitsilano a Granville Island, vodná plocha sa nazýva False Creek, budova s modrým priečelím je Plaza of Nations, v strede je vidieť centrum mesta - downtown, v jeho ľavej časti je štadión BC Place (biela kupola), pred ním je hokejový štadión Rogers Arena, v ktorom hrajú Vancouver Canucks, budova s rozhľadňou na streche je Harbour Centre, v strede napravo je Canada Place (biela strecha so špicami), v pravej časti obrázku je mestská časť Downtown Eastside, červené žeriavy sú prístav Port of Vancouver, v pozadí je West Vancouver a North Vancouver spolu s panorámou pohoria North Shore

Samospráva mesta
Budova mestskej radnice
Budova kanadskej vlády vo Vancouveri

Vancouver má na rozdiel od ostatných miest v Britskej Kolumbii špeciálny štatút, tzv. Vancouverskú chartu.[91] Táto legislatíva schválená v roku 1953 nahradila Vancouver Incorporation Act z roku 1921 a zaručila mestu väčšie a odlišné právomoci oproti ostatným mestám v provincii.

Mestskej komunálnej politike od druhej svetovej vojny dominuje stredopravá Non-Partisan Association (NPA), ktorá sa až do roku 2008 s malými prestávkami striedala u moci so stredoľavými politickými stranami.[34] NPA sa v roku 2002 rozštiepila kvôli nezhodám nad riešením problematiky drogovo závislých, čo využila ľavicová Coalition of Progressive Electors, ktorá zvíťazila vo voľbách so svojím programom tzv. minimalizácie škôd po užívaní drog.

Vancouver spravuje mestská rada Vancouver City Council, ktorá ma desať členov, s deväťčlenným školským výborom – Vancouver School Board a sedem členným výborom pre správu parkov – Vancouver Parks Board. Všetky výbory a zastupiteľstvo sú zvolené väčšinovým volebným systémom na trojročné volebné obdobie. Západná časť mesta (west side), ktorá je bohatšia oproti východnej, volí väčšinou konzervatívne a liberálne politické strany, zatiaľ čo východná časť (east side) si vyberá strany z ľavicovo orientovaného politického spektra. Tento jav sa prejavil aj vo výsledkoch samosprávnych volieb v roku 2005 a vo federálnych voľbách v roku 2006.

Aj keď dochádza k polarizácii politických názorov, v množstve dôležitých vecí vedia jednotlivé strany nájsť politický konsenzus. Ochrana mestských parkov a zelene, zameranie na rozvoj rýchlej mestskej verejnej dopravy ako protiváhy ku stavbe diaľnic a záujem o verejný rozvoj sú hlavnými témami, ktoré majú širokú podporu v celom politickom spektre.

Bývalý starosta Larry Campbell bol zvolený do úradu čiastočne aj pre jeho ochotu vyskúšať alternatívne spôsoby boja proti drogám. Mesto si osvojilo štvorbodovú protidrogovú stratégiu, ktorá kombinuje zníženie zdravotného rizika (napr. výmeny ihiel, dohľad nad injekčnými miestami) s liečbou, postihom a prevenciou.[92] Táto stratégia bola odozvou radnice na narastajúci počet HIV pozitívnych a hepatitídou typu C nakazených užívateľov drog v mestskej časti Downtown Eastside. Túto štvrť charakterizuje značná chudoba, je domovom prostitúcie a obchodu s drogami, čo spôsobilo nárast epidémie Aids v 90. rokoch.

Larry Campbell sa rozhodol znova nekandidovať, vzápätí bol menovaný do kanadského senátu. V mestských voľbách v roku 2005 bol zvolený do čela mesta Sam Sullivan, kandidát centristickej NPA, ktorý porazil Jima Greena z centristickej strany VVA (Vision Vancouver).

Sam Sullivan v roku 2008 podľahol v primárkach NPA na post starostu mesta svojmu straníckemu protikandidátovi Peterovi Ladnerovi. Ladnerovým protikandidátom vo voľbách bol Gregor Robertson z Vision Vancouver. Robertson voľby vyhral s veľkým náskokom o vyše 20 000 hlasov. Jeho strana Vision Vancouver v nich získala aj sedem z desiatich kresiel v mestskej rade Vancouver City Council, COPE získala dva a NPA jeden. Vo výbore pre správu parkov – Parks Board, získal Vision Vancouver štyri miesta a po jednom COPE, NPA a Green Party. V školskom výbore – School Board dostal Vision Vancouver štyri, COPE tri a NPA dve miesta.[93]

Zastúpenie na úrovni provincie
Budova parlamentu provincie Britská Kolumbia v meste Victoria

V legislatívnom zastúpení provincie Britská Kolumbia je Vancouver reprezentovaný 11 zástupcami, medzi ktorých patrí aj Gordon Campbell, súčasný premiér provincie. Vo voľbách v roku 2009 získala liberálna BC Liberal Party šesť a BC New Democratic Party päť kresiel.[94]

Zastúpenie na federálnej úrovni

V kanadskej dolnej snemovni House of Commons je Vancouver reprezentovaný piatimi členmi parlamentu. Vo federálnych voľbách v roku 2008 získala Liberal Party of Canada tri a New Democratic Party dve kreslá.[95]

Policajné zložky
Príslušníci mestskej polície vo Vancouveri

Zatiaľ čo väčšina oblasti Lower Mainland je pod správou Divízie E Kanadskej kráľovskej jazdnej polície – Royal Canadian Mounted Police (RCMP), Vancouver má svoju vlastnú mestskú políciu (takisto ako West Vancouver, Delta, New Westminster a Port Moody).[96] Jej súčasťou je jednotka na bicykloch, jednotka psovodov s policajnými psami, prístavná polícia a jazdná polícia, používaná hlavne na kontrolu Stanley Parku a príležitostne aj v štvrtiach Downtown Eastside a West End.[97] V roku 2005 bola založená dopravná polícia metropolitnej oblasti, South Coast British Columbia Transportation Authority Police Service (SCBCTAPS) s plnou policajnou právomocou.

