Jamajka

Mapa Jamajky

Bývalá britská korunná kolónia Jamajka získala nezávislosť v auguste 1962. Od tej doby je v rámci Britského spoločenstva parlamentnou demokratickou monarchiou. Hlavou štátu je britská kráľovná Alžbeta II.

Jamajka bola objavená Krištofom Kolumbom roku 1494 a stala sa španielskou dŕžavou. Noví vládcovia založili na ostrove plantáže cukrovej trstiny, na ktorých pracovalo domorodé obyvateľstvo – Aravakovia. Španielske vykorisťovanie pôvodného indiánskeho obyvateľstva viedlo takmer k jeho vyhubeniu, takže museli dovážať čiernych otrokov zo západnej Afriky. Roku 1655 vyslal britský lord protektor Oliver Cromwell na Jamajku expedíciu. Britské vojsko ostrov obsadilo a do roku 1660 odtiaľ Španielov vytlačilo. Roku 1662 bola na Jamajke prijatá prvá ústava zakotvujúca funkciu guvernéra a volené ľudové zhromaždenie. Roku 1670 uznali Španieli britskú nadvládu. Nasledovalo obdobie hospodárskeho rozmachu, vrchol prosperity Jamajka dosiahla v polovici 18. storočia. Bohatstvo pochádzalo predovšetkým z rozľahlých plantáží cukrovej trstiny (Jamajka bola hlavnou britskou kolóniou produkujúcou cukrovú trstinu) a z obchodu s otrokmi. V tej dobe bol ostrov známy ako centrum obchodu s otrokmi na západnej pologuli. Keď došlo roku 1838 z podnetu britských liberálov k zrušeniu otroctva a výroba cukru z cukrovej repy sa stala vážnym konkurentom pestovania cukrovej trstiny, nastal úpadok jamajského hospodárstva.

Jamajský parlament

Po porážke Ľudovej národnej strany (People´s National Party) vo voľbách roku 1980 sa moci chopili konzervatívci pod vedením ministerského predsedu Edwarda P. Seaga. V októbri 1983 sa krajina podieľala na vojenskej intervencii USA na Grenade. Od roku 1989 vládla Ľudová národná strana, predsedom vlády bol Percival James Patterson, ktorý prisľúbil väčšiu podporu súkromnému sektoru.

Topografická mapa Jamajky

Jamajka je tretí najväčší ostrov Karibiku. Skalnaté pobrežie Jamajky je lemované koralovými útesmi. Vnútrozemie je hornaté s vápencovými krasovými plošinami. Nachádza sa tu pohorie Blue Mountains a ostrov je obklopený úzkou pobrežnou rovinou.

Podnebie Jamajky je tropické, s horúcim a vlhkým počasím, aj keď v hornatejších vnútrozemských oblastiach je klíma miernejšia. Niektoré oblasti južného pobrežia, ako napríklad Liguanea Plain a Pedro Plains, sú relatívne suché, s malým množstvom zrážok. Na ostrove rastú vždyzelené tropické lesy a savany s veľkým množstvom kaktusov.

Jamajka leží v hurikánovom pásme Atlantického oceánu; preto v dôsledku prudkých búrok ostrov občas utrpí značnú škodu. V rokoch 1951 a 1988 zasiahli Jamajku hurikány Charlie a Gilbert, ktoré po sebe zanechali obrovské škody a množstvo obetí. Od roku 2000 priniesli ostrovu extrémne zlé počasie aj hurikány Ivan, Dean a Gustav.

Jamajka je hospodársky relatívne vyspelý štát s gramotnosťou na úrovni 88,7 % a bohatým cestovným ruchom. Väčšina veľkých miest leží na pobreží. K najväčším mestám patria hlavné mesto Kingston, Portmore, Spanish Town, Mandeville, Ocho Ríos, Port Antonio, Negril a Montego Bay. Kingstonský prístav je jeden z najväčších prírodných prístavov na svete. Na Jamajke je rozptýlených niekoľko turistických atrakcií, ako napríklad vodopády Dunn’s River Falls v meste St. Ann a YS Falls v meste St. Elizabeth, Blue Lagoon v Portlande a prístav Port Royal.

