Bosna a Hercegovina

Bosna a Hercegovina (bosn. Bosna i Hercegovina, chorv. Bosna i Hercegovina, srb. Босна и Херцеговина) je federatívna republika, krajina bývalej Juhoslávie. Po Daytonskej konferencii v roku 1995 bola rozdelená na 3 časti, na Federáciu Bosna a Hercegovina, Republiku Srbskú a distrikt Brčko. V každej jednej časti žijú bosanskí srbi, bosniaci aj bosanskí chorváti.

Bosna a Hercegovina
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Državna himna Bosne i Hercegovine
Miestny názov  
 • dlhýBosna i Hercegovina
 • krátkyBosna (neformálne)
Hlavné mesto Sarajevo
43°52′ s.š. 18°25′ v.d.
Najväčšie mesto Sarajevo
Úradné jazyky de iure: žiadny
de facto: Bosniančina, Srbčina, Chorvátčina
Demonym Bosniak/Bosňan/Hercegovinec, Bosniačka/Bosnianka/Hercegovinka[1]
Štátne zriadenie
Vysoký predstaviteľ
Predseda prezídia
Členovia prezídia
Predseda vlády		 Federálna parlamentná republika
Valentin Inzko
Milorad Dodik
Šefik Džaferović, Željko Komšić
Zoran Tegeltija
Vznik 1. marec 1992
Susedia Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora
Rozloha
 • celková
 • voda (%)		  
51 129 km² (125.)  
? km² (1,4 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2013)
 • hustota (2013)		  
3 511 372
69/km²
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)		 2019
20,72 mld. $ (?.)
14 219 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2017) 0,768 (77.) – vysoký
Mena Konvertibilná marka (BAM)
Časové pásmo
 • Letný čas		 SEČ (UTC+1)
SELČ (UTC+2)
Medzinárodný kód BA
Medzinárodná poznávacia značka BIH
Internetová doména .ba
Smerové telefónne číslo +387
1- Sarajevo je federálne hlavné mesto (pre Federáciu Bosny a Hercegoviny Sarajevo, pre Republiku srbskú Banja Luka)
2- Zvláštny vyslanec EÚ v Bosne a Hercegovine a Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu

Dejiny

Územie republiky Bosny a Hercegoviny tvoria dve historické krajiny, ktorých dejiny sa prelínajú. V južnej časti Bosnianskeho kráľovstva sa v 15. storočí osamostatnilo vojvodstvo Hercegovina. V 2. polovici 15. storočia boli Bosna aj Hercegovina obsadené Turkami a v roku 1583 navzájom spojené.

Pred 1. svetovou vojnou

Národno-oslobodzovací boj tunajšieho obyvateľstva proti tureckej nadvláde vyvrcholil povstaním (1875-1878), ktoré malo medzinárodné dôsledky. Od roku 1878 bola Bosna a Hercegovina spravovaná Rakúsko-Uhorskom a roku 1908 ním bola anektovaná. 28. júna 1914 bol v Sarajeve vykonaný atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este.

Medzivojnové obdobie

Po skončení prvej svetovej vojny bola oslobodená spod Rakúska-Uhorska, pripojená však ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu. V rokoch 1941-45 bola Bosna a Hercegovina centrom protifašistického odboja. Formálne územie dnešného štátu bolo súčasťou fašistického Chorvátska.

Občianska vojna

V roku 1992 Bosna a Hercegovina nasledovala Chorvátsko, Severné Macedónsko a Slovinsko a tiež vyhlásila nezávislosť – 1. marca 1992, čiže v deň ukončenia referenda o nezávislosti od Juhoslávie (vtedy zloženej už len z Čiernej Hory a Srbska). V tom čase prebiehal ozbrojený konflikt v pohraničných oblastiach medzi Chorvátmi a Srbmi v Chorvátsku. Vyhlásením nezávislosti Bosny a Hercegoviny sa konflikt presunul aj sem. Bosnianski Chorváti (podporovaní Chorvátskom) boli za nezávislosť, zatiaľ čo bosnianski Srbi (podporovaní Juhosláviou) chceli ovládnuť čo najviac územia, ktoré by potom mohli začleniť späť do Juhoslávie. Všetky konflikty vyústili do občianskej vojny medzi Chorvátskom, BiH a Juhosláviou (Srbmi), ktorá trvala do roku 1995. Chorvátska armáda počas nej zničila tankovou strelou most v Mostare z 16. storočia, ktorý bol v lete roku 2004 zrekonštruovaný na znak prímeria medzi krajinami bývalej Juhoslávie.