V roku 2008 mal Vancouver siedmu najvyššiu kriminalitu v krajine, čo je oproti roku 2005 pokles o tri miesta.[98] Majetková trestná činnosť je v meste dosť vysoká, Vancouver sa v nej radí medzi najviac postihnuté severoamerické mestá.[99] Podľa štúdie kanadského štatistického úradu z roku 2006 má regionálny okres Metro Vancouver najvyššiu úroveň páchania trestných činov so zbraňou spomedzi všetkých metropolitných okresov v Kanade. Podľa tejto štatistiky sa v ňom spácha 45,3 násilných trestných činov so zbraňou na 100 000 obyvateľov, čo je oveľa viac než kanadský celoštátny priemer pohybujúci sa na úrovni 27,5.[100] Séria prestreliek medzi členmi gangov začiatkom roku 2009 vyústila podľa polície až vo vojnu gangov.

Armádne zložky
Kasáreň Seaforth Armoury

Vo Vancouveri sa nachádza veliteľstvo 39. kanadskej brigádnej skupiny kanadských ozbrojených síl Land Force Western Area.[101] Medzi miestne jednotky rezervistov patria prieskumný pluk The British Columbia Regiment (Duke of Connaught's Own) a pechotný pluk The Seaforth Highlanders of Canada umiestnené v kasárňach Seaforth Armoury a Beatty Street Drill Hall a 15. poľný pluk kanadského kráľovského delostrelectva umiestnený v kasárni Bessborough Armoury.[102] Divízia námorných rezervistov HMCS Discovery sídli na ostrove Deadman's Island v Stanley Parku.[103] RCAF Station Jericho Beach, prvá letecká zakladňa v Kanade, bola v roku 1947 prevzatá kanadskou armádou. Základňa bola zatvorená v roku 1996 a premenovaná na Jericho Park, no budova jej bývalého veliteľstva stále patrí armáde.[104]

Doprava
Trolejbus vo Vancouveri na trase Robson/Downtown

Električkový dopravný systém bol vo Vancouveri založený v roku 1890 a smeroval z mosta Granville Bridge na Westminster Avenue (terajšia Main Street a Kingsway). O rok neskôr začala spoločnosť Westminster and Vancouver Tramway Company prevádzkovať prvú kanadskú medzimestskú linku medzi mestami Westminster a Vancouver až do Chilliwacku a spolu s ďalšou z mosta Granville Bridge cez Kerrisdale do Stevestonu, čo napomohlo rozvoju okrajových štvrtí.[105]

British Columbia Electric Railway prevádzkovala mestskú a medzimestskú železnicu, ktorá bola v roku 1958 nahradená mestskými autobusmi a trolejbusmi.[106] Vo Vancouveri je po San Franciscu najväčší počet trolejbusov v Severnej Amerike.

Mestské zastupiteľstvo sa v rámci plánu dlhodobého rozvoja mesta rozhodlo v 80. rokoch zakázať výstavbu ďalších dialnic.[107] Jediná dialnica v mestskom obvode je Trans-Canada Highway, ktorá prechádza cez severovýchodný okraj mesta.

Súprava metra SkyTrain na zastávke Ruppert station
Kompa SeaBus vo fjorde Burrard Inlet, na pozadí je downtown s Harbour Centre a Canada Place
Spirit of Vancouver Island, trajekt spoločnosti BC Ferries

TransLink, sieť mestskej hromadnej dopravy poskytuje verejnú dopravu v metropolitnej oblasti. Prevádzkuje autobusovú a trolejbusovú sieť, rýchlu autobusovú sieť B-Line, kompu SeaBus, železnicu West Coast Express a tri trasy, Expo Line, Millennium Line a Canada Line automatizovaného nadzemného metra SkyTrain.[108]

V najbližších rokoch sa plánuje dokončenie veľkého množstva projektov, vrátane mosta Golden Ears Bridge. V roku 2016 má byť dokončená linka Evergreen Line, ktorá spojí mestá Coquitlam a Port Moody s už vybudovanou sieťou metra SkyTrain. Takisto sa plánuje podzemné rozšírenie Millennium Line smerom na západ až k University of British Columbia popod Broadway a rozšírenie a zvýšenie kapacity Expo Line.[108]

Z železničnej stanice Pacific Central Station smeruje na východ trasa kanadskej železnice VIA Rail, na juh do Seattlu kanadsko-americkej železnice Amtrak Cascades a do pohoria Rocky Mountains smeruje turisticko-náučná trasa kanadskej spoločnosti Rocky Mountaineer.

