Montana (USA)
Montana je severozápadný štát USA hraničiaci s Kanadou. Jeho meno pochádza zo španielskeho slova montaña, čo znamená hora alebo pohorie. V Montane žije najviac medveďov grizzly z celých USA. Za Montanu bola do kongresu USA zvolená prvá žena v histórii.
Montana | |||||||
| |||||||
Prezývka štátu | Treasure state (Štát pokladov) | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Hlavné mesto | Helena | ||||||
Najväčšie mesto | Billings | ||||||
Guvernér | Brian Schweitzer | ||||||
Rozloha | |||||||
Poradie | 4. miesto | ||||||
Celková | 381 156 km² | ||||||
Súš | 381 156 km² | ||||||
Voda | 1 km² | ||||||
% vody | 1 % | ||||||
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania) | |||||||
Poradie | 44. miesto | ||||||
Obyvateľov | 989 415 | ||||||
Rok sčítania | 2010 | ||||||
Hustota obyvateľov | |||||||
Poradie | 48. miesto | ||||||
Hustota | 2,59 obyv./km² | ||||||
Vstup do Únie | |||||||
Poradie | 41. v poradí | ||||||
Dátum | 8. november 1889 | ||||||
Geografické údaje | |||||||
Zemepisná šírka | 44°26' až 49° s. š. | ||||||
Zemepisná dĺžka | 104°02' až 116°02' z. d. | ||||||
Šírka | 410 km | ||||||
Dĺžka | 1015 km | ||||||
Nadmorská výška | |||||||
Najvyššia | 3 901 m n. m. | ||||||
Stredná | 1 035 m n. m. | ||||||
Najnižšia | 549 m n. m. | ||||||
Ostatné údaje | |||||||
Časová zóna | Stredná: UTC-7/-6 | ||||||
ISO 3166-2 | US-MS |
Dejiny
Územie Montany bolo k USA ešte ako západné teritórium pripojené 26. mája 1864. Štát Montana bol ustanovený 8. novembra 1889, ako 41. v poradí. Montana bola posledným útočiskom Siouxov, Severných Čejenov a Severných Arapahov, indiánskych kmeňov, ktoré sa nechceli vzdať svojej slobody, a preto o ňu zúrivo bojovali. V bitke pri Little Bighorn bol zabitý podplukovník americké armády George Armstrong Custer potom, čo so svojou jednotkou napadol obrovský tábor spojených kmeňov. Indiáni však boli nakoniec porazení a na územie začali prúdiť bieli osadníci.
Geografia
Severnú hranicu Montany tvorí Kanada. Na východe Montana hraničí so štátmi Južná Dakota a Severná Dakota, na juhu leží Wyoming a na juhozápade štát Idaho. Montana je štvrtý najväčší štát USA. Západná Montana je zem vysokých a drsných hôr, zatiaľ čo východ krajiny je tvorený pláňami. Pramení tu rieka Missouri.
V Montane je sústredený Národný park Glacier a časť Yellowstonského národného parku. Nachádza sa tu aj legendárne bojisko pri Little Bighorn, kde došlo ku slávnej bitke medzi Indiánmi a Americkou armádou. Teraz je to národná rekreačná oblasť. Hlavnou atrakciou sú veľké stáda bizónov. Národné parky v Montane sú tvorené nádhernými scenériami, plné špicatých vrcholkov hôr, zalesnených údolí a početných jazier a vodopádov.
Je tu aj niekoľko indiánskych rezervácií: Crow, Blackfeet, Flathead, Fort Belknap, Fort Peck, Northern Cheyenne, Rocky Boy.
Demografia
V Montane žije 989 415 obyvateľov (po sčítaní v roku 2010).[1] Hustota zaľudnenia je 2,59 obyvateľov na km², čo ju radí k najmenej zaľudneným štátom USA.
- Hlavné mesto je Helena (25 780 obyvateľov).
- Najväčšie mesto je Billings (89 847 obyvateľov).
- Ďalšie dôležité mesto je Missoula (57 053 obyvateľov).
90,6% populácie predstavujú belosi, 6,1% Indiáni, 0,6% Aziati, 0,5% Černosi a 2,3% ostatní, alebo dve a viac rás. Hispánci alebo Latinos, tvoria 2,2% obyvateľstva.
Náboženstvo
- kresťania 79 %
- protestanti 55 %
- luteráni 15 %
- metodisti 8 %
- baptisti 5 %
- presbyteriáni 4 %
- ostatní protestanti 23 %
- rímski katolíci 24 %
- protestanti 55 %
- Mormóni 3 %
- bez vyznania 18 %
Ekonomika
HDP Montany je 20 miliárd dolárov, čo ju radí na 48. miesto v Únii. Ročný príjem na hlavu je 22 569 dolárov, čo je 46. miesto v USA
- Poľnohospodárskymi produktami sú: chov dobytka, mlieko, prasatá, pšenica, jačmeň, cukrová repa, seno.
- Priemyselnými produktami sú: ťažba a spracovanie nerastných surovín, ťažba a spracovanie dreva, výrobky z dreva, spracovanie potravín.
- Významnú úlohu v ekonomike Montany hrá turistika. Tvorí až 30 % HDP.