Nový Zéland

Satelitná snímka Nového Zélandu. Jazero Taupo a vrch Ruapehu sú viditeľné v strede Severného ostrova. Južné Alpy a nimi vytvorený dažďový tieň sú jasne viditeľné na Južnom ostrove.

Hlavná časť Nového Zélandu leží na dvoch ostrovoch, jednoducho nazývaných Severný a Južný ostrov (angl. North Island a South Island; maor. Te-Ika-a-Maui a Te Wai Pounamu) a mnohých menších ostrovoch. Celková rozloha Nového Zélandu je 268 680 km², čo je o trochu menej ako má Japonsko a o trochu viac ako má Spojené kráľovstvo. Krajina sa rozprestiera vyše 1 600 km pozdĺž jej hlavnej, severoseverovýchodnej osi. Najvýznamnejšie z malých obývaných ostrovov Nového Zélandu sú Stewart Island, Waiheke Island, ostrov v Aucklandskom Hauraki Gulf, Great Barrier Island, východne Hauraki Gulf a Chathamské ostrovy. Nový Zéland má rozľahlé morské zdroje; pokrývajúc viac ako 4 milióny km², čo je 15-násobok jeho plochy, má piatu najväčšiu Exkluzívnu ekonomickú zónu sveta.

Južný ostrov je najväčšia pevninská masa. Pozdĺžne je rozdelená Južnými Alpami s Mount Cook (3 754 m) – najvyšším vrchom Nového Zélandu. Na Južnom ostrove je celkovo 18 vrchov vyšších ako 3 000 metrov. Hoci je Severný ostrov na rozdiel od Južného poznačený vulkanizmom, je menej hornatý. Najvyšší vrch Severného ostrova Ruapehu (2 797 metrov) je aktívny vulkán. Zaujímavá a rôznorodá krajina urobila Nový Zéland obľúbeným miestom televíznych programov a filmov, vrátane trilógie Pán prsteňov.

Mount Cook je najvyšším vrchom Nového Zélandu

Fauna

Vták kivi

Vďaka pomernej izolovanosti sa na Novom Zélande vyvinul jedinečný ekosystém, ktorého charakteristickým znakom bola pred polynézskou kolonizáciou neprítomnosť akéhokoľvek druhu suchozemských cicavcov, s výnimkou troch netopierích druhov (dva druhy z čeľade Mystacinidae a Chalinolobus tuberculatus). Životný priestor druhov, ktorý je inde obsadený cicavcami, je zastúpený vtákmi. K vtákom neschopným letu patria kakapo sovovitý (Strigops habroptilus), kivi, sliepočka takahe (Porphyrio mantelli čiže Notornis hochstetteri), chriašteľ weka (Gallirallus australis) a vyhynutý moa. Niektoré z týchto druhov sa vyskytujú iba na pobreží Nového Zélandu, kde sa nevyskytujú žiadne dravce.

Menej problémov majú silné druhy papagájov nestor kea (Nestor notabilis) a nestor kaka (Nestor meridionalis). Okrem toho je tu ešte mnoho vtákov prelietavajúcich obrovské vzdialenosti Tichého oceánu, aby tu strávili časť roka. Pobrežie si delia rôzne druhy tučniakov ako napríklad tučniak žltooký (Megadyptes antipodes), tučniak modrý (Eudyptula minor) a tučniak hrubozobý (Eudyptes pachyrhinus) s uškatcami forsterovými (Arctocephalus forsteri), tuleňmi sloními (Mirounga leonina) a uškatcami Phocarctos hookeri.

Pri pobreží sa dajú vidieť delfíny a veľryby. Žije tam aj zriedkavý druh malých delfín novozélandský (Cephalorhynchus hectori), ktorý pravdepodobne do desiatich generácii vyhynie. Ďalej je Nový Zéland domovom tuatary, prastarého druhu plaza a svrčka weta, hmyzu, ktorý môže byť dlhý až 8 cm. Nový Zéland patrí k jednej z mála krajín, v ktorých nežijú žiadne hady.

PancakeRocks MC

Príchod prvých Maoriov a neskôr Európanov viedol vďaka zásahom ľudí do prírody a kvôli úmyselne a neúmyselne privezeným zvieratám k dvom veľkým vlnám vymierania.

Flóra

Jazero Tekapo na Novom Zélande

Jazero Mapourika na Novom Zélande

Pred príchodom prvých ľudí bolo zalesnenej asi 80 % plochy. Medzitým je iba asi 15 % zeme pokrytých domácimi lesmi. Ďalších asi 5 % plochy je pokrytých rýchlorastúcim dovezenými stromami ako Monterey Pine (Pinus radiata) a Redwood pre novozélandské lesné hospodárstvo. Podstatné plochy pôvodných lesov sú pod ochranou prírody, sčasti v národných parkoch a sčasti v takzvaných Forest Parks.