Na juh od Vancouveru leží medzinárodné letisko Vancouver International Airport (YVR). Nachádza sa v meste Richmond na ostrove Sea Island. Je to druhé najrušnejšie letisko v Kanade a druhá najväčšia vstupná brána (gateway) pre medzinárodné lety na západnom pobreží Severnej Ameriky. Na letisku má svoje sídlo HeliJet, najväčšia letecká spoločnosť zabezpečujúca prepravu vrtuľníkmi v Severnej Amerike. Poskytuje pravidelné spojenie medzi letiskom a prístavmi vo Vancouveri a Victorii.

V oblasti sa nachádzajú dva terminály pre trajekty spoločnosti BC Ferries. Jeden je na severozápade v zátoke Horseshoe Bay v obci West Vancouver, druhý sa nachádza na juhu v obci Delta, v jej juhozápadnej časti Tsawwassen.

Malé kompy operujúce v zálive False Creek poskytujú spojenie medzi ostrovom Granville Island, downtownom a Kitsilanom. Vancouver má tiež širokú sieť cyklotrás, bicyklovanie je narýchlejšie rastúci spôsob dopravy v meste.[109]

Školstvo
University of British Columbia, na pozadí je downtown a North Vancouver

Vancouver spravuje School District 39 Vancouver, druhý najväčší školský obvod v Britskej Kolumbii.[110] V rámci neho študuje viac ako 110 000 žiakov a študentov na základných, stredných a vysokých školách, čo z neho robí druhý najväčší školský obvod v provincii.[111][112] Nachádza sa v ňom 74 základných škôl, 17 základných zlúčených skôl, 18 stredných škôl, 7 stredísk pre vzdelávanie dospelých, 2 Vancouver Learn Network, medzi ktoré patrí aj 18 bilingválnych škôl, poskytujúcich vyučovanie vo francúzštine a mandarínskej čínštine, umelecké školy a školy pre nadané deti.[111] Viac ako 46 súkromných škôl s rôznym zameraním je spôsobilých pre čiastočné provinčné dotácie, vo väčšine z nich sa musí platiť školné. Študuje v nich približne 10% všetkých študentov.[113] V meste sa tiež nachádzajú tri školy, ktoré sú súčasťou frankofónnej školskej oblasti Conseil scolaire francophone de la Colombie-Britannique.

Academic Quadrangle v priestoroch Simon Fraser University

Vo Vancouveri sú dve najväčšie univerzity v oblasti Metro Vancouver, University of British Columbia (UBC) a Simon Fraser University (SFU). V roku 2008 na nich študovalo viac ako 80 000 študentov, denného, diaľkového a postgraduálneho štúdia.[114][115] UBC bola v roku 2006 vyhlásená za 26. najlepšiu univerzitu na svete a SFU sa v roku 2009 v rebríčku Maclean’s University Rankings umiestnila ako najlepšia kanadská univerzita.[116][117]

British Columbia Institute of Technology, poskytujúca polytechnické vzdelanie, Vancouver Community College a Langara College sú verejne financované vysoké školy, ktoré dopĺňajú ďalšie súkromné vysoké školy poskytujúce vzdelanie napr. v oblasti obchodu a ponúkajúce univerzitné transfer programy. Medzi ne patrí najmä Douglas College a Capilano University. Emily Carr University of Art and Design udeľuje certifikáty, diplomy a tituly v umení a dizajne, Vancouver Film School poskytuje svojim študentom jednoročné učebné osnovy pre oblasť produkcie filmov.[118][119]

Medzinárodní študenti a študenti, ktorí majú angličtinu ako cudzí, alebo druhý jazyk, sa veľkou mierou podieľajú pri zápise na štúdiá v týchto verejných a súkromných vysokoškolských inštitúciách. Vancouver School Board vo svojej správe uvádza, že v školskom roku 2008/2009 až 53% študentov nemalo za svoj materinský jazyk angličtinu.[112]

Umenie a kultúra

Film a divadlo

Medzi významné divadelné spoločnosti patrí Arts Club Theatre Company, Vancouver Playhouse Theatre Company a Bard on the Beach. Medzi menšie patria Studio 58, Touchstone Theatre, Carousel Theatre a United Players of Vancouver. V meste pôsobí aj Theatre Under the Stars – Divadlo pod hviezdami, ktoré má vystúpenia v lete v Stanley Parku a každoročný festival alternatívneho divadla Fringe Festival.

Vancouver International Film Festival, ktorý sa koná každý rok v septembri po dobu dvoch týždňov, je jedným z najväčších filmových festivalov v Severnej Amerike. Počas jeho trvania sa na ňom premietne vyše 350 filmov.

Múzeá
Galéria umenia Vancouver Art Gallery

V mestskej časti Kitsilano sa nachádzajú Vancouver Maritime Museum, ktoré je námorným múzeom a astronomické múzeum H. R. MacMillan Space Centre. Museum of Anthropology je antropologickým múzeom s najväčšími zbierkami umenia a kultúry indiánskych kmeňov žijúcich na severozápadnom pobreží Ameriky. S astronomickým múzeom H. R. MacMillan Space Centre zdieľa spoločné priestory Museum of Vancouver. Interaktívnym múzeom je Science World. Mesto ponúka aj rôznorodý výber verejne prístupných umeleckých diel.

Galéria umenia Vancouver Art Gallery má trvalú zbierku viac ako 10 000 exponátov, ktorých hodnota je ocenená na vyše 100 miliónov kanadských dolárov.[120]

Hudba

Vo Vancouveri žijú hudobní skladatelia a interpreti klasickej hudby, folku a pop-music. Vancouver Symphony Orchestra je mestský profesionálny symfonický orchester, Vancouver Opera je najväčšia opera v meste.

