Parlament
Parlament je najvyšší zastupiteľský orgán a súčasne základný orgán zákonodarnej moci, ktorý má podobu zhromaždenia poslancov v novovekých republikách a parlamentných monarchiách.
Právo |
Odvetvia práva |
Verejné právo: Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné Súkromné právo: Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné |
Deľba moci |
Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
Právne predpisy |
Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos |
Ďalšie pojmy |
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma
Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia |
Synonymum je snem, ale slovo snem má (aj) širší význam, najmä historický. V mnohých latinskoamerických krajinách a v USA sa parlament označuje ako kongres, v mnohých iných krajinách ako snem.
V niektorých definíciách sa pojem parlament obmedzuje len na zastupiteľské a zákonodarné zhromaždenie v tzv. parlamentom systéme.
Názvy známych parlamentov
- Slovensko: Národná rada Slovenskej republiky (jednokomorový parlament)
- Česko: Parlament Českej republiky s dvoma komorami: Poslanecká snemovňa a Senát
- Nemecko: dve komory: Nemecký spolkový snem a Spolková rada
- Rakúsko: dve komory: Národná rada a Spolková rada
- Poľsko: Sejm a Senat, niekedy zasadajú na spoločnej schôdzi ako „Zgromadzenie narodowe“ (v prípadoch ustanovených ústavou)
- USA: Kongres Spojených štátov s dvoma komorami: Snemovňa reprezentantov Spojených štátov a Senát Spojených štátov
- Rusko: Federálne zhromaždenie Ruskej federácie s dvoma komorami: Štátna duma a Rada Federácie
- Čína: Všečínske zhromaždenie ľudových zástupcov
- Francúzsko: dve komory: Národné zhromaždenie a Senát
- Španielsko: Cortes Generales s dvoma komorami: Kongres poslancov a Senát
Súčasné parlamenty
V súčasnosti v parlamentoch väčšinou zasadajú zástupcovia občanov daného štátu, zvolení v parlamentných voľbách na funkčné obdobie trvajúce obvykle 3-5 rokov. Okrem zákonodarnej moci spravidla schvaľuje aj štátny rozpočet, má dôležitú úlohu pri tvorbe alebo rozpustení vlády, má vyšetrovacie a intervenčné právo.
Hlasovanie
Parlament rozhoduje hlasovaním. Pre niektoré dôležité uznesenia nestačí, aby vyslovila súhlas jednoduchá nadpolovičná väčšina poslancov, ale za sa musí vysloviť kvalifikovaná väčšina.
Dejiny
Názov je podľa anglického parlamentu (Parliament), prvý raz vytvoreného v 13. storočí. V 18. a 19. storočí vznikali parlamenty dvojkomorové:
- v konštitučných monarchiách vychádzajú z doplnenia panskej moci mocou zástupcov meštianstva a neskôr občanov:
- komora – snemovňa lordov (ako stavovské zastupiteľstvo)
- komora – poslanecká snemovňa (ako ľudové zastupiteľstvo)
- v spolkových a federatívnych demokraciách:
- komora – krajinská snemovňa (ako zastupiteľstvo krajín/federálnych štátov)
- komora – ľudová snemovňa (ako ľudové zastupiteľstvo)
Dnes môže byť rozdelenie na komory založené na iných princípoch.
Parlamenty v dejinách Slovenska
- uhorský snem (označovaný ako parlament spravidla až od roku 1848, ale používanie nie je ustálené)
- Národný výbor česko-slovenský (1918)
- Dočasné národné zhromaždenie (1918)
- Národné zhromaždenie
- Ústavodarné Národné zhromaždenie
- Snem Slovenskej krajiny
- Slovenský snem/Snem Slovenskej republiky
- Federálne zhromaždenie
- Slovenská národná rada
- Národná rada Slovenskej republiky