Kanadský štít

Kanadský štít sa delí na menšie fyzickogeografické provincie: Laurentian Upland (Laurentínska vrchovina), Kazan, Davis, Hudson a James[1]. Na území USA tvorí pohorie Adirondack Mountains a vrchovinu Superior Upland.

Tektonická schéma Severnej Ameriky.

Najstaršie bloky kontinentálnej kôry predstavujú archaické (2,5 až 3,8 miliardy rokov staré) kratogény (resp. masívy) Superior, Slave a Wyoming. Ďalej sú to tektonicky prepracované kratóny Rae a Hearne, ktoré sú známe aj pod označením Churchillská štruktúrna provincia. K najstarším blokom patrí aj málo preskúmaný Sask Craton, ktorý leží v podloží palaeoproterozoického trans-hudsonského orogénu v strednej Kanade. V oblasti južného Grónska sú najstaršími časťami Nain a severoatlantický kratogén.[2][3] Budujú ich hlavne premenené a granitické horniny s nepravidelnými zónami usadených hornín, hlavne turbiditov súvisiacich s vulkanogénnymi zelenokameňovými pásmami, nezriedka veľkej hrúbky. Tieto kôrové bloky boli spoločne spojené počas počas proterozoika medzi 2,0 a 1,8 miliardami rokov. Došlo k wopmayskému, penokeanskému a makkovik-ketilidianskému orogénu. Medzi 1,8 a 1,6 miliardami rokov došlo k labradorskému a yavapai-mazatzalskému orogénu a orogénu Central Plains.[3] K dotvoreniu štítu došlo počas grenvillského orogénu (pred asi 1,2 až 1,0 miliardou rokov). Vývoj štítu však ďalej pokračoval napríklad vznikom riftu Keweenawan v oblasti kratogénu Superior. V období paleoproterozika (asi 1,8 miliardy rokov) dopadolo na Kanadský štít vesmírne teleso, ktoré vytvorilo výraznú štruktúru známu ako Sudbury Basin. V oblasti litosféry narušenej impaktom došlo k vzniku špecifického magmatizmu, ktorý zapríčinil vznik veľkých ložísk niklu, medi, platiny, paládia a zlata.

Štít obklopujú platformy, ktorými sú vnútorná platforma (Interior), arktická, hudsonská a platforma sv. Vavrinca. Tieto platformy tvoria dve štruktúrne etáže, staršia tvorená kryštalinikom podobného typu aké sa nachádza v štíte a mladším nezvrásneným sedimentárnym pokryvom.[4] Na platformu sa z východu nasunuli v prvohorách Apalače, pri tomto došlo k zrážke s európskou platformou a vzniku veľkého kontinentu Pangea. Zo západu sa v druhohorách nasunuli na Kanadský štít Skalnaté vrchy. V priebehu druhohôr sa začala Pangea rozpadať - došlo k vzniku Atlantického oceánu, najprv koncom jury a začiatkom kriedy jeho centrálnej časti medzi dnešnou Severnou Amerikou a severozápadnou Afrikou. Došlo tiež k oddeleniu časti štítu v oblasti Grónska, rozpínanie oceánu však v tomto úseku ustalo a nový rift sa v eocéne v treťohorách vyvinul medzi Grónskom a Nórskom.