V meste vznikol značný počet punkových hudobných skupín, vrátane pionierov hardcore punku D.O.A. V 90. rokoch, keď sa stal populárnym alternatívny rock, sa pozdvihlo viacero vancouverských skupín. Medzi súčasné úspešné kapely patria Gob a Stabilo. Vo Vancouveri tiež vznikla vplyvná heavy metalová skupina Strapping Young Lad a elektro-industriálne skupiny Skinny Puppy a Front Line Assembly.

V súčasnosti je Vancouver domovom veľkého počtu nezávislých kapiel, ako The New Pornographers a Destroyer a nezávislých nahrávacích spoločností ako Nettwerk a Mint Records.

Medzi populárnych hudobných interpretov patria Bryan Adams, Sarah McLachlan, Heart, Chilliwack a ďalší.[121]

Veľké koncerty sa väčšinou konajú v miestach ako Rogers Arena, v divadle Queen Elizabeth Theatre a na štadiónoch BC Place a Pacific Coliseum. Menšie koncerty sú v Plaza of Nations, Commodore Ballroom a v divadle Orpheum. V meste sa konajú každoročne dva významné hudobné festivaly, Vancouver International Jazz Festival a Vancouver Folk Music Festival.

Nočný život vo Vancouveri - roh ulíc Nelson a Granville Street

Indická a veľká čínska populácia vo Vancouveri majú tiež niekoľko svojich hviezd. Niektorí z indokanadských umelcov si vytvorili meno aj v Bollywoode a v iných odvetviach indického zábavného priemyslu.

Nočný život

Nočný život bol vo Vancouveri v porovnaní s inými mestami relatívne obmedzený, so skoršou záverečnou dobou pre bary a nočné kluby a s neochotou úradov dovoliť ich dlhšiu prevádzku. Od roku 2003 začalo mesto experimentovať s neskoršou záverečnou, uvoľnilo regulácie a prejavilo snahu vytvoriť z downtownu zábavnú štvrť, najmä na okolí Granville Street.[122]

Turistika
Priehrada Cleveland Dam

Mierna klíma a blízkosť hôr, riek, jazier a Tichého oceánu robia z mesta populárny cieľ pre turistov a športovcov. Prejavuje sa to aj na jeho obyvateľoch, Vancouver má po mestách Toronto, Montreal a Halifax štvrtú najštíhlejšiu poluláciu v Kanade.[123][124]

Vo Vancouveri je viac ako 1 298 hektárov parkov, spolu so Stanley Parkom, ktorý je so 404 hami najväčší.[125]

Mesto má niekoľko veľkých pláží, z ktorých mnohé so sebou navzájom susedia. Najväčšie zoskupenie pláží sa tiahne od pobrežia Stanley Parku, cez záliv False Creek až k južnej časti zátoky English Bay, od Kitsilana až po University Endowment Lands, oblasť patriacu University of British Columbia (na ktorej sa tiež nachádzajú pláže, no nie sú majetkom mesta). Medzi 18 kilometrov pláží v meste patria Second Beach, Third Beach, First Beach, Sunset Beach, Kitsilano Beach, Jericho Beach, Locarno Beach, Spanish banks, Spanish Banks Extension a Spanish Banks West. Pri pobreží je možné vykonávať rôzne vodné športy.[126]

Visutý most Capilano Suspension Bridge

V pohorí North Shore sú tri lyžiarsky obľúbené vrchy so zjazdovkami, Cypress Mountain, Grouse Mountain a Mount Seymour. Všetky sa nachádzajú 20 až 30 minút cesty autom od downtownu. Cez pohorie vedú aj svetoznáme cyklotrasy. Rieky Capillano, Seymour a záliv Lynn Creek, vzdialené od downtownu 20 minút autom predstavujú výzvu pre milovníkov raftingu a kajakovania.[127] Medzi obľúbené turistické miesta patrí aj cesta ponad priehradu Cleveland Dam a visutý most Capilano Suspension Bridge, klenúci sa ponad rieku Capilano v oblasti North Vancouver.

V mesiaci máj sa v meste vždy koná Vancouver Marathon, 10 kilometrový beh Vancouver Sun Run sa beží každý apríl a polmaratón Scotiabank Vancouver Half-Marathon sa beží každý jún. Grouse Grind je 2,9 kilometra dlhá turistická trasa na hore Grouse Mountain, otvorená cez letné a jesenné mesiace, na ktorej sa koná každoročný beh Grouse Grind Mountain Run. Medzi turistické trasy patrí Baden-Powell Trail, namáhavá, 42 kilometrov dlhá trasa tiahnuca sa od zátoky Horseshoe Bay v okrese West Vancouver až po oblasť Deep Cove v meste North Vancouver.[128]

126 kilometrov od Vancouveru sa nachádza lyžiarske stredisko Whistler Blackcomb. Je to najväčší lyžiarsky rezort v Severnej Amerike, rozprestierajúci sa na ploche 3 307 hektárov. V stredisku sa v roku 2010 spolu s mestom Whistler a Vancouverom konali zimné olympijské a zimné paralympijské hry.

Panoráma pláže Second Beach v Stanley Parku

Šport
Hokejový štadión Rogers Arena, v ktorom hrá Vancouver Canucks
Štadión BC Place, v ktorom hrá ragbyový klub BC Lions

Mesto je domovom profesionálneho hokejového klubu Vancouver Canucks, hrajúceho v Severozápadnej divízii NHL. Juniorský klub Vancouver Giants hrá vo WHL. 27. mája 2007 vyhral vo finále Memorial Cupu a získal titul, ktorý sa udeľuje najlepšiemu klubu spomedzi kanadských juniorských súťaží OHL, QJMHL a WHL.