Geografia
Delenie Bosny a Hercegoviny

Bosna a Hercegovina sa nachádza na západe Balkánskeho polostrova, oddeľuje Chorvátsko od Dubrovnika, má len asi 12 km mora (mesto Neum). Má prevažne hornatý krasový povrch, nížiny len na severe pozdĺž rieky Sávy.

Okolo 90 % územia pokrývajú Dináre členené riekami na jednotlivé masívy a pohoria (Grmeči, Klekovača, Kunjevača, Vitorog, Čabulja Bjelašnica, Ozren, Jahoriná, Javor, Maljeviča, Javornik a i.), najvyššie v Sutjesne (Bosanski Maglić, 2 386 m). Dominantou sú mnohé krasové útvary. Nížiny sú len na severe pozdĺž rieky Sávy a na juhu na dolnom toku Neretvy.

Najväčšie rieky sú Sáva (hraničná) s Vrbasom, Bosna, Drina a Neretva.

"Šatorsko jezero" (1456 m)

Podnebie

Podnebie je mierne, vo vnútrozemí a v medzihorských kotlinách s kontinentálnymi vplyvmi. Zrážok je 600 – 2 500 mm (v horách).

Názov štátu a územie

Názov Bosna a Hercegovina je názov historický, teda nejde o federáciu Bosny s Hercegovinou. Bosna predstavuje severnú časť krajiny, ktorý pochádza z mena rieky Bosny, na juhu sa zas rozkladá Hercegovina, ktorej názov pochádza z mena prístavu Herceg Novi v dnešnej Čiernej Hore. KESECIOVA


Tri územné časti štátu

Územie je tvorené dvoma republikami:

Doboj, nádvorie hradu

a jedným Federálnym dištriktom Brčko, ktorý bol vytvorený preto, aby zamedzil konfliktu oboch republík z dôvodu rovnakých územných nárokov na toto územie (čo vyplýva z národnostného zloženia – 55 % obyvateľov je Srbov a Chorvátov a 45 % Bosniakov). Takto spravujú dištrikt obe republiky spoločne.

Názov štátu sa skloňuje v jednotnom čísle (teda Bosna a Hercegovina je…). Skloňovanie v množnom čísle je gramaticky nesprávne (Bosna a Hercegovina sú…), pokiaľ nehovoríme o jednotlivých historických územiach 1. Bosny a 2. Hercegoviny.

Kantóny/župy Bosny a Hercegoviny
  1. Unsko-Sanski (Bihać)
  2. Posavina (Orašje)
  3. Tuzla (Tuzla)
  4. Zenica-Doboj (Zenica)
  5. Podrinje (Goražde)
  6. Stredná Bosna (Travnik)
  7. Hercegovina-Neretva (Mostar)
  8. Západná Herzegovina (Široki Brijeg)
  9. Sarajevo (Sarajevo)
  10. Livanski (Livno)

Obyvatelia a jazyk






Etnické zloženie v Bosne a Hercegovine v roku 2013

██ Bosniaci (50,11 %)

██ Srbi (30,78 %)

██ Chorváti (15,43 %)

██ Ostatní (2,73 %)

Obyvatelia Bosny a Hercegoviny (po slovensky sa volajú Bosniaci (v širšom zmysle) alebo Bosňania) sú tvorení troma národmi: Bosniaci v užšom zmysle (bosnianski Moslimovia) (48 %), Srbi (37,1 %) a Chorváti (14,3 %)[2]. Bosnianski Moslimovia a Chorváti žijú najmä v tzv. Federácii Bosny a Hercegoviny a Srbi obývajú Republiku srbskú. Bosna a Hercegovina sa prímerie medzi ľudmi snaží riešiť zjednocovacími opatreniami, príkladmi môže byť jednotné pomenovanie obyvateľov – Bosňania, zmiešané policajné hliadky, spoločná armáda atď. Čo sa jazyka týka, používa sa tu hlavne bosniančina, chorvátčina a srbčina.

Pozri aj

Referencie
  1. Slovenské slovníky
  2. Informácie o Bosne a Hercegovine na stránkach CIA World Factbook

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.