K najpozoruhodnejším stromom patria na severe Kauri. Sú podobne ako väčšina iných stromov vždyzelené, ako napríklad Südbuchenarten, ktoré sa vyskytujú hlavne na Južnom ostrove. K veľkým stromom patria rovnako Podocarpaceae, ktoré sa vyskytujú v nízkych polohách oboch ostrovov, ako aj Nikau-Palme. Obzvlášť vzbudzujúcu pozornosť sú nakoniec aj Pohutukawa a Cabbage Tree. V oblastiach s nízkymi zrážkami, obzvlášť na západe utvárajú krajinu dažďové pralesy. Pod hustou lesnou strechou rozmáhajú mnohé, hladne endemické papradia. Najveľkolepejšie sú nepochybne stromové papradia, ktoré dosahujú výšku až 10  metrov. Najznámejším medzi papradiami je Ponga alebo strieborné papradie.

Nový Zéland bol obývaný ako jedno z posledných väčších území. Polynézski osadníci prišli na ich waka niekedy medzi 13. a 15. storočím. Na Chathamských ostrovoch juhovýchodne od Nového Zélandu žijú Moriorivia, ale nie je známe, či prišli z Nového Zélandu alebo z inej časti Polynézie. Väčšina Nového Zélandu bola rozdelená medzi kmeňmi do teritórií nazývaných rohe. Zdroje na týchto územiach boli ovládané kmeňmi – iwi. Obvykle nemali dva iwi prekrývajúce sa rohe. Maoriovia jedli, čo im ponúkala miestna fauna, flóra a more. Lovili obrovských, letu neschopných, vtákov moa (ktoré rýchlo vyhynuli), polynézskych potkanov a batáty (sladké zemiaky), ktoré si priniesli.

Prví známi Európania, ktorí dosiahli Nový Zéland boli vedení Abelom Tasmanom, ktorý sa plavil pri západnom pobreží Južného a Severného ostrova v roku 1642.

Nový Zéland má prosperujúcu, modernú a rozvinutú ekonomiku. Patrí medzi krajiny s vysokým životným štandardom; podľa Human Development Index sa v roku 2005 umiestnil na 19. mieste a v rebríčku kvality života v roku 2005 časopisu The Economist na 15. Od roku 1984 bola vláda krajiny zaneprázdnená významnou makroekonomickou reštrukturalizáciou, transformujúcu Nový Zéland z vysoko protekcionistickej a regulovanej ekonomiky na liberalizovanú otvorenú ekonomiku. Koncom 80-tych rokov predala vláda Nového Zélandu v niekoľkých vlnách značnú časť spoločností, vrátane jej telekomunikačných spoločností, železničnej siete, rozhlasových staníc a dvoch finančných inštitúcií. Hoci novozélandská vláda ešte stále vlastní veľa podnikov, známych ako State-Owned Enterprises (štátne podniky), tieto sú riadené ako samostatné podniky, ktoré musia vykazovať ziskovosť rovnako ako každá iná súkromná spoločnosť.

Nanešťastie, čiastočne aj kvôli náhlej transformácii ekonomiky, vznikla od roku 1984 na Novom Zélande ekonomická bublina na trhu cenných papierov. Svoj vrchol dosiahla v októbri 1987 a celková hodnota trhu sa znížila na polovicu počas jedného roku (stratená hodnota sa ešte stále nedosiahla). Následkom tejto bubliny bolo obdobie nízkeho ekonomického rastu a , ktoré trvalo až do polovice 90-tych rokov. To viedlo vládu aj k začatiu programu masívnej imigrácie na zvýšenie HDP. Od roku 1999 má Nový Zéland obdobie relatívne silného rastu s iba slabými inflačnými tlakmi.

Súčasné ekonomické priority vlády Nového Zélandu sú zamerané na zvýšenie svojej relatívne nízkej pozície medzi krajinami OECD, uzatváranie zmlúv o voľnom obchode, znižovanie rozdielov medzi etnickými skupinami a budovanie „ekonomiky založenej na vedomostiach.“ V roku 2004 začal Nový Zéland ako jedna z prvých krajín rozhovory o voľnom obchode s Čínou.

Nový Zéland je silno závislý od obchodu (hlavne s poľnohospodárskymi produktmi) a je ovplyvňovaný globálnym ekonomickými spomaleniami a prepadom cien komodít. Keďže sú ceny poľnohospodárskych produktov vysoko citlivé na kurzové zmeny a značná časť spotrebných tovarov je dovážaných, majú zmeny novozélandského doláru silný dopad na ekonomiku. Jej primárne exportné odvetvia sú poľnohospodárstvo, hortikultúra, rybolov, lesníctvo a informačné technológie. Dôležitý je aj turizmus a export vzdelania. Filmový a vinársky priemysel predstavujú veľmi perspektívne odvetvia.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nový Zéland