V rokoch 1911 až 1926 pôsobil v meste hokejový klub Vancouver Millionaires, ktorý hral v PCHA a WCHL. V roku 1915 vyhral Stanley Cup.

Profesionálnym ragbyovým klubom je od roku 1954 BC Lions, hrajúci v CFL. 19. novembra 2006 vyhral Grey Cup.

Vancouver Canadians je bejzbalový klub hrajúci v Northwest League.

Vancouver Whitecaps FC je profesionálny futbalový klub. Mužský tím hrá v tzv. dočasnej lige USSF Division 2 Professional League a ženský v lige W-League.

Významní športovci z Vancouveru


KlubŠportLigaŠtadiónVznikMajster
Vancouver Canucks ľadový hokej NHL Rogers Arena 1970 0
Vancouver Giants ľadový hokej WHL Pacific Coliseum 2001 1
BC Lions ragby CFL Empire Field (dočasne, počas renovácie štadióna BC Place) 1954 5
Vancouver Canadians bejzbal NWL Nat Bailey Stadium 2000 0
Vancouver Whitecaps FC
Vancouver Whitecaps FC (ženy)		 futbal MLS
W-League		 Swangard Stadium 2011
2003		 0
2

Médiá

Vancouver je veľké filmové a televízne produkčné centrum. Je prezývané Hollywood severu, pričom pre filmovú tvorbu je využívané takmer sto rokov, od čias Edison Studios. V roku 2008 oznámila BC Film Commission, že v meste sa nakrútilo vyše 260 filmov a seriálov, čo Vancouver robí tretím najväčším filmovým strediskom v Severnej Amerike po mestách Los Angeles a New York a po Los Angeles druhým najväčším miestom v produkcii televíznej tvorby na svete.[129][130][131]

V meste sa distribuuje široký mix miestnych, národných a medzinárodných novín. Medzi dva veľké denníky vydávané v anglickom jazyku patria The Vancouver Sun a The Province. Medzi národné denníky patrí The Globe and Mail a National Post. Ďalšie denníky sú bezplatné 24H (s miestnym zameraním), lokálne vydanie bezplatného Metro International, dva razy do týždňa vychádzajúci Vancouver Courier a nezávislý denník The Georgia Straight. Ming Pao, Sing Tao Daily a World Journal pokrývajú veľkú mestskú populáciu hovoriacu kantončinou a mandarínskou čínštinou. Iné jazykové komunity v celej oblasti Lower Mainland čítajú rôzne miestne a medzinárodné noviny.

Medzi niektoré z miestnych televíznych staníc patria CBC, Citytv, CTV a Global BC. OMNI British Columbia poskytuje denné spravodajstvo v kantonskej a mandarínskej čínštine, pandžábčine a kórejčine a týždenné v jazyku tagalog, spolu s programami zameranými aj pre iné etnické a jazykové skupiny divákov. Fairchild TV a Talentvision vysielajú v kantonskej a mandarínskej čínštine.

Medzi rozhlasové stanice so spravodajstvom patria CBC Radio One, CKNW a News 1130. Frankofónne obyvateľstvo má svoje vysielanie cez pobočky Radio-Canada CBUFT (Télévision de Radio-Canada), CBUF-FM (Première Chaîne) a CBUX-FM (Espace musique).

Dominancia médií je často diskutovanou témou vo Vancouveri, lebo denníky The Vancouver Sun, The Province, Vancouver Courier a ďalšie miestne noviny ako Surrey Now, Burnaby Now a Richmond News sú spolu s televíznou stanicou Global BC vo vlastníctve Postmedia Network, jednej z najväčších mediálnych spoločností v Kanade.[132] Táto koncentrácia médií vlastnených jednou spoločnosťou viedla ku vzniku nezávislých online médií, ako The Tyee a NowPublic.[133]

Partnerské mestá

Vancouver bol prvým mestom v Kanade, ktoré sa pripojilo k medzinárodnému systému partnerských miest[134]. Partnerskými mestami Vancouveru sú:

