Neil Young

Neil Young sa narodil v Toronte (štát Ontário, Kanada) v rodine športového novinára a spisovateľa Scotta Younga a Edny Raglandovej (známej aj ako Rassy), ktorí sa do Toronta presťahovali z Manitoby. Kočovný spôsob života jeho otca novinára spôsobil, že ich rodina mala skúsenosti so stratou koreňov. Neil strávil svoju mladosť v malom mestečku Omemee v Ontáriu, 130 km severne od Toronta.

Už v detstve diagnostikovali lekári Youngovi cukrovku[3] a „vďaka“ obrne, ktorú prekonal ako šesťročný, mal oslabenú ľavú polovicu tela. Neil Yyoung dodnes mierne kríva na jednu nohu.

Keď mal 12 rokov, rodičia sa rozviedli a on sa spolu s matkou vrátil do rodného domu vo Winipegu (Manitoba), kde sa začala jeho hudobná kariéra. Žili spolu s matkou v robotníckej štvrti Fort Rouge, kde Young navštevoval Earl Grey Junior High School. Stretol tam Kena Kobluna, s ktorým pôsobil v The Squires. Počas navštevovania Kelvin High School vo Winnipegu hral v niekoľkých inštrumentálnych rockových skupinách. Neskôr založil vlastnú kapelu Jades, ktorá nahrala miestny hit s názvom „The Sultan“. Po odchode zo strednej školy[4] hral vo Fort William, kde nahral spolu s miestnym producentom Rayom Deem niekoľko demo snímok. V Thunder Bay sa prvýkrát stretol so Stephenom Stillsom. V roku 2006 vo filme Heart of Gold Young rozpráva o tom, ako trávil čas ako teenager pri jukeboxe, do ktorého vhadzoval mince aby si mohol vypočuť Tysonovu pieseň „Four Strong Winds“.

Po odchode od skupiny Squires, Neil Young pracoval vo folkovom klube, v ktorom sa prvýkrát stretol s Joni Mitchellovou[5]. Tu napísal aj niektoré zo svojich prvých folkových piesní, napríklad aj „Sugar Mountain“, v ktorej opisuje svoju stratenú mladosť. Reakciou na túto skladbu je Jonina pieseň „The Circle Game“.

V roku 1965 Neil Young cestoval po Kanade ako hudobný sólista a skladal hudbu na objednávku. V roku 1966 sa spojil s frontmanom kapely Mynah Birds, Rickom Jamesom. Táto kapela mala zabezpečené nahrávacie zmluvy v hudobnom vydavateľstve Motown. Po nahraní debutového albumu bol Rick James uväznený za dezerciu z armády[6]. Po rozpade kapely Mynah Birds, sa Young s basgitaristom Bruce Palmerom presťahovali do Los Angeles v Kalifornii. V jednom z rozhovorov sa Young priznal, že vtedy v Spojených štátoch žil ilegálne až do roku 1970, kedy získal tzv. Zelenú kartu.[7].

V Los Angeles sa Palmer a Young stretli so Stephenom Stillsom, Richie Furayom a Dewey Martinom a založili spolu hudobnú skupinu Buffalo Springfield. Kapela, ktorá hrala zmes folku, country, psychedelii a rocku hranú na dvoch sólových gitarách Stillsa a Younga mala u hudobnej kritiky pozitívny ohlas. Ich debutový album Buffalo Springfield z roku 1967 mal výrazný komerčný úspech. Skupina, ktorá mala jeden hit „For What It's Worth“ sa zakrátko dostala do ťažkostí, Palmer mal problémy so zákonom. Rozpadla sa v roku 1967, ale nakoľko bola zmluvne viazaná s vydavateľstvo vydala ešte dva albumy, Buffalo Springfield Again (1967) a Last Time Around. V roku 1997 bola táto kapela v neprítomnosti Neila Younga uvedená do Rokenrolovej siene slávy.

Po rozpade Buffalo Springfield, Neil Young podpísal exkluzívnu zmluvu s vydavateľstvom Reprise Records, ktoré zastrešovalo aj Joni Mitchell, s ktorou mal Young spoločného manažéra, Elliota Robertsa. Young a Roberts začali spolupracovať na jeho debutovom sólovom albume z novembra 1968 s výstižným názvom Neil Young, ktorý sa stretol so zmiešanými ohlasmi. V roku 1970 sa Young v jednom z interview vyjadril, že tento projekt bol príliš prepracovaný, nemal charakter typický pre jeho vtedajší hudobný prejav. Iba v niektorých miestach bolo cítiť jeho charakteristický prejav z koncertných pódií, najviac v skladbe „The Loner“.

Na nahrávanie ďalšieho sólového projektu si Young pozval troch muzikantov zo skupiny The Rockets. Boli nimi Danny Whitten (gitara), Billy Talbot (basová gitara) a Ralph Molina (bicie). Po dvoch týždňoch nahrávania vyšiel v máji 1969 tento projekt na albume s názvom Everybody Knows This Is Nowhere. Sprievodná kapela si dala meno Crazy Horse a tak ako interpret albumu je uvedený Neil Young and Crazy Horse. Jeho úvodnou skladbou je jedna z Youngových najznámejších pesničiek „Cinnamon Girl“ sprevádzaná ďalšími dvoma: „Cowgirl in the Sand“ a „Down by the River“, v ktorých sa nachádzajú Neilove predĺžené gitarové improvizácie. Young údajne napísal tieto tri skladby v jeden deň, keď ležal v posteli s 39,5 °C horúčkou.