Poľnohospodárstvo je najdôležitejšie hospodárske odvetvie Jamajky, no dnes sa nachádza v zložitej situácii, pretože 97 % poľnohospodárskych podnikov tvoria malé, nerentabilné hospodárstva. V posledných rokoch sa Jamajka mení z agrárnej krajiny na priemyselnú. Aj keď je poľnohospodársky obrábaná polovica rozlohy ostrova a v poľnohospodárstve je zamestnaná polovica obyvateľstva, hospodársky zisk z ťažby a z priemyselnej výroby je šesťkrát vyšší.

Hlavnými pestovanými plodinami sú cukrová trstina, banány, citrusové plody, káva, tabak a kakao. Krajina má bohaté ložiská bauxitu, k rozvoju jeho ťažby došlo hlavne po druhej svetovej vojne a v súčasnosti Jamajka zaujíma vo vývoze bauxitu popredné miesto na svete. Táto surovina, dôležitá hlavne pre výrobu hliníka, tvorí 70 % exportu, po nej nasleduje cukor, banány a citrusové plody. Okrem toho má Jamajka rozvinutý potravinársky a textilný priemysel. Roku 1973 založila Jamajka spolu s Barbadosom, Guayanou, Trinidadom a Tobagom karibské hospodárske spoločenstvo (CARICOM). Roku 1977 došlo k čiastočnému zoštátneniu bauxitového priemyslu.

Polovicu jamajskej ekonomiky tvoria služby, najmä v cestovnom ruchu. Krajinu každý rok navštívi približne 1,3 milióna zahraničných turistov.

Rastafarián

Po Portoriku je Jamajka najhustejšie osídleným ostrovom Veľkých Antíl (200 obyvateľov na km²). Väčšinu obyvateľov tvoria potomci černošských otrokov, ktorí sem boli dovážaní v 17. a 18. storočí, a preto 95 % Jamajčanov sú černosi alebo mulati. Okrem toho žije na ostrove čínska, indická a belošská menšina.

Väčšina obyvateľstva žije v mestách, z toho dve tretiny v hlavnom meste Jamajky – v Kingstone. Prudký rast počtu obyvateľov miest vyvoláva politické a sociálne napätie a časté nepokoje. Ceny bytov v mestách vzrástli za posledných 10 rokov o 36 %. Roku 1986 vzrástla inflácia na 25 %, tretina obyvateľstva v produktívnom veku je bez práce a ceny potravín oproti roku 1983 sa zvýšili na trojnásobok. Koncom roku 1986 začala vláda zavádzať opatrné zmeny (ceny potravín sú opäť dotované). V parlamentných voľbách 18. decembra 1997 zvíťazila vládnuca Ľudová národná strana (PNP).

Jamajčan Bob Marley

Jamajka je domovom hudobných štýlov Reggae a Ska, v oblasti reggae je najvýraznejšou postavou Robert Bob Nesta Marley so svojou kapelou The Wailers, zo Ska je tu potom populárna napr. slávna hudobná skupina Skatalites.

Absolútne najrozšírenejším náboženstvom na Jamajke je kresťanstvo, ale najznámejšie náboženstvo spojované s Jamajkou je rastafariánstvo. To sa vyznačuje napr. odporom k „pohanskej“ medicíne a nosením dredov a pletených rasta čapíc. V súvislosti s Jamajkou sa tiež stretnete s inými farbami, ako majú na vlajke, rastafariáni totiž považujú za svoju svätú zem (Zion) Etiópiu, k „rasta“ farbám teda patrí okrem čiernej, zelenej a žltej aj červená.

Na Jamajke rastie marihuana ako burina, Jamajčania ju teda používajú úplne na všetko, varia z nej (z časti obsahujúcich menej THC – listy…), robia z nej laná, odolné oblečenie. Napriek tomu, že fajčenie marihuany je na Jamajke postavené mimo zákon je jej fajčenie na Jamajke bežné a výrazne rozšírené. Na Jamajke sa pre konope používa mnoho výrazov (napr. kaya, ganja...).

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jamajka