Galéria

Referencie
  1. DAVIS, Chuck. The History of Metropolitan Vancouver [online]. REV. 2008-07-02, [cit. 2010-02-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Population of census metropolitan areas (2001 Census boundaries) [online]. Statistics Canada, rev. 2009-10-08, [cit. 2010-02-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Municipal Population Estimates 2007 [online]. Province of British Columbia Statistics Canada, 2007-12, [cit. 2010-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Province of British Columbia and Greater Vancouver Transit Authority (TransLink) Facts 2008 [online]. Government of Canada, 2007-12, [cit. 2010-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. 2006 Census: Population by mother tongue - cities [online]. Statistics Canada, rev. 2009-04-07, [cit. 2010-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. 2006 Census: Population by mother tongue - Metro regions [online]. Statistics Canada, rev. 2009-04-07, [cit. 2010-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Vancouver [online]. Emporis, Inc., [cit. 2010-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. MORLEY, Alan. Vancouver, from milltown to metropolis. [s.l.] : Mitchell press, 1974. Dostupné online. (po anglicky)
  9. NORRIS, John M.. Strangers Entertained. [s.l.] : Vancouver, British Columbia Centennial '71 Committee, 1971. Dostupné online. (po anglicky)
  10. STEVENS, Leah. Rise of the Port of Vancouver, British Columbia. Economic Geography, január 1936, roč. 12, čís. 1, s. 61–70. Dostupné online. DOI: 10.2307/140264.
  11. Port Metro Vancouver Mid-Year Stats Include Bright Spots in a Difficult First Half for 2009 [online]. Port Metro Vancouver, 2009-07-31, [cit. 2010-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. Industry Profile [online]. BC Film Commission, [cit. 2010-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. Vancouver Film Industry [online]. Vancouver.com, [cit. 2010-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. GASHER, Mike. Hollywood North: The Feature Film Industry in British Columbia. [s.l.] : University of British Columbia Press, 2002. ISBN 0-7748-0967-1. (po anglicky)
  15. Overnight visitors to Greater Vancouver by volume, monthly and annual basis [online]. Vancouver Convention and Visitors Bureau, 2005, [cit. 2010-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. Film & Television Production [online]. Vancouver Economic Development Commission, [cit. 2010-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. Vancouver and Melbourne top city league [online]. BBC News, 4 October 2002, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  18. Vancouver is 'best place to live' [online]. BBC News, 4 October 2005, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  19. Vancouver world's second-best place to live: survey [online]. CBC News, 3 March 2003, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  20. Vancouver leads Canadian cities in world survey [online]. CBC.ca, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  21. Expensive cities: The global cost of living. Interactive map. CBC.ca. Prístup: 30.06.2008.
  22. BALLOVÁ, Denisa. Je pomalá a bezpečná. Viedeň zostáva najlepším mestom na život. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-09-05. Dostupné online [cit. 2019-09-08]. ISSN 1339-844X.
  23. WOOLSEY, Matt. World's Most Overpriced Real Estate Markets [online]. Forbes.com, 30.06.2008. Dostupné online.
  24. WOOLSEY, Matt. In Pictures: World's Most Overpriced Real Estate Markets [online]. Forbes.com, 30.06.2008. Dostupné online.
  25. BEAUCHESNE, Eric. Toronto pegged as priciest place to live in Canada [online]. CanWest News Service, 24 June 2006, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  26. MALONE, Robert. Which Are The World's Cleanest Cities? [online]. Forbes.com, 30.06.2008. Dostupné online.
  27. Vancouver 2010 [online]. Vancouver Organizing Committee for the 2010 Olympic Games, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  28. Vancouver to host 2010 Winter Olympics [online]. BBC, 2003-07-18, [cit. 2008-06-30]. Dostupné online.
  29. THOM, Brian. Stó:lo Culture - Ideas of Prehistory and Changing Cultural Relationships to the Land and Environment [online]. 1996, [cit. 2008-07-31]. Dostupné online.
  30. Carlson, Keith Thor (ed.). A Stó:lō-Coast Salish Historical Atlas. Vancouver, BC : Douglas & McIntyre, 2001. ISBN 1-5505-4812-3. S. 6–18.
  31. DAVIS, Chuck, W. Kaye Lamb Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopaedia. Surrey, BC : Linkman Press, 1997. Dostupné online. ISBN 978-1-896846-00-2. S. 34–36.
  32. History of City of Vancouver [online]. Caroun.com, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  33. HULL, Raymond, Soules, Gordon, Soules, Christine Vancouver's Past. Seattle : University of Washington Press, 1974. ISBN 978-0-295-95364-9.
  34. DAVIS, Chuck. The Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopaedia. Surrey, British Columbia : Linkman Press, 1997. Dostupné online. ISBN 978-1-896846-00-2. S. 39–47.
  35. CRANNY, Michael, Jarvis, Moles, Seney Horizons: Canada Moves West. Scarborough, ON : Prentice Hall Ginn Canada, 1999. ISBN 978-0-13-012367-1.
  36. Gastown.org - History [online]. [Cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  37. DAVIS, Chuck, Richard von Kleist Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopaedia. Surrey, BC : Linkman Press, 1997. ISBN 978-1-896846-00-2. S. 780.
  38. Our History: Acquisitions, RETAIL, Woodward’s Stores Limited [online]. Hudson's Bay Company, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  39. MCCANDLESS, R. C.. Vancouver's 'Red Menace' of 1935: The Waterfront Situation. BC Studies, 1974, s. 68.
  40. MANLEY, John. Canadian Communists, Revolutionary Unionism, and the 'Third Period': The Workers' Unity League,. Journal of the Canadian Historical Association, New Series, 1994, s. 167–194. Dostupné online [cit. 2008-07-01].