Krátko po vydaní albumu Everybody Knows This Is Nowhere sa Young znovu spojil so Stephenom Stillsom a v tej dobe zároveň s Crosbym, Stillsom, & Nashom, s triom ktoré malo práve vtedy vydaný album. Youngovi vtedy ponúkli iba spoluprácu, no on súhlasil iba pod podmienkou že bude riadnym členom kapely a tak sa zoskupenie, ktoré už malo za sebou ocenenie Grammy v kategórii „Best New Artist“ za rok 1969, premenovalo na Crosby, Stills, Nash & Young (CSN&Y).[8] Kvarteto malo svoju premiéru 16. augusta 1969 v Chicagu, neskôr na festivale vo Woodstocku. Počas nahrávania ich prvého spoločného albumu Déjà Vu sa hudobníci často hádali, hlavne Young a Stills, ktorí chceli mať nad výrobou hlavné slovo. Stillsovi sa nepozdávalo, že vzhľadom na Youngovu predošlú tvorbu hrozilo, že Neil bude chcieť hrať folk s rockovou kapelou.[9] Napriek napätiu obdobie, keď zoskupenie spolupracovalo s Youngom je považované za ich najtvorivejšie a najúspešnejšie a malo pre Neila silný vplyv pre jeho ďalšiu sólovú kariéru.

• 1966 – Buffalo Springfield
• 1967 – Buffalo Springfield Again
• 1968 – Last Time Around

• 1969 – The Best of … Retrospective
• 1973 – Buffalo Springfield (Collection)
• 2001 – Buffalo Springfield (box set)

• 1970 – Déjà Vu
• 1971 – Four Way Street
• 1988 – American Dream
• 1999 – Looking Forward

• 2008 – Déjà Vu Live

• 1974 – So Far

• 1976 – Long May You Run

• 1968 – Neil Young
• 1969 – Everybody Knows This Is Nowhere
• 1970 – After the Gold Rush
• 1972 – Harvest
• 1974 – On the Beach
• 1975 – Tonight's the Night
• 1975 – Zuma
• 1977 – American Stars 'n Bars
• 1978 – Comes a Time
• 1979 – Rust Never Sleeps
• 1980 – Hawks & Doves
• 1981 – Re-ac-tor
• 1982 – Trans
• 1983 – Everybody's Rockin'
• 1985 – Old Ways
• 1986 – Landing on Water
• 1987 – Life
• 1988 – This Note's for You
• 1989 – Freedom
• 1990 – Ragged Glory
• 1992 – Harvest Moon
• 1994 – Sleeps With Angels
• 1995 – Mirror Ball
• 1996 – Broken Arrow
• 2000 – Silver & Gold
• 2002 – Are You Passionate?
• 2003 – Greendale
• 2005 – Prairie Wind
• 2006 – Living with War
• 2006 – Living with War: In the Beginning
• 2007 – Chrome Dreams II
• 2009 – Fork in the Road
• 2010 – Le Noise [16]
• 2012 – Americana
• 2012 – Psychedelic Pill
• 2014 – A Letter Home
• 2014 – Storytone
• 2015 – The Monsanto Years
• 2016 – Peace Trail
• 2017 – Hitchhiker

• 1973 – Time Fades Away
• 1979 – Live Rust
• 1991 – Weld
• 1991 – Arc
• 1993 – Unplugged
• 1997 – Year of the Horse
• 2000 – Road Rock Vol. 1
• 2016 – Earth

• 1972 – Journey Through the Past
• 1980 – Where the Buffalo Roam
• 1996 – Dead Man

• Skinker, Chris (1998). "Neil Young". In The Encyclopedia of Country Music. Paul Kingsbury, Editor. New York: Oxford University Press. p. 607.
• Adria, Marco, "My Crazy Old Uncle, Neil Young," Music of Our Times: Eight Canadian Singer-Songwriters (Toronto: Lorimer, 1990), pp. 45-64.
• "Clanging New York Subways, Screeches Intact, Go Miniature ", by Michael Brick; New York Times, September 21, 2006
• Shakey: Neil Young's Biography, Jimmy McDonough,pp 347-360.
• Neil Young, the Rolling Stones Files: the Ultimate Compendium of Interviews, Articles, Facts, and Opinions from the Files of Rolling Stone, published by Rolling Stone Press in 1994, ISBN 0-7868-8043-0
• The Faber Encyclopedia of Rock, Phil Hardy, Dave Laing (editors)
• Don't Be Denied: the Canadian Years, John Einarson, published by Quarry Press in 1992, ISBN 1-55082-044-3
• A Dreamer of Pictures, David Downing, published by Bloomsbury in 1994, ISBN 0-7475-1881-5
• Neil and Me, Scott Young, published by McClelland and Stewart in 1997, ISBN 0-7710-9099-4
• Neil Young: Zero to Sixty: A Critical Biography, Johnny Rogan, published by Omnibus Press in 2000, ISBN 0-9529540-4-4
• Neil Young : reflections in broken glass, Sylvie Simmons, published by MOJO Books in 2001, ISBN 1-84195-084-X
• Neil Young Nation, by Kevin Chong; published by Greystone Books, 2005, ISBN 1-55365-116-2
• Neil on himself: Neil Young: In His Own Words, by Michael Heatley; published by Omnibus Press, 1997, ISBN 0-7119-6161-1
• Neil on himself: Greendale, The Book, by Neil Young, James Mazzeo; published by Sanctuary Publishing, 2004, ISBN 1-86074-622-5