Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) (angl. Organization for Security and Co-operation in Europe, skrátene OSCE) je medzinárodná bezpečnostná organizácia, ktorá vnikla transformáciou Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) v roku 1995. Zahŕňa 57 účastníckych štátov Európy, Strednej Ázie a Severnej Ameriky. Posledným členským štátom sa stalo Mongolsko.

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe
Mapa
Základné informácie
Vznik1. august 1975
ÚstredieViedeň, Rakúsko
Ďalšie informácie
Členstvo57 štátov
Generálny tajomník Thomas Greminger
Úradujúci predseda Edi Rama
Webstránkaosce.org
Zasadanie stálej rady OBSE

Ciele

Cieľom účastníckych krajín je podpora a rozvoj demokratickej spoločnosti rešpektujúcej ľudské práva a základné slobody, prevencia lokálnych konfliktov, obnova stability a mieru vo vojnových oblastiach, presadzovanie kolektívnej bezpečnosti, zabezpečenie sociálnej spravodlivosti a ochrana životného prostredia.

Inštitúcie

Generálny tajomník, Sekretariát OBSE a Stredisko pre predchádzanie konfliktom sídli vo Viedni. Úrad vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny je v Haagu. Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva má sídlo vo Varšave.

Predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe

V Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe funguje tzv. rotujúce predsedníctvo. V OBSE sa predsedníctvo strieda každý kalendárny rok, pričom minister zahraničných vecí predsedníckej krajiny zastáva funkciu úradujúceho predsedu. Kandidatúru Slovenska na predsedníctvo v roku 2019 v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe schválilo 57 účastníckych štátov organizácie. Odhlasovali to ministri zahraničných vecí členských krajín na zasadnutí 23. ministerskej rady v Hamburgu 8.-9. decembra 2016. Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stáva súčasťou predsedníckej trojky OBSE spoločne s Talianskom.

Slovenské predsedníctvo v OBSE v roku 2019

Kandidatúru Slovenska na predsedníctvo v roku 2019 v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe schválilo 57 účastníckych štátov organizácie. Odhlasovali to ministri zahraničných vecí členských krajín na zasadnutí 23. ministerskej rady v Hamburgu 8.-9. decembra 2016.[1] Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stáva súčasťou predsedníckej trojky OBSE spoločne s Talianskom.[2]

Osobitným predstaviteľom ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v OBSE sa od 1. januára stal štátny tajomník MZVaEZ SR Lukáš Parízek.

Slovensko sa v rámci trojky bude spolupodieľať na predsedaní OBSE s poradným hlasom pri prijímaní najvýznamnejších rozhodnutí organizácie, na čelo ktorej sa ako predsednícka krajina postaví v roku 2019. Medzi najdôležitejšie samostatné úlohy SR v roku 2018 bude patriť vedenie skupiny Stredomorských partnerov pre spoluprácu s OBSE. Nemenej dôležitým bude v októbri prevzatie vedenia komplikovaných rokovaní o rozpočte organizácie, jej autonómnych inštitúcií a misií.

Dejiny

Dňa 1. augusta 1975 v Helsinkách 35 štátov podpísalo Záverečný helsinský akt, čím vznikla Konferencia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE; prekladané aj ako Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe). Na summite v Budapešti 1994 sa formálne prijal nový názov OBSE, ktorý je platný od 1. januára 1995.

ZÁVEREČNÝ AKT OBSAHUJE:
1. Otázky týkajúce sa bezpečnosti v Európe
a) Deklarácia princípov, ktorými sa budú riadiť vzťahy medzi účastníckymi štátmi KBSE, prijatá v Helsinkách 1975.
Deklaráciu tvorí 10 princípov:
- zvrchovaná rovnosť, rešpektovanie práv vyplývajúcich zo zvrchovanosti
- zdržanie sa hrozby silou alebo použitia sily
- neporušiteľnosť hraníc
- územná celistvosť štátov
- mierové urovnanie sporov
- nezasahovanie do vnútorných záležitostí
- rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd, vrátane slobody zmýšľania, svedomia, náboženstva a presvedčenia
- rovnoprávnosť a sebaurčenie národov
- spolupráca medzi štátmi
- svedomité plnenie záväzkov podľa medzinárodného práva
b) Záležitosti týkajúce sa uplatňovania uvedených zásad
2. Otázky týkajúce sa spolupráce v oblasti ekonomiky, vedy, techniky životného prostredia
3. Spolupráca v humanitnej oblasti a iných oblastí
4. Ďalšie kroky po konferencií
a) V rámci podrobnej výmeny názorov
b) Organizovaním schôdzok zástupcov účastníckych štátov

Účastnícke štáty OBSE majú rovnaké práva. Rozhodnutia sa prijímajú väčšinovým hlasovaním.

Účastnícke štáty

Štát Pristúpenie Záverečný helsinský akt Parížska charta
Albánsko 19. jún 1991 16. september 1991 17. september 1991
Andorra 25. apríl 1996 10. november 1999 17. február 1998
Arménsko 30. január 1992 8. júl 1992 17. apríl 1992
Azerbajdžan 30. január 1992 8. júl 1992 20. december 1993
Bielorusko 30. január 1992 26. február 1992 8. apríl 1993
Belgicko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Bosna a Hercegovina 30. apríl 1992 8. júl 1992  
Bulharsko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Cyprus 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Česko 1. január 1993    
Dánsko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Estónsko 10. september 1991 14. október 1992 6. december 1991
Fínsko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Francúzsko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Grécko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Gruzínsko 24. marec 1992 8. júl 1992 21. január 1994
Holandsko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Chorvátsko 24. marec 1992 8. júl 1992  
Island 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Írsko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Kanada 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Kazachstan 30. január 1992 8. júl 1992 23. september 1992
Kirgizsko 30. január 1992 8. júl 1992 3. jún 1994
Lotyšsko 10. september 1991 14. október 1991 6. december 1991
Lichtenštajnsko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Litva 10. september 1991 14. október 1991 6. december 1991
Luxembursko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Severné Macedónsko 12. október 1995    
Maďarsko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Malta 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Moldavsko 30. január 1992 26. február 1992 29. január 1993
Monako 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Nemecko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Nórsko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Poľsko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Portugalsko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Rakúsko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Rumunsko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Rusko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
San Maríno 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Slovensko 1. január 1993    
Slovinsko 24. marec 1992 8. júl 1992 8. marec 1993
Spojené kráľovstvo 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Spojené štáty 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Srbsko a Čierna Hora 10. november 2000    
Svätá stolica 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Španielsko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Švédsko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Švajčiarsko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Tadžikistan 30. január 1992 26. február 1992  
Taliansko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Turecko 25. jún 1973 1. august 1975 21. november 1990
Turkménsko 30. január 1992 8. júl 1992  
Ukrajina 30. január 1992 26. február 1992 16. jún 1992
Uzbekistan 30. január 1992 26. február 1992 27. október 1993

Referencie

  1. Slovensko bude v roku 2019 predsedať OBSE. Hospodárska noviny. Dostupné online [cit. 2018-01-03].
  2. Slovenská republika súčasťou predsedníckej trojky OBSE - Detail web obsahu - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR [online]. www.mzv.sk, [cit. 2018-01-03]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.