  41. BROWN, Lorne. When Freedom was Lost: The Unemployed, the Agitator, and the State. Montreal : Black Rose Books, 1987. ISBN 978-0-920057-77-3.
  42. ROBIN, Martin. The Rush for Spoils: The Company Province,. Toronto : McClelland and Stewart, 1972. ISBN 0-7710-7675-4. S. 172.
  43. ROBIN, Martin. The Rush for Spoils: The Company Province,. Toronto : McClelland and Stewart, 1972. ISBN 0-7710-7675-4. S. 187–188.
  44. CARSTAIRS, Catherine. 'Hop Heads' and 'Hypes':Drug Use, Regulation and Resistance in Canada [PDF]. University of Toronto, 2000, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  45. FRANCIS, Daniel. L.D.:Mayor Louis Taylor and the Rise of Vancouver. Vancouver : Arsenal Pulp Press, 2004. ISBN 1-55152-156-3. S. 135.
  46. World66 - Vancouver Travel Guide [online]. World 66, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  47. About Vancouver [online]. City of Vancouver, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  48. Weather Winners — Mildest Winters [online]. Environment Canada, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  49. British Columbia - Weather and Climate [online]. [Cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  50. Hottest day ever recorded in Vancouver [online]. [Cit. 2009-08-04]. Dostupné online.
  51. Temperature record broken in Lower Mainland — again [online]. [Cit. 2009-08-04]. Dostupné online.
  52. Stanley Park, Vancouver Parks Board, 2006 [online]. City of Vancouver, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  53. Stanley Park: Forest - Monument Trees [online]. vancouver.ca, [cit. 2009-08-04]. Dostupné online.
  54. A Short History of Our Trees [online]. Vancouver Cherry Blossom Festival, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  55. Planning & Transportation [online]. City of Vancouver, [cit. 2008-07-01]. Dostupné online.
  56. Canadian Climate Normals 1971-2000 [online]. Environment Canada, [cit. 2009-08-04]. Dostupné online.
  57. "Some things worked: The best - or worst- planning decisions made in the Lower Mainland." [online]. Vancouver Sun, [cit. 2009-08-04]. Dostupné online.
  58. Vancouverism [online]. Canadian Architect, [cit. 2009-08-04]. Vancouverism: Definitions Dostupné online.
  59. Downtown Vancouver Skyline Study [online]. City of Vancouver, 7 and 23 April 1997, [cit. 2008-07-03]. Dostupné online.
  60. Living Shangri-La [online]. Emporis Buildings, [cit. 2009-08-04]. Dostupné online.
  61. DAVIS, Chuck. The History of Metropolitan Vancouver [online]. Vancouver History, [cit. 2008-07-03]. Dostupné online.
  62. DAVIS, Chuck, Harold Kalman Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopaedia. Surrey, BC : Linkman Press, 1997. Dostupné online. ISBN 978-1-896846-00-2. S. 185–196.
  63. KALMAN, Harold. Exploring Vancouver: Ten Tours of the City and its Buildings. Vancouver : University of British Columbia Press, 1974. ISBN 0-7748-0028-3. S. 160–161.
  64. KALMAN, Harold. Exploring Vancouver: Ten Tours of the City and its Buildings. Vancouver : University of British Columbia Press, 1974. ISBN 0-7748-0028-3. S. 22,24,78.
  65. Marine Building [online]. Archiseek, [cit. 2008-07-03]. Dostupné online.
  66. Vancouver High-rise buildings (in feet) [online]. Emporis Buildings, [cit. 2008-07-03]. Dostupné online.
  67. Vancouver High-rise buildings [online]. Emporis Buildings, [cit. 2009-08-04]. Dostupné online.
  68. Vancouver High-rise buildings [online]. Emporis Buildings, [cit. 2008-07-03]. Dostupné online.
  69. BERGER, Thomas R.. A City of Neighbourhoods: Report of the 2004 Vancouver Electoral Reform Commission [PDF]. City of Vancouver, 8. jún 2004, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  70. Population by selected ethnic origins, by census metropolitan areas (2001 Census), Statistics Canada (2001).
  71. Visible minorities (2001 census) [online]. Statistics Canada, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  72. Hiebert, D., (June 2009). “The Economic Integration of Immigrants in Metropolitan Vancouver.” IRPPChoices 15(7), p. 6. Prístup: 06.08.2009.
  73. Canada's ethnocultural portrait: Canada [online]. Statistics Canada, 2001, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  74. Community Highlights for VancouverStatistics Canada (2001 census) [online]. Statistics Canada, (2001 census data), [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  75. COMMUNITY SERVICES, Social Planning. Multiculturalism and Diversity: Vancouver's Diverse Population [online]. City of Vancouver, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  76. Census-recensement [online]. Statistics Canada, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  77. British Columbia Regional District and Municipal Census Populations [online]. BC Stats, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  78. British Columbia Municipal and Regional District 1996 Census Results [online]. BC Stats, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  79. British Columbia Municipal and Regional District 2001 Census Results [online]. BC Stats, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  80. DAVIS, Chuck. The Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopedia. Surrey, BC : Linkman Press, 1997. ISBN 978-1-896846-00-2. S. 780.
  81. Facts and Stats [online]. Vancouver Port Authority, [cit. 2009-08-06]. Dostupné online.
  82. Vancouver: Economy Vancouver City Guide. World News Network. Prístup: 06.08.2009
  83. Why visit Vancouver? [online]. Tourism Vancouver, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  84. Demographia International Housing Affordability Survey: 2006 [online]. Wendell Cox Consultancy, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  85. Housing Affordability [online]. RBC Financial Group, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  86. Survey of Canadian Average House Prices in the First Quarter 2007 [online]. Royal LePage, 29 March 2007, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  87. Real Estate Price Charts Blog [online]. Brian Ripley's Canadian Housing Price Charts, [cit. 2008-11-30]. Dostupné online.
  88. British Columbia Real Estate Association. (Spring, 2009). "Housing Forecast." BCREA Economics. Prístup:06.08.2009.
  89. For Many From Hong Kong, Vancouver Is a Way Station [online]. New York Times Hong Kong, 14 February 1997, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  90. Expo '86 [online]. Historica, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  91. Vancouver Charter [online]. Queen's Printer (British Columbia), [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  92. Four Pillars Drug Strategy [online]. City of Vancouver, 2001, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  93. Vancouver Votes Municipal Election 2008 [online]. City of Vancouver, [cit. 2010-02-02]. Dostupné online.
  94. MLA Finder [online]. Legislative Assembly of British Columbia, 02.02.2010, [cit. 2010-01-22]. Dostupné online.
  95. Canada Votes 2008: Results, Ridings & Candidates [online]. CBCnews.ca, [cit. 2009-09-10]. Dostupné online.
  96. Welcome to "E" Division [online]. Royal Canadian Mounted Police, [cit. 2008-07-02]. Dostupné online.
  97. Mounted Squad: Patrol District One [online]. Vancouver Police Department, 2005-01-18, [cit. 2010-02-02]. Dostupné online.
  98. Police-reported crime statistics [online]. Statistics Canada, 21.07.2009, [cit. 2010-01-16]. Dostupné online.
  99. CBC News. Vancouver property crime down in 2005 [online]. [Cit. 2009-09-10]. Dostupné online.
  100. Gun crime in Metro Vancouver highest per capita in Canada [online]. Canada.com, [cit. 2009-09-10]. Dostupné online.
  101. Land Force Western Area [online]. National Defense Canada, [cit. 2009-09-10]. Dostupné online.
  102. Land Force Western Area Units [online]. National Defense Canada, [cit. 2009-09-10]. Dostupné online.
  103. The Naval Reserve: HMCS Discovery [online]. National Defense Canada, [cit. 2009-09-10]. Dostupné online.
  104. Jericho Beach Flying Boat Station [online]. Royal Canadian Legion, BC/Yukon Command, [cit. 2009-09-10]. Dostupné online.
  105. DAVIS, Chuck. The History of Metropolitan Vancouver [online]. [Cit. 2010-01-25]. Dostupné online.
  106. DAVIS, Chuck. The History of Metropolitan Vancouver [online]. [Cit. 2010-01-25]. Dostupné online.
  107. MILLAR, Royce. No freeways puts Vancouver on top [online]. [Cit. 2010-01-25]. Dostupné online.
  108. 2009 10-Year Transportation & Financial Plan [online]. TransLink, 2008, [cit. 2010-01-25]. Dostupné online.
  109. Cycling statistics [online]. City of Vancouver, 2009, [cit. 2010-01-25]. Dostupné online.
  110. District Review Report, School District No. 39 Vancouver [online]. British Columbia Education, June 2005, [cit. 2008-07-03]. Dostupné online.
  111. About Us [online]. Vancouver School Board, 2009, [cit. 2010-01-16]. Dostupné online.
  112. District Review Report, School District No. 39 Vancouver [online]. British Columbia Education, 2009, [cit. 2010-01-16]. Dostupné online.
  113. FISA History [online]. Federation of Independent School Associations, 2009, [cit. 2010-01-16]. Dostupné online.
  114. About UBC [online]. University of British Columbia, 2009, [cit. 2010-01-16]. Dostupné online.
  115. About SFU [online]. Simon Fraser University, 2009, [cit. 2010-01-16]. Dostupné online.
  116. UBC: Our Place AMong the World's Best [online]. UBC, 2006, [cit. 2010-01-16]. Dostupné online.
  117. We’re No. 1 in Canadian rankings [online]. SFU, 13.11.2008, [cit. 2010-01-16]. Dostupné online.
  118. Emily Carr University of Art + Design [online]. Emily Carr University of Art and Design, 2009, [cit. 2010-01-16]. Dostupné online.
  119. Message from the President of Vancouver Film School, James Griffin [online]. Vancouver Film School, 2009, [cit. 2010-01-16]. Dostupné online.
  120. Welcome from Kathleen Bartels, Director of the Vancouver Art Gallery [online]. Vancouver Art Gallery, [cit. 2008-07-06]. Dostupné online.
  121. GOOCH, Bryan N. S.. Vancouver, BC:1945–91 [online]. Historica, [cit. 2006-11-23]. Dostupné online.
  122. Police take aim at Vancouver's entertainment district [online]. CBC, 7 November 2006, [cit. 2008-07-06]. Dostupné online.
  123. Regional differences in obesity [online]. Statistics Canada, 22 August 2006, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  124. KIRKEY, Sharon. Suburban Sprawl [online]. CanWest News Service, 2006-08-23, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  125. About the Park Board [online]. Vancouver Board of Parks and Recreation, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  126. Recreation: Beaches [online]. Vancouver Parks Board, 2009, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  127. Capilano River [online]. Metro Vancouver, 2009, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  128. Brian Grover. Baden-Powell Centennial Trail [online]. BC Car-Free, 2009, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  129. British Columbia Film Commission Production Statistics 2008 [online]. BC Film Commission, 2008, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  130. Vancouver Film Industry [online]. Canada.com, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  131. Some 'useless' facts about Vancouver [online]. Vancouver dot Travel, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  132. Smith, Charlie. Canwest seeks bankruptcy protection for broadcasting assets and National Post [online]. 2009-10-06, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  133. Shannon Rupp. CanWest Metro Move Preserves Daily Dominance [online]. The Tyee, 2005-03-16, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.
  134. SMITH, Patrick J.; STEWART, Kennedy. Beavers and Cats Revisited: Creatures and Tenants versus Municipal Charter(s) and Home Rule [PDF]. 2003, [cit. 2010-01-27]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vancouver na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.